Ľavičiari, sufražetky a homosexuáli

V posledných rokoch sme sa svojich občianskych práv začínajú domáhať rozličné neetnické menšiny, medzi nimi i homosexuálne orientovaní občania, ktorí tvoria asi štyri percentá populácie. Ide najmä o požiadavku uzákoniť registrované partnerstvo homosexuálov a odstránenie ich diskriminácie v zamestnaní.
Počet zobrazení: 1075

V posledných rokoch sme sa svojich občianskych práv začínajú domáhať rozličné neetnické menšiny, medzi nimi i homosexuálne orientovaní občania, ktorí tvoria asi štyri percentá populácie. Ide najmä o požiadavku uzákoniť registrované partnerstvo homosexuálov a odstránenie ich diskriminácie v zamestnaní.

Tí, čo sa zaoberajú dejinami, majú teraz hádam pocit "už raz videného". Na konci 19. storočia sa totiž v mnohých krajinách Európy začali svojich práv dožadovať ženy. Protestovali predovšetkým proti tomu, že sa im odopieralo hlasovacie právo a že mohli vykonávať zväčša iba zle platenú prácu. Vystúpenie sufražetiek, ako sa tieto bojovné feministky nazývali, si vtedy väčšmi všímali humoristické časopisy ako politici. Jediná strana, ktorá sa celou váhou postavila za to, aby ženy prestali byť občanmi druhej kategórie, bola sociálna demokracia. Najmä jej zásluhou sa zmenilo ich postavenie.

Iniciátorom opäť ľavica

Asi po sto rokoch sa história opakuje, ibaže teraz sa o slovo prihlásila iná skupina "ľudí druhej kategórie" - gejovia a lesby. Zas sa tu v určitých kruhoch na ich adresu objavuje výsmech a potupovanie. A opäť sa do boja za ich práva stavia v prvom rade ľavica. Už v roku 1996 upozornila Socialistická internacionála (SI) v deklarácii prijatej na kongrese v New Yorku, že homosexuáli nemajú vo všeobecnosti tie isté práva ako heterosexuáli. A tak sa vo viacerých štátoch, kde sú členské strany SI silné alebo dokonca aj vo vláde, s touto diskrimináciou skončilo - okrem iného i prijatím zákona o registrovanom partnerstve. Stalo sa tak v severských krajinách (Dánsko, Nórsko, Švédsko a Island), v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a vo viacerých ďalších štátoch, vrátane Maďarska. Sedem prevažne ľavicových poslancov NR SR sa rozhodlo podať do parlamentu návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Tak ako pred sto rokmi v zápase o rovnoprávnosť žien i dnes je najväčším odporcom pravica. Na jej čelo sa svojimi vyhláseniami dostal Ján Čarnogurský. Homosexualitu dokonca označil za chorobu, ktorú treba liečiť. Zdravotné poisťovne by však určite túto liečbu neplatili, keďže ju zo zoznamu chorôb, ktorý vydáva Svetová zdravotnícka organizácia, vyčiarkli už v roku 1973. "Potom bude asi treba trochu klamať," reagoval na to nonšalantne Čarnogurský. Je to naozaj veľmi "morálna" rada, najmä keď odznie z úst ministra spravodlivosti a popredného člena kresťanskej strany.

Nulový efekt liečenia

Na rozdiel od neodborných Čarnogurského rečí sa však lekárska veda už od čias Siegmunda Freuda prikláňa k názoru, že homosexuálna orientácia je v prevažnej väčšine prípadov vrodená, určená genetickým kódom jedinca - tak ako napríklad ľavorukosť (získaná homosexualita sa zvyčajne objavuje len vo väzniciach, kasárňach a kláštoroch). Aj od ľavorukosti sa ešte donedávna "odvykalo" násilím. V stredoveku inkvizícia ľavákov dokonca mučila. No ukázalo sa, že násilné potláčanie tejto "choroby", okrem psychickej traumy, prináša i rozličné iné nepriaznivé následky u "liečených", od chýb v reči (koktavosť) až po poruchy v intelektuálnych prejavoch a v charakterovej oblasti.

Určite oveľa horšie následky by mala "liečba" homosexuálov navrhovaná ministrom spravodlivosti. Pritom by sa jej efekt pravdepodobne blížil k nule.

Ak nechceme, aby Slovenskú republiku vo svete nepovažovali za zaostalú a nedemokratickú, potom by parlament mal prijať navrhovaný zákon, ktorý neohrozuje inštitút rodiny, no dáva istotu nemalej časti našich spoluobčanov a umožní im dôstojný život.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984