Varujúce fiasko pre ľavicu
Bratislavčania už majú od regionálnych volieb v tomto roku svätý pokoj. Na rozdiel od obyvateľov ostatných vyšších územných celkov (VÚC) si nezvolili len poslancov zastupiteľského zboru, ale aj predsedu krajskej samosprávy. Niekdajší minister kultúry v Moravčíkovej koaličnej vláde za KDH, herec a úspešný manažér Ľubo Roman, ktorého za pravicovú koalíciu nominovala ANO, získal už v prvom kole vyše polovicu odovzdaných hlasov.
Na Slovensku sa opäť volilo najmä podľa straníckej príslušnosti. Zo 401 zvolených poslancov sú iba 18 nezávislí. Pravicová koalícia v Bratislavskom kraji vďaka väčšinovému systému doslova prevalcovala stredoľavé zoskupenie, keď v metropole i v okrese Senec získala všetky poslanecké mandáty. Iba päť kresiel ponechala hlavnému konkurentovi a jednému nezávislému kandidátovi v Malackách. Kedysi najpopulárnejší politik Slovenska, akademik Milan Čič musel odísť z volebného ringu, hoci ho podporila až tretina voličov, čo by ho vo väčšine ostatných krajov urobilo politickou hviezdou. Bratislavčania žijú na úrovni priemeru obyvateľov krajín Európskej únie. Keď im niekto hladká bruško s predstavami o znížení odvodov do štátnej kasy potrebných na vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, prečo by mu nedali za pravdu. Hádam sa teraz dočkajú aj električku do Svätého Jura, ktorú im v predvolebnej kampani sľúbil Roman.
Regionálne rozdiely sa prehĺbia
V Trenčianskom kraji ostatným stranám neostalo HZDS-ĽS nič dlžné. Oblastný parlament bude napospol jednofarebný. Všetkých 45 kresiel obsadia ľudia Vladimíra Mečiara, ktorý v neďalekej Nemšovej pôsobil ako podnikový právnik. Napriek tomu, že tu zaznamenali rekordne nízku účasť (sotva 21 percent oprávnených voličov), primátorovi Dubnice nad Váhom Štefanovi Štefancovi chýbalo k víťazstvu v zápase o post župana len 5,6 percenta hlasov a tak je dosť pravdepodobné, že sa mu to podarí v druhom kole, ktoré predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil na 15. decembra.
HZDS-ĽS bude s veľkým prehľadom kontrolovať zastupiteľský zbor aj v Žilinskom kraji - z 52 kresiel disponuje 31. Pritom jeho kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja, niekdajší kontroverzný štátny tajomník ministerstva školstva a poslanec Jozef Tarčák získal dobrú tretinu hlasov. Jeho sokyňou bude o dva týždne líderka SNS Anna Malíková. Preto je dosť možné, že sympatizanti súčasnej vládnej koalície budú druhé kolo ignorovať. Obdobná situácia, avšak v opačnom gardé, vládne v meste pod Zoborom. V krajskom samosprávnom orgáne patrí z 52 miest 31 SMK, pričom Miklós Fehér, ak získa podporu aj slovenských pravicových síl, nemá ďaleko k palme víťazstva. Jeho súperom bude síce nestranník, ale nominant koalície HZDS/SDĽ/SOP/Stred Milan Belica. Preto ostáva otázne, či priaznivci pravice povýšia v Nitrianskom VÚC - rovnako ako v Trnavskom - politický princíp nad etnickým. Najmä pokiaľ ide o skalných voličov KDH, sa to dá ťažko predstaviť.
Čím ďalej na východ, tým sú regionálne parlamenty pestrejšie. Na to, aby mohli rozhodnúť o dôležitých otázkach, ktoré prejdú na ich plecia v súvislosti s očakávaným presunom kompetencií z ústrednej a krajskej štátnej správy, budú potrebné kompromisy, alebo lanárenie nezávislých poslancov. V Prešove má koalícia HZDS/Smer polovicu poslancov, ale okrem nich tam budú zasadať zástupcovia ďalších siedmich strán a piati nezávislí. Ak by druhé kolo voľby župana vyhral kandidát SDKÚ/KDH, terajší primátor Prešova Juraj Kopčák, budú ho čakať krušné chvíle. Podobná situácia sa môže vytvoriť i v Košiciach, kde sa v prvom kole o miesto predsedu kraja uchádzalo až 24 kandidátov.
Na osvetu neostal čas?
