Bambino v panelákovej džungli
Eva Fiedlerová vyštudovala prírodné vedy, odbor genetiky a molekulárnej biológie. Má dvoch synov, s ktorými na materskej dovolenke strávila šesť rokov. Napriek tomu, že jej vôňa laboratória a biely plášť chýbajú, venuje sa dnes deťom a ich na materskej dovolenke často izolovaným mamičkám.
"Vy asi hľadáte materské centrum, poďte ukážem vám cestu," ochotne mi pomohla pani na potulkách popradským sídliskom Juh. V panelákovej džungli som začala mať pocit, že ma čaká čosi veľmi príjemné. Ženská intuícia neklamala. Medzi sivými domami som našla ostrovček plný farieb a tvorivého ľudského tepla. Hoci pôvodnou myšlienkou bola táto oáza oddychu a vzdelávania určená ženám na materskej dovolenke, dnes sem vo veľkom počte so svojimi ratolesťami chodievajú aj oteckovia.
Ako zamedziť handikep
"Ešte počas materskej dovolenky sme sa dozvedeli o existencii podobných stredísk v zahraničí. V Čechách ich už je okolo 120. Rozhodli sme sa, že to skúsime," vysvetľuje Eva Fiedlerová, koordinátorka neziskovej mimovládnej organizácie Materské centrum Bambino, ktoré vzniklo zo spontánnej iniciatívy deviatich mamičiek. Tri štvrte roka po registrácii tohto občianskeho združenia dostali priestory bývalej škôlky od Mestského úradu v Poprade. Podarilo sa im získať dva štartovné granty, stopäťdesiattisíc korún od Nadácie pre podporu občianskych aktivít a päťdesiattisíc od Nadácie otvorenej spoločnosti na vzdelávanie. Do úprav priestorov vložili vlastné sily i energiu rodinných príslušníkov, a tak sa im prvého októbra 1999 podarilo centrum otvoriť. Ak nakuknete do knihy návštev, dozviete sa, že doň za pomerne krátky čas prišlo už vyše šesťtisícpäťsto ľudí.
"Žena na materskej dovolenke stráca nielen kontakt s okolím, no i profesné vedomosti. My sa jej usilujeme to všetko nahradiť, dať jej priestor na realizáciu, možnosť komunikácie," upresňuje pani Eva. Hlavnou prioritou Bambina je, aby ženy na materskej dovolenke zostávali čo možno najdlhšie, a nepovažovali toto obdobie svojho života za stagnáciu. Ponúka im tvorivé uplatnenie nielen počas, no i po jej skončení. V spolupráci s inými ženskými organizáciami, ktorých je na Slovensku okolo šesťdesiat, zmýšľa centrum budúci rok založiť Skupina občianskych advokátok. Podľa Fiedlerovej bude mať za úlohu sformulovať návrh zákona pre zabezpečenie žien po materskej dovolenke. "Materstvo sa dnes pri získavaní pracovného miesta stáva handikepom, a žena po ňom nemá nárok na podporu v nezamestnanosti," upozorňuje na fakt, že slovenská legislatíva je namierená proti tomu, aby sa ženy stávali matkami a strávili so svojimi deťmi dostatok času.
Troška do mlyna
Priestory sú na prvý pohľad určené deťom. Na mäkkom koberci sú rozložené hračky, na stenách kresbičky a zo stropu visí hrazda. Mamičky si sem chodia oddýchnuť, prečítať v pokoji časopis, porozprávať sa, či zasurfovať po internete. Nájdu tu priestor, kde nemusia striehnuť na to, čo zasa ich ratolesť vyvádza, deti medzi sebou komunikujú a tak v budúcnosti lepšie zvládnu nástup do škôlky. A stredisko využíva aj odborné vedomosti žien - matiek.
"Som slobodná mamička, skončila som gymnázium," začína svoje rozprávanie príťažlivá, stále usmievavá Zuzka. Trpezlivo už po štvrtýkrát podáva dcérke Viktorke plyšového krokodíla. "Hľadala som prácu, pri ktorej by mohla byť Viktorka so mnou. Našla som inzerát a som tu," rekapituluje. V Bambine učí deti angličtinu. Pre veľký záujem má dnes už dve triedy. "Mamička tu malé dieťatko môže na hodinku nechať a ísť si nakúpiť. A malý huncút sa zatiaľ aj niečo naučí…" Každý rodič môže jednoducho prispieť svojou troškou do Bambina. Jeden otec za stráženie dcérky "zaplatil" výrobou lavičky, ženy vedú kurzy šitia, kondičného cvičenia, či odborné prednášky a semináre.
