Získali sme oveľa viac

Keď som si v SLOVE číslo 47/2001 prečítala príspevok jeho šéfredaktora Martina Krnu o Alexandrovi Dubčekovi Deň škaredý a deň pekný, zrazu sa mi ako blesk vybavila spomienka. Dala som sa do hľadania starých fotografií a zo zabudnutej krabice som vytiahla zaprášenú kroniku.
Počet zobrazení: 906

Keď som si v SLOVE číslo 47/2001 prečítala príspevok jeho šéfredaktora Martina Krnu o Alexandrovi Dubčekovi Deň škaredý a deň pekný, zrazu sa mi ako blesk vybavila spomienka. Dala som sa do hľadania starých fotografií a zo zabudnutej krabice som vytiahla zaprášenú kroniku. V roku 1991 sme zakladali tradíciu celoslovenských stretnutí ľavicovej mládeže na Jankovom vŕšku pri príležitosti výročia SNP. Vtedy na oficiálnych oslavách spôsobil rozruch príchod predsedu Federálneho zhromaždenia. S priateľmi z MDĽ sme si privyrábali na klubovú činnosť aj predajom Nového slova. V ten deň sa nám darilo. Posmelení sme sa rozbehli ponúkať týždenník do prvých radov - medzi čestných hostí.

Bola som rozrušená, keď sme podišli k legendárnemu Dubčekovi: "Pán predseda, kúpite si Nové slovo?" Pamätám si to ako dnes. "Veľmi rád," povzbudil nás úsmevom a automaticky siahol do vrecka saka po peniaze. Zrazu zrozpačitel: "Nemám tu ani korunu. Všetko som si nechal v aute." To už spozorneli okolosediaci hostia. Všimla som si, že aj vtedajší idol všetkých ľavičiariek Peter Weiss zvedavo naťahoval krk smerom k nám. "Mrzí ma to. Čo urobíme?" ospravedlňoval sa A. Dubček. "Tak vám jedno darujeme," vynašla som sa. Prízvukoval, že ho to naozaj mrzí. A aby to nebolo celkom zadarmo, strčili sme mu do rúk klubovú kroniku a pero. Získali sme teda oveľa viac - vzácne venovanie s vlastnoručným podpisom veľkého muža československej politiky.
Zuzana Ďuďáková, Sládkovičovo

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984