Tip na víťaza: osobnosť alebo straník

"Z politického hľadiska ide o nepriateľské gesto voči SMK a priateľské voči HZDS, čím sa zachránili dohody pri zákonoch o VÚC, ktoré presadila SDĽ s opozíciou," povedal v auguste na margo vyhlásenia regionálnych volieb Jozefom Migašom podpredseda SMK László Gyurovszky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky reagoval: "Rozhodnutie nebolo jednoduché."
Počet zobrazení: 864

"Z politického hľadiska ide o nepriateľské gesto voči SMK a priateľské voči HZDS, čím sa zachránili dohody pri zákonoch o VÚC, ktoré presadila SDĽ s opozíciou," povedal v auguste na margo vyhlásenia regionálnych volieb Jozefom Migašom podpredseda SMK László Gyurovszky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky reagoval: "Rozhodnutie nebolo jednoduché."

Migašovo rozhodnutie vtedy prišlo v čase, keď sa ešte vôbec nevedelo, aké kompetencie vlastne VÚC budú mať. Dnes to síce občan tiež nevie, no už o pár dní ide rozhodovať o svojom regióne. Mnoho Slovákov pozná len viackrát opakované heslo o približovaní sa úradov k občanov. Na to, aby občania zodpovedne pristúpili k volebným schránkam, je to však málo. Mimochodom, o kompetenciách VÚC nevedia zrejme ani viacerí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov.

Volebný hybrid

Analytici sa už dnes obávajú nízkej účasti občanov na voľbách. Podľa výskumov agentúry MVK by totiž išlo voliť iba 30 až 40 percent občanov. Ďalšou príčinou nízkeho záujmu je, že občania majú nielen málo informácií o kompetenciách, ale aj o samotných voľbách do VÚC. Navyše ani veľmi nepoznajú rozdiel medzi týmto typom volieb a voľbami komunálnymi. Sociologička Iveta Radičová v istom denníku poznamenala: "Môžeme sa domnievať, že regionálne voľby sú hybridom parlamentných a komunálnych volieb."

Ďalším významným faktorom je aj dátum volieb - niekoľko týždňov pred vianočnými sviatkami. O tom, že prípravy na voľby sa dejú akosi potichu pritom hovorí aj jeden z kandidátov na post predsedu VÚC v Bratislavskom kraji Ľubo Roman. Na druhej strane, pod predpokladanú nízku účasť sa môže podpísať aj istý skepticizmus ľudí. "Neočakávam, že vyššie územné celky niečo zlepšia v živote ich obyvateľov," tvrdí 31-ročný strojník z Humenného v jednej ankete.

Kandidáti: starí známi

V prípade volieb do VÚC ide síce o výber kandidátov na regionálnom princípe, no pri voľbách predsedov územných celkov však budú víťaziť najmä celoslovenské osobnosti. Je to hádam paradox, no ľudí skôr oslovia populárne osobnosti. Zaujímavé je, že na posty predsedov VÚC kandiduje aj mnoho terajších poslancov parlamentu. Niektorí sa možno obávajú, že by sa v budúcom volebnom období nemuseli dostať do Národnej rady, iných chce takýmto spôsobom vyšachovať strana z predvolebných kandidátok. Veď aj tak je tlačenica na ne už teraz dosť veľká. Ďalším argumentom je, že mnohí dnešní zákonodarcovia sedia v parlamente už pridlho na to, aby sa vedeli vrátiť k svojmu pôvodnému zamestananiu. Za zmienku určite stojí aj plat pre predsedov VÚC, ktorý dokonca presahuje poslanecký.

Na spomínaný post chce kandidovať aj predsedníčka SNS Anna Malíková, ktorá sa pritom len nedávno vzdala funkcie primátorky Čadce. Logika jej konania je iba zdanlivo nejasná. Vo funkcii primátorky brala len symbolický plat (ktorého sa jej asi ľahšie vzdávalo), kým na poste predsedu VÚC by bol zárobok oveľa vyšší. Zvážia túto súvislosť občania aj 1. decembra?