V sobotu v 5812 volebných okrskoch prišlo k schránkam zo 4 141 572 zapísaných voličov len čosi vyše jedného milióna, teda 26,02 percenta. Ide o najnižšiu účasť prinajmenšom za posledných šesť desaťročí. Agentúry živiace sa výskumami verejnej mienky sa zase riadne sekli. Na jeseň 1998 po intenzívnej presvedčovacej ofenzíve opozície, médií a tretieho sektoru uplatnilo svoje volebné právo 84,24 percenta registrovaných voličov (voľby do NR SR), resp. 53,95 percenta (komunálne voľby). V Európe síce ide o všeobecný trend, ale aj tak to v zahraničí vyvoláva pochybnosti. Veď z ankiet s náhodne oslovenými občanmi vyplynulo, že mnohí ani netušili, že sa chystajú dajaké voľby, koho budú voliť a čo z toho vyplýva pre ich každodenný život. Pritom až 40 000 volebných lístkov bolo neplatných, lebo ich ľudia zväčša z neznalosti zle vyplnili. Nejde teda len o dôsledky dajakej "blbej" nálady, ktorá sa šíri medzi našimi obyvateľmi.
Okolo reformy verejnej správy sa v posledných dvoch rokoch urobilo - celkom oprávnene - veľa kriku, no keď došlo k realizácii jej prvého kroku, akoby všetci kompetentní zmĺkli. Kto iný, ak nie štát, mal začať vysvetľovať, načo sa vlastne vytvárajú VÚC a ich samosprávne orgány. Na vine nie je iba vláda, či verejnoprávne médiá, ale aj poslanci, ktorí po nekonečných diskusiách a opakovaných odkladoch prijali na poslednú chvíľu nejednoznačný zákon, ktorý fakticky nepovoľuje volebnú kampaň v audiovizuálnych prostriedkoch. Pritom regionálna tlač na Slovensku je dosiaľ v plienkach. Skromná kampaň politických strán sa potom viac sústredila na propagáciu kandidátov. O "spoľahlivej" informovanosti svedčí aj neustále omieľaná floskula o historicky prvých regionálnych voľbách na Slovensku, pritom tie sa diali - hoci s rozličnou úrovňou demokracie - i za Rakúska-Uhorska, v prvej ČSR, o voľbách poslancov krajských národných výborov ani nehovoriac.
Najvyššiu účasť zaznamenali v sobotu v južných okresoch, avšak hádam slovenské strany nebudú vyčítať skalným priaznivcom SMK vzornú disciplinovanosť. Skôr by si mali v druhom kole od nich zobrať príklad. Veď zo 116 kandidátov tejto etnickej strany na poslancov uspelo 84!
SDĽ hrala tretie husle
Bez zveličovania môžeme skonštatovať, že sa voľby pre ľavicu skončili fiaskom. Menšie strany - KSS, SDSS a SOP získali iba po jednom poslancovi, SDĽ trinástich. V troch krajoch vystupovala síce v stredoľavých koalíciách, kde však popri HZDS-ĽS a Smeru hrala až tretie husle. V rámci koalícií nenominovala ani jedného uchádzača na post župana. Z celkového počtu miest v regionálnych parlamentoch sa jej ušlo dokopy 25, čo predstavuje 6,23 percenta, ak nepočítame ďalších dvoch-troch nezávislých. V Trnavskom a Trenčianskom VÚC, kde išla do volieb samostatne, úplne pohorela. Jej kandidáti na županov oslovili v Trnave len 3,74 percenta voličov, v Trenčíne 6,94, v Žiline 4,65, v Banskej Bystrici 6,58. Šéf Okresného úradu v Prešove Milan Benč sa síce vo svojom kraji umiestnil na tretej priečke, ale iba s necelými 10 percentami.
Pripomeňme, že ľavicoví demokrati na komunálnej úrovni dosiaľ vždy dosahovali úspech, veď sa k nim hlásila štvrtina až tretina starostov a primátorov. Regionálna politika je síce trocha o niečom inom, ale výsledok sobotňajšieho hlasovania zrejme naznačuje stav súčasných preferencií SDĽ, ktorá sa poldruha roka zmietala vo vlastných problémoch. Jej nové vedenie, ktoré vzišlo pred dvoma týždňami zo 7. zjazdu, sa ešte nestihlo na verejnosti etablovať. V každom prípade by nemalo sedieť so založenými rukami, ale čím skôr výrazne vystúpiť s novými predstavami, ako robiť v terajšej zložitej situácii na Slovensku ľavicovú politiku. Inak sa debakel SDĽ o rok zopakuje. Reálne hrozí, že sa do NR SR vôbec nedostane, alebo v nej bude hrať iba úlohu štatistu.
Na bezproblémový priebeh volieb dohliadalo 3610 policajtov, ktorí riešili okrem večne nespokojného odvolaného starostu košického Luníka IX iba tri problémy - dva malicherné v Bratislave a tretí v Poprade, kde člen jednej z okrskových komisií nezvládol ťažobu svojej zodpovednosti a opil sa. Vzhľadom na naše národné zvyky je to aspoň po tejto stránke priam vzorný výsledok.
