Integrácia a partnerstvo nie je to isté

Po vašom nástupe na úrad vlády sa pozícia splnomocnenca vlády SR pre riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny premenovala na splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity. Do akej miery sa so zmenou názvu zmenil aj charakter tejto funkcie? Po príchode na úrad som uvažovala, že by som rada zmenila nielen jeho názov, ale aj jasnejšie určila jeho zameranie.
Počet zobrazení: 1676

Klára Orgovánová, splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity

Klára Orgovánová (1956) vyštudovala Filozofickú fakultu UPJŠ v Košiciach, odbor psychológia a v roku 1985 získala doktorát z klinickej psychológie. Po absolvovaní štúdia pracovala v Psychiatrickej liečebni v Prešove, v rokoch 1990-1991 pôsobila na Katedre rómskej kultúry na Pedagogickej fakulte v Nitre. V roku 1991 prichádza do Bratislavy na úrad vlády SR a stáva sa poradkyňou pre národnosti. Od roku 1993 pôsobila v mimovládnej oblasti, do roku 2001 v Nadácii otvorenej spoločnosti, je zakladateľkou Nadácie pre rómske dieťa (1991) a Nadácie InfoRoma (1995). Od júla tohto roku pôsobí opäť na úrade vlády SR ako splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity.

Po vašom nástupe na úrad vlády sa pozícia splnomocnenca vlády SR pre riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny premenovala na splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity. Do akej miery sa so zmenou názvu zmenil aj charakter tejto funkcie?

Po príchode na úrad som uvažovala, že by som rada zmenila nielen jeho názov, ale aj jasnejšie určila jeho zameranie. Nemyslím si totiž, že nejaká národnostná menšina na Slovensku potrebuje svojho splnomocnenca. Pôvodný názov splnomocnenec vlády SR pre riešenie problémov rómskej menšiny bol veľmi obsažný, no v konečnom dôsledku nič nehovoril. Nie každý jeden príslušník rómskej národnostnej menšiny nejaký takýto úrad potrebuje. Predovšetkým je občanom tejto krajiny, ktorý môže používať všetky ostatné inštitúcie. Splnomocnencov vláda väčšinou vymenuváva na riešenie konkrétneho problému. A s Rómami sa spája množstvo problémov, ktoré by mali byť viac konkretizované. Termín rómske komunity v názve predstavuje pre množstvo ľudí už niečo sústredené, koncentrované. Buď je to rómska komunita žijúca v rómskej osade, alebo komunita zdravotne postihnutých Rómov, či komunita hudobne nadaných Rómov. Vždy je to celá komunita a nie celá národnostná menšina. V malej miere som zmenila aj štatút splnomocnenca, ktorý mi teraz umožnil zriadiť medzirezortnú komisiu. Mali by v nej byť predovšetkým ľudia z ministerstiev a z ostatných orgánov štátnej správy, ktorí sa touto témou zaoberajú. Pre mňa je táto komisia minimálne pôdou na diskusie, ale aj možnosťou na zasahovanie pri príprave finančných rozpočtov.

S akými víziami a programami ste nastúpili do funkcie a ktoré z nich ste už začali realizovať?

Do úradu som nastúpila po troch rokoch jeho existencie. Tento úrad spolu s úradom podpredsedu vlády pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj vypracoval stratégiu vlády k Rómom, ktorá bola prijatá v roku 1999. Tento materiál naďalej platí a ja ho budem ďalej realizovať. Už sa ukazujú, nazvem to priority alebo cesty, ako zintenzívniť realizáciu tejto stratégie, pretože nie všetko sa bude dať stihnúť a nie všetko, čo sa v stratégii nachádza, je realizovateľné v takej miere, aby to prinieslo konkrétny výsledok. Rómska komunita totiž nie je homogénna, nie všetky problémy sa všetkých aj dotýkajú. Veľkým okruhom otázok sú rómske osady, či rómske časti v existujúcich obciach na Slovensku. Podľa štatistík existuje na Slovensku okolo 620 rómskych osád. Rómska osada - to znamená nízky štandard bývania, infraštruktúry, sociálnej a hygienickej vybavenosti, nezamestnanosť, zlý zdravotný stav a nízka vzdelanostná úroveň jej obyvateľov. Tieto lokality by mali mať jeden samostatný komplexný program, ktorý by zohľadňoval špecifiká tam žijúcich komunít. Rada by som preto uviedla samostatný program, zrejme experimentálny, ktorý by existoval na vládnej úrovni a o jeho realizáciu by sa uchádzali starostovia obcí. Znamenal by kombináciu čiastkového financovania zo zainteresovaných rezortov a ľudskej energie v potenciáli vytrénovaných komunitných alebo terénnych sociálnych pracovníkov. Išlo by o komplexnú komunitnú prácu s celou obcou, nielen s jej rómskou časťou.

Takáto komunitná práca by mala začať už na úrovni malých detí. Na Slovensku sú lokality, kde je s ich vzdelávaním veľký problém...

