Chyby a omyly na pokračovanie
Výsledky SDĽ dosiahnuté v decembrových voľbách do VÚC sa nedajú nazvať inak ako fiaskom. Najmä pri spätnom pohľade, ak ich porovnávame s predchádzajúcimi úspechmi v komunálnej politike. Spolu s nízkymi preferenciami na celorepublikovej úrovni sú dôvodom i na znepokojenie v radoch ľavicových demokratov.
Ak sa SDĽ vo "veľkej politike" neustále stráca a potáca na hranici zvoliteľnosti do NR SR, tak jej pozícia v regiónoch sa doteraz javila ako stabilná. V komunálnych voľbách, ktoré sa konali pred troma rokmi, SDĽ obsadila v miestnych zastupiteľstvách 7154 poslaneckých mandátov, čím sa zo ziskom 20,1 percenta zaradila na 3. miesto za HZDS a KDH. Pre slovenských ľavičiarov bol celkovo volebný rok 1998 značnou satisfakciou. Po neúspechu koalície Spoločná voľba v roku 1994, keď získali len 10,4 percenta, sa samostatne opäť vyšplhali - tento raz - až na 14 percent.
Jedným z najpozitívnejších výsledkov volieb v roku 1998 bolo to, že SDĽ sa podarilo oslabiť pozície HZDS v jej "tradičných baštách" na strednom Slovensku. Najväčšie prírastky zaznamenala v okresoch Banskobystrického kraja a o necelé tri mesiace svoj úspech zopakovala, keď v tomto kraji získala posty primátorov vo viacerých okresných sídlach (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen). Spolu na celom Slovensku na úrovni okresov zasadlo do primátorského kresla až 33 kandidátov SDĽ.
Jednoznačné úspechy akoby odplávali nenávratne dolu Hronom. Do 49 kresiel v regionálnom parlamente zasadnú len "štyria statoční" za SDĽ. Svedomie si môže spytovať nielen krajský šéf strany, predseda klubu poslancov v NR SR Anton Hoffmann, ale aj jeho kolega z parlamentu, primátor Zvolena Vladimír Maňka, ktorý v kauze gastrolístky preukázal absolútnu neznalosť sociálnej situácie radových občanov, čím SDĽ ešte viac pošramotil už aj tak dosť naštrbené renomé. Voličov tiež určite nenadchlo netransparentné bačovanie primátora Jána Králika na banskobystrickej radnici.
Pokiaľ podpora Milana Marčoka, nezávislého kandidáta koalície HZDS a Smer na banskobystrického župana je viac menej pochopiteľná, ako úplne nelogická sa javí podpora mečiarovcom v Žilinskom kraji, kde sú už karty rozdané. SDĽ je úplne mimo hry a zo štyrmi poslancami veľa vody nenamúti. Kandidát HZDS-ĽS Jozef Tarčák je pritom všeobecne známa persóna skompromitovaná predchádzajúcim pôsobením na ministerstve školstva. Azda najrozumnejšie by preto bolo diplomaticky sa zdržať akéhokoľvek odporúčania. No v pozadí tohto rozhodnutia môžu byť aj regionálne bártre medzi SDĽ a HZDS-ĽS, o ktorých sa možno dozvieme neskôr. Rovnako kontraproduktívne je i vyťahovanie etnickej karty v Trnavskom kraji. Pred takýmto nerozvážnym konaním varoval minulý týždeň aj europoslanec Jan Marinus Wiersma, mimochodom tiež socialista... Všetky tieto kroky môžu prispieť k ešte väčšej marginalizácii SDĽ.
