Krátky rad, dlhá bieda
Obec Zborov v okrese Bardejov, ktorá má 2700 obyvateľov a vyše 645-ročnú históriu, nepamätá takú prudkú povodeň, akú zažila tento rok. Povodňové škody v nej presiahli dva milióny korún. A to bol dôvod, prečo sa práve v Zborove uskutočnila v poradí štvrtá osobitná komisia, ktorá schválila finančnú pomoc z Fondu Slovenského Červeného kríža Ľudia ľuďom.
Postihnuté rodiny nielen zo Zborova, ale aj Sulína, Mníška, Raslavíc, Lučivnej či Ľubotína, obratom dostali poštou schválené peniaze na mená jednotlivých žiadateľov, väčšinou aspoň po tisíc alebo dvetisíc korún. Komisia pri rozdeľovaní nazbieraných prostriedkov prihliadala na počet členov v každej rodine, ktorá požiadala o pomoc SČK alebo prostredníctvom Slovenskej televízie, na sociálnu odkázanosť členov rodín, poškodených záplavami, aj na to, či žiadateľ žije osamelo, či má nezaopatrené alebo postihnuté deti, či jeho príjem je, či nie je na hranici životného minima, či mal alebo nemal poistenie osobný majetok, aká bola výška záplavových škôd a napokon aj na to, či je živiteľ rodiny zamestnaný a či je alebo nie je invalidný. Pri podrobnom prerokúvaní každej žiadosti a dôkladnom zvažovaní "pre a proti" sa ukázalo, že schválené sumy naozaj treba navýšiť.
Zvýšená finančná pomoc
Pomoc sa teda zvýšila tým, že komisia napokon schválila i sumy navyše - namiesto pôvodných 140 tisíc korún pre individuálnych žiadateľov ďalšie peniaze zaslané na jednotlivé zaplavené obce. Celková suma pomoci zo zbierky SČK tak dosiahla 224 794 korún. Aj navýšené prostriedky už do jednotlivých obcí prišli. Do Zborova, ako sme sa presvedčili u starostu Júliusa Šarišského, "dorazli" začiatkom novembra. Starosta tieto peniaze sľúbil na pomoc tým žiadateľom, ktorí utrpeli najväčšie škody. K najviac poškodeným patria, ako povedal, občania v časti obce Dlhá Lúka, napríklad rodina Stanislava Faifera, ktorému voda vzala polovicu domu.
Nielen tento, ale aj predchádzajúce tri roky boli pre Zborov veľmi kritické. Obec patrí medzi najviac postihnuté záplavami a pokiaľ ide o jej osadu Krátky rad, v nej obyvatelia doplácajú rok čo rok i na stúpajúcu spodnú vodu. Veľká väčšina z 1073 rómskych obyvateľov žijúcich v Zborove, však najviac trpí nezamestnanosťou. Celková miera nezamestnanosti tu dosahuje takmer 47, ale u Rómov až 98 percent. Práve z toho vyplývajú dôvody, že si mnohí Rómovia neplatia povinné dávky. Tí, čo žijú v malých bytovkách, síce neboli zatopení, zato sa topia v dlžobách na nájomnom, ktoré sa šplhajú už do tristotisíc korún. Na slabej úrovni v rómskej osade je aj zásobovanie vodou. Problémov tu nájdete naozaj neúrekom.
Automat na vodu?
"Čo s nimi urobíte?" pýtame sa starostu.
"Mali sme dvadsať ľudí na verejnoprospešných prácach," vysvetľuje, "väčšinou Rómov. Takmer všetci statočne robili, až na výnimky sa i snažili. Teraz nám však do konca roku ostalo už len dvanásť miest na verejnoprospešné práce. Z peňazí, ktoré na vépepečkach zarobili, sme im postupne stŕhali dĺžne sumy, aby sa neplatičstvo znižovalo."
Viaceré rómske rodiny, ako sme sa dozvedeli, neplatia ani za vodné a stočné. Ale bez vody žiadny človek nemôže existovať. Na našu otázku pre zástupcu štátnej správy, ako by to on osobne riešil, odpovedal:
"Zaviedol by som automat, ktorý by každému pustil vodu, až keď by do neho vhodil zakaždým päťkorunák," reaguje na otázku mrzuto, viacmenej pre seba.