Práve vzdelávanie je druhou dôležitou časťou mojej predstavy. Je síce súčasťou komplexného programu v osadách, v prvom rade by však malo odrážať diferencovanosť rómskych detí. K deťom z osád je potrebný iný prístup ako k deťom z miest, ktoré sú koncentrované v rómskych mestských častiach. Iný prístup je potrebný aj k ostatným rómskym deťom, ktoré majú rovnaké možnosti ako všetci ostatní. K posledne menovaným nemienim pristupovať nejako špecificky, pretože ony a ich rodiny sa môžu uchádzať o bežné vzdelávanie, ktoré na Slovensku existuje. Vzdelávanie by v každom prípade malo túto diferencovanosť zohľadňovať. Nemyslím, že ministerstvo školstva je na to úplne pripravené. Existuje koncepcia vzdelávania rómskych žiakov a detí, v súčasnosti na pripomienkovom konaní, ktorá zahŕňa asistentov učiteľov, nulté ročníky, prípravu učiteľov. Toto všetko je výsledkom práce najmä mimovládnych organizácií, ktoré vlastne s týmito projektmi začali a ktoré sú v súčasnosti v takej podobe, že ich môže ministerstvo začleniť do svojho vzdelávacieho curriculum. Treťou úrovňou je práca s majoritou. Práca na ovplyvňovaní "verejnej mienky", čo znamená zlepšovanie spolunažívania, multietnická výchova celej spoločnosti. Dôležitá je aj citlivá práca s médiami, stretávanie sa s ľuďmi, ktorí tvoria verejnú mienku.

Angličtina má výraz Roma Issue, ktorý na rozdiel od slovenského spojenia rómsky problém alebo rómska otázka dokáže významovo poňať, ale aj skryť akékoľvek negatívne a pejoratívne označenie rómskej problematiky.

Pojem rómska otázka sa používal dlhé roky. Dnes sa mu všetci bránia. Napriek tomu ho všetci používame, lebo nemáme lepší termín. Podstatné je, aby sme vedeli, o čom hovoríme. Rómska problematika je to, čo sa dotýka samotných Rómov. Pre mňa to znamená postavenie tejto skupiny ľudí, ich špecifiká, ktoré vyplývajú nielen z historického pohľadu na nich, zlej sociálnej situácie, ale aj z akejsi vízie, aké kroky môžeme urobiť, aby sa postavenie Rómov zmenilo. Základným filozofickým východiskom môjho prístupu k týmto ľuďom, a k akýmkoľvek iným, je občiansky princíp. Sme občanmi tejto krajiny a každý z nás má právo na svoje špecifiká. Bola by som rada, keby väčšinová spoločnosť akceptovala Rómov predovšetkým ako občanov tejto krajiny.

Veľa sa hovorí o tom, že Rómovia by sa nemali len integrovať do majoritnej spoločnosti, ale mali by na jej riadení a fungovaní participovať, byť partnermi.

Otázka integrácie je otázkou vlastného rozhodnutia nakoľko sa chcete integrovať. Zároveň to závisí od podmienok, ktoré väčšinová spoločnosť pre integráciu vytvorí. Rómovia by mali byť partnermi na rôznych úrovniach, i v tvorbe podmienok pre integráciu. Ak sa podieľame, dajme tomu na tvorbe koncepcie na vládnej úrovni, sme pre väčšinovú spoločnosť partnermi. Iné je už hovoriť o partnerstve napríklad na úrovni obce, kde nevzdelaní a nezamestnaní Rómovia nedokážu byť partnermi starostu a ostatného obecného zastupiteľstva. Často však obec zneužíva tieto ich nevýhody, sú zvolení do obecného zastupiteľstva, pritom je viac ako očividné, že nie sú na to pripravení. V takýchto prípadoch dochádza veľakrát k manipulácii. Je to však aj chyba rómskej komunity, že nedokáže byť partnerom. Pokiaľ sa im ale takáto šanca nedá a bude sa s nimi naďalej takto manipulovať, tak sa podmienky pre normálne partnerstvo a integráciu nikdy nevytvoria.

Na Slovensku existuje devätnásť rómskych strán, ktoré sú značne nejednotné. Nedosiahli by rómski politici pre svoju menšinu viac, ak by boli na kandidátkach strán, ktoré nie sú vytvorené len na etnickom princípe?

Na Slovensku žije 450 až 500 tisíc Rómov. Na tento počet je devätnásť strán veľa. Rómski politici však majú málo skúseností s politickou prácou, pretože takúto šancu pred rokom 1989 nemali. Je otázkou, či je desať rokov veľa, alebo málo. Podľa mňa dosť na to, aby vznikla silne a dobre postavená politická strana. Rómski politici vo svojom vnútri už dosť dobre formulujú, čo by chceli. Nevedia však urobiť krok k tomu, aby s ostatnými nerómskymi politickými stranami začali intenzívnejšie komunikovať aj mimo obdobia pred voľbami. Dôležitá je najmä komunikácia na regionálnej úrovni, lebo práve tu by mohli dosahovať konkrétne výsledky. Voľby do VÚC, v ktorých mnohí kandidujú, sú ďalším pozitívnym krokom, aby začali chápať, čo vlastne znamená robiť politiku. Ja sama nemám rada strany utvorené na etnickom princípe, ale realita je taká, že aj keby boli členmi iných strán, čo Rómovia aj sú, tak presadzovanie svojich záujmov by sa im nedarilo.