Detská strážna služba
Veľmi sa zmenilo i okolie materského centra. Nezastavaná plocha sa dlhé roky nevyužívala, trávu nik nekosil. Deti sa týmto miestam vyhýbali. Dnes sú tu preliezačky a futbalové ihrisko. "Mesto nám vyčítalo, že sa staráme len o deti predškolského veku, hoci tu na sídlisku Juh je viac školákov. A jedného dňa nám ktosi vytrhal kvety z črepníkov na terase. Preto sme vytvorili detskú strážnu službu - ekogardu," pridáva E. Fiedlerová ďalšiu aktivitu. Päťdesiatdva detí vo veku od šesť do šestnásť rokov sa viac bezcieľne neponeviera po sídlisku, stráži nové preliezačky, maľuje stoličky, pomáha, keď treba maličkých strážiť, zabaviť či vyzdvihnúť zo škôlky, upratuje hračky.
"Usilujeme sa v deťoch prebúdzať ekologické myslenie. Upozorňujú ľudí, aby v priestoroch detských ihrísk nevenčili psíkov a používali nádoby na separovaný odpad," vymenúva koordinátorka. Za hodinu takejto výpomoci dostanú deti na svoj osobný účet v špeciálnom zošite jednej z pracovníčok centra jeden BAM. Zaň si potom môžu na hodinu zahrať stolný tenis, skákať na trampolíne, požičať kolobežku i lopty. Hoci nápad takejto časovej banky pochádza z USA, postupne sa rozšíril do Anglicka a Japonska, kde dnes funguje takmer vo všetkých oblastiach spoločenského života. "Každý človek má čo ponúknuť a často sám niečo potrebuje. Pre lepšie pochopenie hlavnej myšlienky používam často ako príklad výmeny práce za prácu, výmenu kvalifikovanej rady právnika za namaľovanie plota," usmieva sa E. Fiedlerová.
Deti v ekogarde sú na svoje poslanie veľmi hrdé. Šiestačka Veronika sem chodí od samého začiatku. Keď vyrastie, chcela by sa stať právničkou. Trošku ju mrzí, že chlapci z ekogardy kdesi vypátrali jej telefónne číslo a teraz jej vyvolávajú domov. Zelenú pásku, označenie príslušníka detskej strážnej služby, nosí v Poprade aj niekoľko rómskych detí. Farba pleti, náboženské vierovyznanie, či sociálne zázemie nie sú v Bambine dôležité. Rozhoduje len chuť pomáhať. Keď som pozorovala nadšenie, s akým deti ekogardy farbili textil, či zbierali kamene, bolo mi trošku smutno. Odvšadiaľ ich totiž pozorovali špunti, ktorým očká svietili túžbou byť jedným z nich. Strážnici sú na svoju úlohu často až kruto pyšní a E. Fiedlerová s kolegyňami iba smutne krúti hlavou. Viac detí jednoducho do ekogardy prijať nevládzu.
Otázniky nad budúcnosťou
Ženám, ktoré sa rozhodli prijať centrum do svojho života a udržať ho nad vodou, nezostáva veľa času na vlastnú rodinu. "Detstvo i štúdiá som prežila v Bratislave. Do Popradu som sa vydala," spomína koordinátorka. Jej manžel pochádza z podnikateľskej rodiny, a preto chvíľu trvalo, kým si zvykli, že Eva je šťastná práve v neziskovom treťom sektore. Museli stráviť i fakt, že deti z ekogardy považuje za svoje.
Aj keď zatiaľ deti nemám, tých niekoľko hodín v stredisku mi utieklo ako voda. O ich plánoch by sa dala napísať celá kniha. Hoci skvelými nápadmi priam sršia a je vidieť, že detvákom naozaj rozumejú, viacerí ľudia bez fantázie im predsa pod nohy hádžu polená v podobe nezmyselných zákazov a nariadení. Bambino ostáva finančne odkázané na dobročinné granty. Preto sa niekedy práca E. Fiedlerovej mení na administratívny maratón. V súčasnosti je hranicou ich existencie január 2002. Ak sa im nepodarí získať ani jeden zo štyroch príspevkov, o ktoré sa uchádzajú, nad obdobím po prvom mesiaci budúceho roka budú visieť otázniky.
