Reklama
Reklama

Neistota okolo štatútu

Akékoľvek zamyslenie sa nad nedávnymi voľbami do Kosovského zhromaždenia vedie prirodzene k sumarizovaniu úspechov a neúspechov, ktoré vyplývajú z ich samotnej realizácie. Za jednoznačný plus volieb možno považovať ich demokratický charakter a pokojný priebeh.
Počet zobrazení: 418

Akékoľvek zamyslenie sa nad nedávnymi voľbami do Kosovského zhromaždenia vedie prirodzene k sumarizovaniu úspechov a neúspechov, ktoré vyplývajú z ich samotnej realizácie. Za jednoznačný plus volieb možno považovať ich demokratický charakter a pokojný priebeh.

Nespochybniteľným prínosom oproti komunálnym voľbám, ktoré sa konali pred rokom, je tiež samotná účasť etnických Srbov. Mínusom je neistota okolo budúceho štatútu Kosova, ktorá je vnímaná neobyčajne citlivo tak albánskou, ako aj srbskou populáciou. Rovnako pred voľbami, ako aj po nich, spokojní nemôžu byť ani prví, ani druhí.

Únia vraví "nie"

Očakávania Albáncov spojené s vytvorením Kosova ako samostatného štátu na mape Európy krátko po voľbách schladilo zásadné "nie", ktoré vyslovil za celú Európsku úniu belgický minister zahraničných vecí Louis Michel. Takisto požiadavky Srbov, zamerané predovšetkým na posilnenie väzieb Kosova na Belehrad, sú prakticky bezpredmetné, pretože všetky relevantné politické subjekty kosovských Albáncov sú za ich zásadné obmedzenie. Voľby do Kosovského parlamentu možno považovať za prvý zásadný krok v procese prenosu kompetencií z medzinárodného spoločenstva na miestne autority a inštitúcie. Aj takéto zásadné posilnenie autonómie však necháva otázku budúceho postavenia tejto bývalej srbskej provincie naďalej otvorenú.

Samotné výsledky volieb do Kosovského zhromaždenia prakticky potvrdili predvolebné očakávania. Ich víťazom sa stal Demokratický zväz Kosova (LDK) Ibrahima Rugovu, v prospech ktorého hlasovalo 44, 7 percenta voličov. Demokratická strana Kosova (PDK) niekdajšieho vodcu Kosovskej oslobodzovacej armády Hashima Thaciho sa umiestnila na druhom mieste so ziskom 23, 7 percenta a drvivú porážku utrpela radikálna Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) Ramusha Haradinaja, ktorá získala od voličov iba 8, 3 percenta hlasov.

Bez ideologických preferencií

Treťou najsilnejšou stranou v Kosovskom zhromaždení sa stala srbská koalícia strán Návrat (Povratak), ktorá disponuje 22 kreslami zo 120 členného zhromaždenia. Nepomer počtu získaných mandátov vzhľadom na početnosť srbskej komunity (k etnickým Srbom sa z celkového počtu 1 250 318 voličov, vrátane tých spoza hraníc Kosova, hlási iba 12 percent) spočíva v špecifickom kľúči prerozdelenia mandátov preferujúcim minoritné etniká. Z celkového počtu mandátov je voliteľných iba 100, pretože 10 mandátov prináleží automaticky predstaviteľom srbskej komunity a ďalších desať je rozdelených medzi prílsušníkov iných etník, teda medzi Turkov, Bosniakov, Rómov a iných.

Natíska sa otázka, či sa vôbec podarí z Kosova niekedy v budúcnosti vytvoriť multietnickú demokraciu. Výsledky volieb do Kosovského zhromaždenia napovedajú, že dominantným faktorom determinujúcim hlasovanie voličov bola ich etnická príslušnosť. Albánske politické strany, ktoré na hlasovacích lístkoch prirodzene dominovali, ale aj strany iných etnických komunít, fakticky nemožno klasifikovať podľa ich príslušnosti k pravej či ľavej časti politického spektra, respektíve ideologických preferencií, ale predovšetkým podľa miery ich radikalizmu a rozsahu voličskej podpory. Radikalizmus albánskych strán sa spája predovšetkým s prostriedkami, ktoré sú ochotné použiť pri realizácii spoločného cieľa - medzinárodnoprávnej subjektivity či úplnej nezávislosti od Juhoslávie. Potešiteľným faktom z tohto pohľadu je, že víťazný Demokratický zväz Kosova patrí k tým umiernenejším formáciám.

Otázna forma dialógu

Hoci voľby do Kosovského zhromaždenia prebehli demokraticky a bez závažnejších komplikácií, sami o sebe demokratický vývoj Kosova nezabezpečujú. Vytváranie autonómnych inštitúcií, prebiehajúce pod starostlivým drobnohľadom medzinárodného spoločenstva, úzko súvisí s ich efektívnym fungovaním. Esenciálnou z tohto pohľadu je vôľa politických subjektov spolupracovať, respektíve hľadať konsenzuálne riešenia problémov, ktorých je v Kosove v hospodárskej aj sociálnej sfére neúrekom. V prvej etape budú musieť prejsť skúškou kooperatívnosti politické subjekty reprezentujúce albánsku populáciu Kosova. V procese rozhodovania o právnych normách však budú - už vďaka samotnej prítomnosti v zhromaždení - zainteresovaní takisto predstavitelia minoritných etník, predovšetkým kosovskí Srbi.

Aj keď sa budú môcť jednotliví aktéri spoľahnúť na pomoc medzinárodného spoločenstva, je otázne, akú formu nadobudne albánsko-srbský dialóg v blízkej budúcnosti. Otázne je vlastne už to, či sa ho vôbec podarí etablovať. Z dnešného uhla pohľadu možno povedať, že Kosovo sa skôr uberá k modelu etnickej než multietnickej demokracie. Ale ktovie, možno sa raz dočkáme vytvorenia multietnickej strany s celokosovskou pôsobnosťou, ktorá bude mať podporu tak medzi kosovskými Albáncami, ako aj Srbmi, Bosniakmi, Rómami a inými minoritami. V neďalekej Bosne a Hercegovine zaznamenala strana takéhoto typu v minuloročných parlamentných voľbách pomerne významný úspech. Na Balkánskom poloostrove však treba narábať s akýmikoľvek analógiami veľmi opatrne. Až príliš často sa tu totiž stáva, že žiadne neplatia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama