Ako sa žije prvým Európanom
Správa Ochrana menšín na Slovensku vypracovaná mimovládnou organizácou Open Society Institute (OSI) pre Brusel vyvolala ostrú polemiku, a to nielen v médiách. Azda nikoho už neprekvapia vyjadrenia Anny Malíkovej o tom, že "Rómovia sa priživujú na majoritnej spoločnosti a nezodpovedne špinia svoju vlasť". Dokument však vyvolal zásadné rozpory aj v rámci vládnych orgánov pre ľudské a menšinové práva.
Vicepremiér pre ľudské práva Pál Csáky vyhlásil, že správa nie je dielom OSI, pretože má silno politický podtext. Jej autorstvo prisúdil Rómskej iniciatíve Slovenska (RIS), ktorá priamo spolupracuje s HZDS-ĽS: "Nemyslím si, že politická strana, ktorá je zjavne v kontakte s opozičným politickým hnutím, sa môže vydávať za objektívneho pozorovateľa."
Segregácia je realitou
V protiklade vyznelo stanovisko splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Kláry Orgovánovej, funkčne podriadenej Csákymu. Vo vyhlásení pre TASR "víta vypracovanie Správy o ochrane menšín na Slovensku organizáciou Open Society Institute. Správa nezávislého subjektu umožňuje orgánom štátnej správy a teda aj sekretariátu splnomocnenca vlády SR objektívnejšie reflektovať ich aktivity. V súvislosti s legitímnou kritikou vlády však treba zdôrazniť fakt, že správu vypracovala mimovládna organizácia, ktorej postoje k aktivitám vlády a orgánov verejnej správy bývajú väčšinou kritické. Segregácia v oblasti vzdelávania, zdra-votníctva a bývania - tak ako to konštatuje správa - je v niektorých prípadoch bohužiaľ realitou. Mnohé rómske deti sa vzdelávajú v segregovaných triedach. Školský systém na úrovni základných škôl ich núti byť segregovanými. V mnohých aspektoch sa však Správa pohybuje v rovine nepresností a domienok."
Zbavovanie sa zodpovednosti prostredníctvom hádzania chýb na iných určite nie je riešením, najmä ak ide o podpredsedu vlády. Csákyho reakcia bola úplne neadekvátna. Bez toho, aby sa pokúsil dokument zanalyzovať, spochybnil ho ako celok. Ako-by pozabudol, že koniec koncov aj samotná Európska komisia ,,zdôraznila potrebu boja proti násiliu a diskriminácii voči Rómom, de facto segregácii v niektorých obciach a mestách a nadmernému zastúpeniu rómskych detí v školách pre mentálne zaostalé deti."
Hanobenie v tlači, diskriminácia v školstve
Pozrime sa preto bližšie, čo sa uvádza v správe. Mnohí naši verejní činitelia vôbec neskrývajú svoje rasistické a protirómske postoje. Všeobecne známe sú protirómske výroky Vladimíra Mečiara, Jána Slotu, ale aj Roberta Fica. Na tlačovej konferencii v auguste 2000 sa Víťazoslav Moric na margo Rómov vyjadril takto: "Čo je humánne na tom, keď sa umožní, aby debil splodil debila a aby rástlo zastúpenie debilov a magorov v našom národe. (…) Pre neprispôsobivých Rómov je potrebné zriadiť rezervácie. Ak ich nevytvoríme my teraz, Cigáni ich vytvoria pre nás o dvadsať rokov." Predstaviteľa NR SR za SNS následne zbavili poslaneckej imunity, aby proti nemu mohli vzniesť obvinenie. Trestné stíhanie sa začalo na jeseň 2000, no zastavil ho vyšetrujúci prokurátor. Prípad znovu otvorili až po intervencii generálneho prokurátora a ešte stále je v šetrení.
Negatívne spoločenské postoje voči Rómom sa objavujú aj v médiách. V niektorých denníkoch sú zvlášť prezentovaní veľmi negatívne (bývalá Slovenská Republika, Nový čas). Karikatúry Petra Vavra, či Ondreja Zimku zverejnené kedysi v denníku HZDS boli ďaleko za hranicou slušnosti a dobrého vkusu.
Azda najboľavejším miestom vo vzťahu majoritnej spoločnosti k Rómom je diskriminácia v oblasti školstva. Takto sa do budúcnosti vytvára zárodok ešte väčšieho nebezpečenstva polarizácie medzi Rómami a Ne-rómami. Okrem toho, že neustále klesá dochádzka žiakov z rómskych rodín do základných škôl, tieto deti až 28-krát častejšie umiestňujú do špeciálnych škôl. Ak aj navštevujú "normálnu" školu, bežne sa stáva, že sa v ich rámci vytvárajú segregované triedy (asi najznámejší je prípad v Hermanovciach, kde na kopci stojí dobrá škola pre "biele" deti, kým rómske umiestnili v údolí v starej, špinavej budove), či dokonca existujú celé segregované školy.
Sterilizácia žien?
Po kapitolu Školstvo možno s informáciami uvedenými v Správe OSI viac-menej súhlasiť. Problém však nastáva pri kapitole Zdravotníctvo. Konštatovanie, že "súčasťou života rómskych žien na východnom Slovensku sú segregované pôrodnícke oddelenia. Segregácia je v tomto regióne skôr pravidlom ako výnimkou a vzťahuje sa na všetky nemocničné zariadenia, vrátane spŕch a kúpeľní", je veľmi zovšeobecňujúce a zavádzajúce. Po zverejnení správy neskôr na STV odvysielali informáciu, že tvrdenia o segregácii žien v gynekologickom centre na Luníku IX v Košiciach sa nezakladajú na pravde. Jediná správa o segregácii, ktorá sa potvrdila, pochádza z Krompách. Tam boli v miestnej nemocnici oddelené izby pre rómske a nerómske rodičky. (Michal Vašečka, Slovensko 2000 - Súhrnná správa o stave spoločnosti, IVO 2000)
"Silnou kávou" sú však tvrdenia o tom, že slovenské Rómky po roku 1990 sterilizovali. V správe sa doslova uvádza: "Na základe svedectva rómskych žiadateľov o azyl vo Fínsku a priamych zistení lekárskych pracovníkov spolupracujúcich s mimovládnymi organizáciami vo Fínsku boli vyslovené vážne obavy o možných prípadoch sterilizácie rómskych žien bez ich súhlasu. V novembri 1999 zdravotné sestry vo viacerých utečeneckých táboroch uviedli, že na značnom počte slovenských rómskych žien boli zrejme vykonané rôzne gynekologiské zásahy."
Uvedenie podobných dohadov do takéhoto závažného dokumentu, akým je Správa OSI pre program monitorovania vstupu do EÚ, je prinajmenšom zavádzajúce a nezodpovedné. Známe a potvrdené sú prípady zo západnej Európy, kde ešte v 60. rokoch sterilizovali rómske ženy vo Švédsku, resp. v Holandsku a Švédsku odoberali deti rómskym rodičom. Tieto informácie sú na rozdiel od dohadov OSI verifikované.
Vcelku možno konštatovať, že správa, vzhľadom na to, že ju vypracovala nevládna organizácia, je veľmi kritická. V mnohom veľmi presne vykresľuje reálny stav a pravdivo pomenúva existujúce problémy, avšak v niektorých veciach sa dopúšťa nepresností (zdravotníctvo). Správa, tak, ako poznamenala Klára Orgovánová, poskytuje možnosť štátnym úradom "objektívnejšie reflektovať ich aktivity".
Tam sú len Rómovia…
Okrem konštatovania daného stavu je však potrebná i analýza príčin rasizmu na Slovensku a zlého postavenia Rómov. V tomto smere stojí za pozornosť najnovšia kniha sociologičky Ivety Radičovej Hic Sunt Romales (parafráza na latinské Hic sunt Leonis - upozornenie na neznáme, biele miesta na mape). Autorka sa spolu s tímom spolupracovníkov podujala na dosiaľ neprebádanú pôdu skúmania sociálneho vylúčenia Rómov v rámci slovenskej spoločnosti. Príčiny rasizmu na Slovensku a zlého postavenia Rómov vidí najmä v:
- dedičstve komunizmu a strate identity Rómov,
- strate sociálnych kontaktov a kooperácie Rómov a Nerómov,
- type vnúteného zamestnania prevažujúcej časti Rómov,
- neznalosti rómskej populácie,
- chudobe rómskej populácie a ich nevzdelanosti.
Materiál publikovaný v knihe môže poslúžiť nielen pre tých, ktorí sa raz budú zaoberať reformou sociálneho systému, ale aj pre lepšie pochopenie témy Rómovia na Slovensku. Azda nik z racionálne uvažujúcich ľudí si nepraje, aby sa spolužitie medzi "bielou" majoritou a rómskou minoritou ešte viac vyostrovalo do ešte väčších konfliktov.
Nemecký spisovateľ Günter Grass pred časom nazval Rómov prvými skutočnými Európanmi, pretože sú voľní ako vtáci, hranice pre nich nepredstavujú obmedzenie a sú kdekoľvek doma. Na to, aby boli skutočne slobodní aj na Slovensku, však treba viac ako len ich pocit bezstarostnosti.