Ľudia napadnutí kvôli rase, národnosti či presvedčeniu, hajlujúci skinheadi, zničené náhrobné kamene na židovských cintorínoch, hákové kríže nasprejované na múroch domov - to všetko sú najviditeľnejšie prejavy rasizmu, fašizmu a neznášanlivosti na Slovensku. Podľa prieskumu verejnej mienky má až 86 percent obyvateľov Slovenska negatívny postoj k rómskemu etniku. Keď sa k tomu pridá nezáujem, či dokonca rasistické výroky z úst politikov, napr. zo SNS, a neschopnosť polície riešiť a postihovať trestné činy s rasistickým pozadím, vzniká dnešná vážna situácia.

Je to obraz celej spoločnosti. Avšak väčšina ľudí už vie, nakoľko môže brať napríklad výroky predstaviteľov SNS vážne. Žiaľ, vždy a v každej spoločnosti existujú ľudia, ktorí sú náchylní toto počúvať.

Máte zo svojho postu nejaké právomoci, či skôr páky na riešenie konkrétnych prípadov neznášanlivosti voči Rómom?

Aby som to robila, na to nemám štatút. V prvé týždne, čo som nastúpila do tejto funkcie, jednu z najväčších záťaží pre mňa predstavoval fakt, že som nevedela, akým spôsobom môžem zasiahnuť do riešenia týchto vecí. Mám u seba právnika a do niektorých prípadov vstupujeme tak, že ich dávame na riešenie. Na samotné riešenie však nemám vybudovaný mechanizmus a aparát. To však nie je ani poslaním tohto úradu. Je ním upozorňovať. Napríklad, keď starosta v Letanovciach zrušil uznesením obecného zastupiteľstva pobyt 520 Rómom, dali sme podnet na Generálnu prokuratúru, ktorá to veľmi promptne riešila. Obecné zastupiteľstvo dostalo príkaz do 30 dní toto nariadenie zrušiť.

Správa Open Society Institute (OSI), ktorá o.i. označila situáciu Rómov na Slovensku za naďalej problematickú, vyvolala rozporuplné reakcie verejnosti. Aké je vaše stanovisko k obsahu tejto správy?

OSI je renomovaná inštitúcia, ktorá má množstvo pozitívnych programov. Veľmi veľa urobila v Európe v oblasti vzdelávania rómskych detí. Jej správu beriem ako správu mimovládnej organizácie, ktoré majú väčšinou kritický postoj. Ten im aj patrí. Pre mňa to je podnet na to, aby som videla aj tento názor a že veci, ktoré sú v tejto správe, vníma aj širšia verejnosť a že máme s nimi ešte čo robiť. Niektoré údaje sú tam nepresné, alebo neúplne podložené. To však neznamená, že budeme proti takýmto správam bojovať. Našou úlohou je ukázať, že o problematike vieme, že máme víziu a vieme, ktoré kroky urobiť, že sa snažíme. Nikto od nás neočakáva, že to vyriešime za päť rokov.

Po publikovaní tejto správy premiér Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že riešenie rómskej problematiky nesmie ohroziť náš vstup do EÚ.

Áno, postavenie Rómov je jedným z kritérií pre vstup SR do EÚ a riešenie tejto témy sa aj prísne monitoruje. Táto otázka má síce medzinárodný aspekt, ide však v prvom rade o náš domáci problém, ktorý musíme riešiť na Slovensku. Jedna z prvých viet, ktoré som povedala po svojom menovaní, bola, že bez politickej podpory tejto vlády môžem dokázať len veľmi málo. Všetci mi povedali, že politickú podporu táto téma má. V podstate už samotné zriadenie tohto úradu znamenalo, že ide o problém, ktorému je potrebné sa venovať a ktorý sa už nedá riešiť štandardnými prístupmi. Už aj samotná EÚ zmenila slovník a vie, že tento problém nie je možné hneď vyriešiť.

Máte predstavu, ako dlho to potrvá?

Riešenie každého problému má niekoľko krokov. Najprv si ho musíme definovať, potom si stanovíme kroky, ktoré urobíme, vytvoríme si podmienky a potom ho riešime. Myslím si, že my už máme definovanie za sebou. Dnes sme ani nie tak v stanovovaní krokov, ale v tvorbe programov, ktoré nám pomôžu tie ciele dosiahnuť. Napríklad vybudovanie štruktúr - inštitúcií alebo príprava ľudí. Ak bude aj naďalej aspoň taká politická vôľa, aká je teraz, a ďalšia vláda nebude chcieť niečo zásadným spôsobom meniť, a programy, ktoré urobíme, prežijú, tak by sa mohli dosiahnuť čiastkové výsledky. Ak by sa aj po ďalších voľbách pokračovalo v základných líniách vo vzdelávaní, v osadovom programe, malo by to nielen kontinuitu, ale aj úspech vo financovaní zo strany EÚ.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martina Pavlíková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984