Reklama
Reklama

Ak nepadajú hlavy, nech aspoň bolia

Ľudomír Šlahor sa minulý štvrtok vzdal postu predsedu SDSS - pol roka po tom, ako v tejto funkcii vystriedal Jaroslava Volfa. Oficiálnym dôvodom bolo "vyvodenie osobnej zodpovednosti" za neúspech sociálnych demokratov vo voľbách do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov (VÚC).
Počet zobrazení: 446

Ľudomír Šlahor sa minulý štvrtok vzdal postu predsedu SDSS - pol roka po tom, ako v tejto funkcii vystriedal Jaroslava Volfa. Oficiálnym dôvodom bolo "vyvodenie osobnej zodpovednosti" za neúspech sociálnych demokratov vo voľbách do samosprávnych orgánov vyšších územných celkov (VÚC).

Padla teda hlava jednej strany, no vzhľadom na výsledky volieb by po ich druhom kole Šlahora mohli nasledovať aj náčelníci iných politických subjektov. Veď okrem SMK, HZDS-ĽS a čiastočne i KDH ostatní tiež nemajú dôvod výskať od radosti. SDSS získala jediného poslanca v krajskom zastupiteľstve - starostu miestnej časti Košíc Pavla Mutafova. To by nebolo až také zlé ako skôr to, že sa jej v podstate nikde nepodarilo dostať do volebnej koalície. Jednoducho, pri dlhotrvajúcich mizivých preferenciách ju slovenská politická scéna neberie vážne. Regionálne voľby však boli iba poslednou kvapkou horkosti naordinovanej Šlahorovi vo vnútrostraníckom zápase, keď sa mu vo vedení SDSS ani s podporou mladých členov nepodarilo presadiť reformný kurz. Už sa hovorí o nádejnom novom lídrovi Rastislavovi Blaškovi, ktorý ako kandidát na bratislavského župana získal 1,16 percenta hlasov...

Čo nové naľavo od stredu?

Predseda Smeru Robert Fico sa síce po vyhlásení výsledkov prvého kola s 29 poslaneckými mandátmi tváril spokojne, ale sotva sa splnili jeho ambície. Tam, kde išla jeho strana do volieb samostatne (Trenčín, Žilina), pohorela, tam kde v koalícii, ťahala za kratší koniec. Voliči krúžkovali viac predstaviteľov partnerských strán (HZDS-ĽS, resp. SMK a SDKÚ). Na východe, niekdajšom hlavnom zázemí SOP, zase čakal debakel hamžíkovcov. Tí zabodovali viac iba v Trnavskom VÚC vďaka spojeniu s HZDS-ĽS a Smerom. Na rozdiel od SDĽ, ktorá sa v tomto kraji rovnako ako v Trenčianskom samostatne vôbec nedostala do zastupiteľstva.

V Bratislavskom kraji ľavicovým demokratom nepomohli ani zásnuby s HZDS-ĽS, Smerom, SOP a zelenými. Budú sa tu musieť zaobísť bez poslanca a teda i bez priameho ovplyvňovania regionálnej politiky. Celkovo bude v poslaneckých laviciach regionálnych samospráv zasadať 25 predstaviteľov SDĽ, ak k nim nepočítame predsedu ZMOS-u, starostu Štrby Michala Sýkoru a ďalších dvoch-troch jej členov, ktorí kandidovali ako nezávislí. Politické spektrum od stredu doľava ešte dopĺňa vydavateľ straníckeho časopisu Úsvit Ivan Hopta z Humenného, jediný zástupca KSS v prešovskom ",parlamente".

Dokopy majú strany, ktoré sa dajú s prižmúrenými očami označiť za stredoľavé, respektíve ľavicové, 62 zo 401 poslancov, čo predstavuje 15,5 percenta.

Nuž, žiadna sláva. Ale aj tu ide o výsledok štiepenia politickej scény či nevýhod väčšinového systému vo voľbách do samosprávnych orgánov VÚC. Samotné HZDS-ĽS má viac ako dvojnásobok poslancov - 146 (36,4 percenta), SMK 84 (20,9), "slovenská" pravica spolu 86 (21,4), praví a "nepraví" národniari dokopy piatich (1,2).

Varujúce výsledky pre SDĽ

Karty v zastúpení stredoľavých síl v regionálnych samosprávach veľmi nezamieša ani druhé kolo volieb 15. decembra. V Žiline zvedie boj o kreslo župana predstaviteľ HZDS-ĽS Jozef Tarčák so šéfkou SNS Annou Malíkovou, v Trenčíne Štefan Štefanec s poslankyňou NR SR Annou Záborskou, dcérou čestného predsedu KDH Antona Neuwirtha.V Bratislave zvíťazil za pravicovú päťkoalíciu Ľubo Roman v 1. kole. V ostatných krajoch vstúpilo Mečiarove hnutie do koalície so Smerom alebo s SDĽ a SOP, no s výnimkou Banskej Bystrice (Milan Marčok, Smer) a Nitry (Milan Belica, nestraník) si presadilo svojich kandidátov na predsedu samosprávy VÚC.

