Práca chvatná, málo platná
Keď sa jeseň končí horúcimi dňami, nemusí byť na vine len El Nińo. Tento rok je mikroklíma našich miest a obcí zahrievaná predvolebnými gulášmi, v bohatších regiónoch aj predvolebným grogom, v chudobnejších aspoň rovnako hrejivými predvolebnými sľubmi. Prvý decembrový deň sa totiž uskutočnia prvé regionálne voľby.
Regionálne? Aby sme boli terminologicky presní v súlade s novelizovanou Ústavou SR, voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC). Ale podľa zákona č. 303/2001 Z.z. ide o voľby do orgánov samosprávnych krajov. "Nomen omen," zvyklo sa hovoriť v starom Ríme. "Nešťastie nikdy nechodí samo," tvrdí sa na Slovensku. Keby sa schizoidný duch našej legislatívy prejavoval len v neschopnosti pomenovať ten istý objekt rovnakým slovom, určite by to nikomu neprekážalo.
Zaujímavé obmedzenia
Lenže volebné zákony akoby spolu ani nesúviseli. Vezmime si jednoduchý príklad. Prvého decembra môžu voliť občania SR a cudzinci s trvalým pobytom v danom volebnom obvode, t.j. v okrese. Prekážkou vo výkone volebného práva je a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, b) výkon trestu odňatia slobody, c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, d) výkon základnej vojenskej služby, resp. náhradnej alebo zdokonaľovacej služby. Posledný bod nenájdeme v nijakom inom volebnom zákone. Naopak, na komunálnych voľbách do samosprávy obcí a miest sa nemôžu zúčastniť ani osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Zákon o voľbe prezidenta pre zmenu umožňuje voliť absolútne všetkým!
Poslanci NR SR však pozabudli aj na dôležitejšie veci. Podľa zákona budú mená všetkých kandidátov na poslancov krajského zastupiteľstva v danom volebnom obvode vytlačené na tej istej strane hlasovacieho lístka. To vytvára predpoklady pre ich väčšiu rovnosť. Veď akoby prišli takí Veliký či Záruba k tomu, že by ich väčšina voličov na hlasovacom lístku nenašla. Žiaľ, aj keď budú na tej istej strane listiny Abrahámová a Čunderlíková, stále im hrozí, že ich nik nezbadá. Vo veľkých volebných obvodoch, napríklad v Prešove, Trnave, či Banskej Bystrici, totiž volič dostane namiesto klasického hlasovacieho lístku akúsi popísanú plachtu s vyše sto kandidátmi. A potom, človeče, vyberaj si! Pritom stačilo tak málo - zvýšiť počet podpisov pod petíciou povinnú pre každého kandidáta, alebo zaviesť malú volebnú kauciu. Jednoduché opatrenie umožňujúce uchádzať sa o dôveru občanov iba tým, ktorí to myslia vážne.
Zabudnuté elektronické médiá
Najviac diskutovaným ustanovením volebného zákona je paragraf 27 o volebnej kampani. Na zdesenie všetkých odborníkov tento krátky odstavec reguluje prakticky len vylepovanie plagátov. Poslanci úplne zabudli na elektronické médiá. Hoci vedci už dávno vyvrátili tézu, podľa ktorej má príroda "strach z prázdnoty", nečakané vákuum sa ihneď rozhodla vyplniť Rada pre vysielanie a retransmisiu. Podľa nej, čo nestanovuje zákon, je zakázané. Pod hrozbou vysokej pokuty odporúča vysielateľom "rešpektovať, že rozhlasové a televízne vysielanie nie je a ani nemôže byť súčasťou kampane, a to ani sprostredkovane, prostredníctvom záznamov z tlačových besied alebo mítingov". Podľa tejto logiky by kampaň nemohla prebiehať ani v tlači, či na billboardoch, pretože aj o týchto prostriedkoch zákon mlčí. Je tiež otázne, či je takýto výklad zákona vôbec v súlade s ústavou.
Čo prinesie deravá norma v praxi? Keďže volebná kampaň počas zákonom stanovenej lehoty (začína sa 17 dní a končí sa 48 hodín pred začatím volieb) je v rozhlase a televízii de facto zakázaná, dochádza k absurdnej situácii. Vrchol skutočnej kampane - televízne ANOviny na Markíze, šoty s nádejnými poslancami na TV Global, predstavovanie vlastných kandidátov a osočovanie cudzích na tlačových besedách všetkých relevantných strán - sme zaznamenali ešte pred legálnou lehotou. Teraz, tesne pred voľbami, sa o kandidátoch opatrne mlčí.
Možno aj preto výskumy verejnej mienky predpovedajú rekordne nízku účasť voličov. Komu pomôže neschopnosť koaličných poslancov, je už dnes jasné. Sympatizanti HZDS-ĽS a SMK patria podľa dlhodobých pozorovaní k najdisciplinovanejším. Týmto stranám nahráva aj väčšinový volebný systém. Majú koncentrovanú podporu v regiónoch, a preto i nádej získať najviac hlasov.
Dôjde k zodpovednejšiemu konaniu?
Väčšinový systém, keď každý obvod (okres) bude zastupovať jeden až dvanásť, poslancov možno zlepší kontakt medzi ľudom a jeho volenými zástupcami. Napriek mizivým kompetenciám zastupiteľstiev samosprávnych krajov budú ich poslanci nútení k zodpovednejšiemu konaniu, ako to býva zvykom v parlamente. Veď o ich kariére by nemali rozhodovať stranícke aparáty, ale hlasy konkrétnych občanov. Nezabúdajme, že slovenský volič si stále ešte vyberá v prvom rade podľa politického subjektu a až potom sa pozerá na kandidáta ako na človeka. Okrem toho, volebná kampaň je drahá záležitosť. Tento prostý fakt nedáva veľkú šancu nezávislým kandidátom a z tých závislých robí nesvojprávne prívesky politických strán. Kým občania a médiá pochopia skutočné prínosy väčšinového systému, ubehnú roky. Dovtedy zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov iba legitimizuje vládu širokých regionálnych koalícií a ich všemocných sponzorov.
Tak to vyzerá, keď je dôležitá legislatíva šitá horúcou ihlou, a k tomu ešte pod hrozbou ultimáta. Reforma verejnej správy, vrátane volieb do nových samosprávnych orgánov, je veľkým krokom vpred. Len škoda, že sme si pritom obuli zlé topánky, ktoré nás budú ešte dlho tlačiť.
