Skutočná rarita v celej Európe
V Ľubochni majú raritu už niekoľko rokov - malú vodnú elektráreň. V rokoch l903 až 1904 tu vybudovali lokálnu elektrickú železnicu, ktorá slúžila najmä na odvoz dreva ku Košicko-bohumínskej magistrále. Prakticky všetky ostatné lesné železnice sa orientovali na parnú prevádzku. Spomeňme si len na Vychyľovku na Kysuciach, či na železnicu, ktorá vozí turistov na Čierny Balog.
Celý komplex elektrickej železnice a elektrárne v Ľubochnianskej doline pri Ružomberku uviedli do prevádzky 9. júna 1904. Železnička bola v tom čase európskou raritou. Veď lesné železnice stavali na parnú prevádzku aj preto, že sa ako palivo mohlo používať drevo, ktoré sa dalo nazbierať z okolia trate. Prevádzkovateľom a majiteľom boli pôvodne štátne lesy. Neskôr došlo k devastácii píly i železničnej trate, ktoré ľubochnianska elektráreň napájala. Po roku 1945 začali tieto zariadenia chátrať. Až v roku 1990 získala elektráreň spoločnosť Electric o Bath z Popradu, ktorá sa ihneď pustila do rekonštrukčných prác, no železničnú trať už neobnovili. Vstup elektrárne do prevádzky sa realizoval pomocou švajčiarskeho kapitálu slovenského podnikateľa Františka Bobáka.
Už dnes má táto elektráreň inštalovaný výkon väčší ako 22 kilowattov. Ide o jednu z malých elektrární, ktoré slúžia nám všetkým. Ale nie je to tak dávno, čo ich na Slovensku bolo oveľa viac. Veď takmer pri každom väčšom vodnom mlyne si mlynári nainštalovali aj elektrárničku. Napríklad Šóty mlyn, ktorý usilovne pracoval na riečke Perec medzi Levicami a Hronskými Kľačanmi, a napokon aj na dnešné pomery veľký mlyn v samotných Leviciach, kde pracovalo viac vodných turbín. To všetko boli zdroje elektrickej energie s nemalým ekonomickým prínosom.