Zavážia osobné vzťahy

Zatiaľ čo pri voľbe predsedov VÚC bude rozhodovať sila osobnosti, pri kandidátoch na poslancov zavážia zrejme osobné vzťahy. Ľudia, rovnako ako pri komunálnych voľbách, budú skôr voliť niekoho, koho osobne poznajú. Bez toho, aby vedeli, či daný človek je schopný túto funkciu zodpovedne zastávať. V roku 1998 si napríklad obyvatelia Trnavy zvolili do mestského zastupiteľstva futbalistu Igora Bališa a futbalového trénera Jozefa Adamca, ktorí boli vtedy v meste "hviezdami". Nedávno ich z tohto orgánu vylúčili, keďže si vôbec neplnili svoje povinnosti. Dnes chcú zase v iných regiónoch kandidovať ďalší dvaja futbalisti - Dušan Tittel a Ľubomír Luhový. Kto zaručí, že sa nebude opakovať scenár z Trnavy? Ľudia obe mená veľmi dobre poznajú (hoci D. Tittel je dnes už politikom) a zrejme radšej zakrúžkujú ich ako nejakého XY, ktorý síce spravil pre mesto veľa, ale je skôr anonymný.

Pochopia predsedovia VÚC, že nie sú volení v komunálnych voľbách? Že sa nemôžu starať len o obec, z ktorej pochádzajú, ale o celý kraj? A dokážu občania zvážiť, či si starosta, ktorý dobre vedie obec, bude rovnako úspešne počínať aj v kormidlovaní kraja?

Tak oblečme si dresy

Ďalším rozhodujúcim faktorom pre občanov bude farba straníckych tričiek, hoci podpredsedníčka Smeru Monika Beňová tvrdí, že "to nemá nadväznosť na parlamentné voľby". Poslanec za HZDS-ĽS a bývalý predseda parlamentu Ivan Gašparovič má opačný názor: "Pravdepodobnosť spolupráce na celoslovenskej úrovni je daná týmito koalíciami."

V terajších voľbách sa prvýkrát v praxi prejaví aj pripravenosť a popularita nových strán - ANO a Smeru. Výskumy verejnej mienky už teraz ukazujú ich značnú obľúbenosť u obyvateľov, no ako sa to prejaví v reálnej politike, sa uvidí 1. decembra. Voľby budú podľa sociologičky Ivety Radičovej tiež testom tolerancie občanov pred parlamentnými voľbami. Ak teraz ľudia príjmu vytvorené koalície, môžu sa s nimi stotožniť aj v roku 2002. Na jednej strane tu totiž stojí SDKÚ, KDH, ANO a DS, na strane druhej HZDS-ĽS, Smer, SDĽ, SOP, prípadne ešte SZS. Vytvorili sa tak dva bloky, ktoré predstavujú v parlamentných voľbách dve alternatívy. Pritom predseda Smeru Robert Fico napríklad ešte nedávno nebol veľmi naklonený spolupráci s mečiarovcami. Ak mu však vo voľbách 1. decembra táto spolupráca prinesie úspech, zrejme proti nej nebude ani na budúcu jeseň. Vo väčšine prípadov teda zohrá aj na regionálnej úrovni veľkú úlohu stranícka príslušnosť.

Médiá zamiešajú karty

Predvolebná kampaň sa už síce začala, no týka sa len printových médií. To znamená, že opäť bude v prvom rade víťaziť ten, kto má väčší vplyv na noviny. Okrem toho, prvýkrát zohrá významnú úlohu regionálna tlač. "Znemožnenie zapojenia médií do kampane je namierené najmä proti kandidátom menších strán a nezávislým kandidátom. Výhodu tak majú väčšie strany, ktoré občan volí stereotypne (mnohé aj bez akejkoľvek kampane) a ktoré majú dostatok financií na drahú politickú reklamu v tlačových médiách," povedal poslanec Ján Budaj. Je jasné komu nerovnocenné pravidlá hry vyhovujú.

Pod vianočný stromček si teda občania zvolia svojich županov a zástupcov, ktorí by už skutočne mali zastupovať ich záujmy. Horšie je, že do týchto funkcií sa opäť tlačia politici, ktorých tu už máme pekných pár rokov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984