Do našej debaty sa zamiešala miestna Rómka. Vraj má slepého syna a žije sama. Všetky bandurky (zemiaky) jej voda pobrala v záhrade, aj v pivnici, bedákala. Zástupca miestneho úradu nevedel, ako sa volá. Skôr ako sme sa jej stihli na to spýtať, zmizla v šere prudkého lejaku. Ani silný dážď neodradil Rómov z Krátkeho radu, aby sa odišli schovať do svojich chatrčí. V gumákoch sa v potoku čvachtali pri praní bielizne, ktorá potom zostala visieť vonku, vystavená dažďu. Napokon, bolo jedno, či mokne von alebo pod deravou strechou.
Keď voda zoberie mostík...
Kúsok nad Krátkym radom vzala voda mostík vedúci do osady. Ten obec nechala opraviť, ale viac a zásadným spôsobom Rómom pomôcť nemôže. Mnohí si sami ani nevedeli vyplniť žiadosť o finančnú pomoc. V tom im poradili členky tunajšieho Miestneho spolku SČK, keď prišli preverovať povodňové škody žiadateľov o pomoc. A nielen v tom. Ako dosvedčil aj prednosta Pavol Humeník, obec poskytla rómskym rodinám potraviny, na opravu najviac poškodených chatrčí dala na cement a vápno, zaplatila i dobrovoľných požiarnikov, ktorí celé dni čerpali vodu z pivníc. Ale mohla tak urobiť aj preto, že trom najviac postihnutým rodinám poskytol práve Červený kríž finančnú pomoc už skôr, v septembri. Ako potvrdila riaditeľka územného spolku SČK v Bardejove, Ľudmila Udičová, pomoc sociálne slabým rómskym rodinám, ktoré sa ocitli v kríze, opakovane spočíva i v poskytovaní šatstva a obuvi.
To však samozrejme, zďaleka nestačí na vykorenenie biedy, ktorá najmä v osadách panuje. Na jej odstránenie nebudú stačiť ani prostriedky z humanitnej zbierky, ktorú v Košiciach uskutočnil Biskupský úrad v prospech obyvateľov Zborova. Neodstránia ju ani peniaze, ktoré sem poslalo niektorým rodinám zo sociálneho fondu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Takmer milión z fondu Červeného kríža
Slovenský Červený kríž tohto roku z verejnej finančnej zbierky Ľudia ľuďom, ktorá sa skončila 30. septembra, poskytol celkove postihnutým záplavami na východnom Slovensku 970 412 korún. Pri všetkom úsilí je to však malá náplasť na biedu, ktorou trpia obce najmä tam, kde bola nielen živelná pohroma, ale kde stále zúri nezamestnanosť.
Vláda nedávno síce schválila jedenásť projektov na pomoc Rómom v Prešovskom kraji a na uvedené projekty len pre tento kraj vyčlenila štyri milióny korún. Ďalšie tri projekty schválila pre Košický kraj a okrem nich po dvoch odklepli pre Žilinský a Nitriansky a po jednom projekte aj pre Trenčiansky a Banskobystrický kraj. Žiaľ, malej obci Zborov sa táto vládna pomoc nedotkla. A koľko je ešte takých dedín s osadami, ktorým z najhoršieho prišiel pomôcť prvý iba Červený kríž a na ďalšie pomocné ruky stále netrpezlivo čakajú?
V niektorých prípadoch majú malú nádej. Podporu získal napríklad projekt Územného spolku SČK v Senici, ktorý sa týka rekvalifikácie desiatich rómskych žien v odbore opatrovateľka - ošetrovateľka z obce Štefanov. Je to však iba v jednom okrese. Kurzy pre opatrovateľky si však zaslúžia väčšiu podporu, pretože v každom okrese môžu vytvoriť nové príležitosti zamestnania pre ženy, a to nielen na území Slovenska, pretože tieto kurzy majú certifikáciu platnú aj za hranicami. Cesta riešenia sociálnych problémov existuje, treba ju len častejšie a lepšie hľadať.