Líder SDĽ Pavel Koncoš sa pre denník Národná obroda vyjadril: "Voľby ukázali reálnu silu našej strany. Sklamaný som z južných okresov, kde naši kandidáti neuspeli". Ak sa budeme držať prvej sentencie, reálna sila tejto strany predstavuje spolu 25 poslancov na celom Slovensku. V skutočnosti teda neuspela nielen na juhu. Je veľkou ilúziou novozvoleného predsedu, že má väčšiu šancu osloviť voličov na vidieku. Tento priestor totiž už tradične "obhospodaruje" HZDS-ĽS a v južných okresoch SMK. Dokázali to aj voľby z roku 1998, keď v obciach do 5000 obyvateľov dalo svoj hlas SDĽ iba 11,6 percenta voličov, pričom v obciach nad 5000 obyvateľov až 17,1 percenta.

Inak, výsledky rozhodovania občanov o budúcom županovi v krajoch, kde išla SDĽ samostatne, môžu dať aký-taký obraz o súčasnom stave (ne)popularity tejto strany. Všeobecne sa totiž usudzuje, že regionálne voľby, osobitne predsedov samospráv, prebehli najmä podľa straníckeho kľúča. Údaje - 3,74 percenta (Peter Bohunický v Trnavskom kraji), 6,94 (Dominik Gahér, Trenčín), 6,58 (Pavol Sečkár, Banská Bystrica), či 4,65 (Milan Gacík, Žilina, ako poslanec však uspel) sú deväť mesiacov pred parlamentnými voľbami naozaj varujúce. Pritom ide prinajmenšom v príslušnom kraji o známe osoby - o poslanca NR SR a predsedu krajského výboru SDĽ, dvoch prednostov krajských úradov a štátneho tajomníka. Ako tak sa držal iba prednosta Okresného úradu v Prešove Milan Benč, ktorý v prvom kole skončil s 9,83 percenta hlasov na 3. mieste.

Poučné je i listovanie v zozname nominantov SDĽ na členstvo v krajských zastupiteľstvách. Z 257 kandidátov sa presadilo spomínaných 25, teda 9,7 percenta. SMK mala úspešnosť 72,5-percentnú (zo 116 uchádzačov získalo mandát 84). Iste sa tento nepomer - pri väčšinovom systéme - nedá vyčítať kandidátom SDĽ, ktorí išli s kožou na trh v národnostne zmiešaných okresoch alebo v tradičných baštách HZDS-ĽS. No prepadli aj tí, ktorí sa pasovali za odborníkov na komunálnu politiku a z toho titulu zastávali, či ešte zastávajú významné funkcie v strane i v Národnej rade SR. Úspešnosť jej poslancov za SDĽ v regionálnych voľbách bola nulová! Stanislav Bartoš, Jozef Klemens, Štefan Rusnák, Viliam Sopko a Peter Bohunický oslovili iba od 2,7 do 8,6 percenta občanov, ktorí vôbec prišli k volebných schránkam. Aký prínos by mala ich opätovná kandidatúra do "veľkého" parlamentu? Potrebnú latku nepreskočili ani primátori z Banskej Bystrice, Lučenca, Prievidze, Veľkého Krtíša a ďalších miest.

Ďalšie nevyhnutné zmeny

Medzi zvolenými poslancami nenájdeme nikoho zo straníckeho aparátu, naopak, sú tam viacerí prednostovia okresných úradov - Juraj Horváth (Nitra), Jana Svrčková (Kysucké Nové Mesto), Jaroslav Demian (Brezno), Juraj Bódi (Detva), Juraj Beňa (Spišská Nová Ves), Milan Benč (Prešov - presvedčil tretinu voliacich), primátori, resp. viceprimátori - Jaroslav Gočaltovský (Revúca), Jozef Filas (Košice), Stanislav Čurný (Spišská Nová Ves), Boris Hanuščák (Bardejov), Vladimír Kostilník (Humenné), riaditelia podnikov a lekári. Mimochodom, absolútne najviac hlasov za SDĽ - 37,6 percenta získal zamestnanec Mestského kultúrneho strediska v Topoľčanoch Rudolf Chovanec.

Dokazuje to, že nestačí len výmena straníckej špičky a nových prístupov v tzv. vysokej politike. SDĽ by mala výrazne prehodnotiť svoju personálnu prácu aj na nižších úrovniach, oprávnene unavených činovníkov treba vystriedať ľuďmi s neošúchaným slovníkom, novou iskrou a prirodzenou autoritou. A to ešte pred tým, ako sa začne zostavovať kandidátka do parlamentných volieb, ktoré sú naozaj predo dvermi. V troch západných krajoch ľavicoví demokrati celkom zlyhali, v Prešovskom a najmä v Banskobystrickom VÚC nesplnili očakávania. Prekvapivo najúspešnejšie si viedli v Košickom kraji, kde z celkového počtu 14 mandátov za trojkoalíciu s HZDS-ĽS a SOP obsadili osem, hoci Mečiarovo hnutie nasadilo väčší počet kandidátov. Aj tieto fakty naznačujú, že pri výbere členov zastupiteľstiev nerozhodoval iba stranícky prístup, ale i osobnosti a práca, ktorú majú za sebou. A to je jedna z mála pozitívnych správ z prvých regionálnych volieb v samostatnej Slovenskej republike.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama