O všetkom pochybuj
V útlej knihe Pohľad zvnútra (vydavateľstvo Kubko Goral, Bratislava 2001) dostáva čitateľ do rúk výňatky z diel štyroch autorov, ktorých spája zasvätený pohľad priamo zvnútra demokratického Západu na mechanizmy ekonomickej a mocenskej expanzie USA zastieranej ničnehovoriacim sloganom globalizácia. Pre naivných a dezinformovaných ľudí žijúcich na východnej strane bývalej železnej opony je tento pojem ešte stále zahmlievanou víziou svetového "zjednocovania" ekonomiky, na konci ktorého, ako svetielko v tuneli, bliká fiktívna nádej šťastného zajtrajška, v ktorom sa všetci budú mať prinajmenšom tak dobre ako dnes občania USA či najbohatších štátov Európy. Avšak pre ľudí žijúcich na Západe a schopných vecne analyzovať skúsenosti, toto vzdialené svetielko symbolizuje skôr reflektor rýchlika americkej expanzie, ktorý pred sebou drví všetko, čo mu stojí v ceste.
Vynikajúci politický analytik
Úmyslom zostavovateľov tejto knižočky nebolo šokovať čitateľa, ani ho priviesť do stavu bezmocnej letargie. Naopak, prostredníctvom vecných informácií a záverov vybraných autorov ho chcú presvedčiť, že aj k "najposvätnejším" sloganom treba pristupovať z pozície zdravého rozumu, podľa zásady starovekých filozofov de omnibus dubitandum (o všetkom pochybuj).
NOAM CHOMSKY je osobnosť, ktorú už ani slovenským čitateľom netreba osobitne predstavovať. V posledných rokoch totiž už aj u nás vyšli preklady viacerých jeho diel a celkom zaslúžene ho vyzdvihli na najvyšší stupeň uznania. Chomsky je vynikajúcim politickým analytikom a v USA doteraz publikoval viaceré pozoruhodné politologické diela, ktoré mali obrovský čitateľský úspech, napríklad Svetové poriadky: nový a starý, Výroba súhlasu, Perspektívy moci či V popredí zisk, až potom ľudia.
Až v tomto výbere sa prvý raz v slovenčine uverejňuje stať o zahraničnej politike USA z jeho knihy Čo strýčko Sam naozaj chce, ktorá vyvolala na "demokratickej" pologuli sveta rozhorčené reakcie a polemiky. Výstižné definície takých okrídlených sloganov ako "demokracia", "sloboda", "agresia" a podobne, zostali napriek vášnivým útokom jeho protivníkov neprekonateľné. Poznatky N. Chomského kniha nekomentuje, spolieha sa na zdravý úsudok čitateľa, ktorý si aj napriek dezinformačnej kampani zaručene vytvorí z vecných informácií vlastné závery.
Večná téma - židovská otázka
ALLANA GOULDA do publikácie zaradili jej zostavovatelia preto, lebo židovská otázka a holokaust je v súčasnom období neustále oživovanou témou, ktorá sa tak cielene stala akousi organickou súčasťou procesu globalizácie. Gould je kanadský Žid a v roku 1991 vydal v Toronte zaujímavú knihu Kto si čo myslel o Židoch? Ide o výber skutočných či údajných vyjadrení rozličných osobností od začiatku nášho letopočtu (svätý Pavol) až po 20. storočie (Herbert George Wells, pápež Pius XI., Anatole France, Francois Voltaire, Karol Marx, Henry Ford, George Bernard Shaw, George Orwell a iní).
Hodnovernosť Gouldom citovaných výrokov na jednej strane potvrdzujú známe útoky proti Wellsovi či Fordovi (napríklad v diele Uptona Sinclaira Automobilový kráľ), ale na druhej strane ho spochybňujú interpretácie "antisemitských výrokov" R. Payna či Josifa Vissarionoviča Stalina. Totiž práve Stalin bol spoluautorom vytvorenia prvého židovského štátu v minulom storočí - Birobidžanu a známe je i to, že v najvyšších orgánoch leninsko-stalinskej komunistickej strany a štátu mali výraznú prevahu Židia. Práve preto na demokratickom Západe nazývali sovietsky režim "židoboľševizmom", a to ešte dávno pred nástupom nemeckých nacistov k moci, ktorí potom túto definíciu zneužívali na svoje ciele.
Kotroverzný autor
NORMAN FILKENSTEIN je politológ, americký Žid, ktorého obidvoch rodičov postihlo nacistické prenasledovanie. Pod týmto dojmom napísal tri knihy, v ktorých sa vyrovnáva s protižidovskými zločinmi a pristupuje k holokaustu s ľudsky pochopiteľným predsavzatím, že "nikdy neodpustím a neprepáčim skutky, ktoré na nich napáchali". Lenže, medzičasom sa tzv. židovský problém stal súčasťou "globalizačnej" expanzie USA a vyvraždenie šiestich miliónov Židov jej teologizovaným základom, z ktorého vytĺkajú politický a najmä finančný kapitál rozličné organizácie, no nie skutočné obete.
Filkenstein na základe najdôvernejších informácií z tejto oblasti zmenil svoj postoj k holokaustu a v roku 2000 vydal knihu Biznis holokaustu: úvahy o utrpení Židov. V rozhovore pre nemecký časopis Profil to komentuje takto: "Dogma zahaľuje všetko do hmly. Toto je časťou židovského zveličovania: Pozrite sa, ako mimoriadne sme trpeli, to nás oprávňuje naveky, aby s nami mimoriadne zaobchádzali... Ale nijaký národ neťaží tak zo svojho utrpenia ako Židia. Spomeňte si na tiché spomienkové slávnosti v Hirošime a porovnajte to s hurhajom okolo holokaustu." Výňatok z uvedenej Filkensteinovej knihy a jeho rozhovor potvrdzuje, že nijaký jednostranný pohľad k ničomu dobrému v histórii ľudstva nikdy neviedol.
Konfrontácia vlastných skúseností
MÁRIA SEPEŠIOVÁ je vo výbere knihy do istej miery výnimkou, pretože nie je svetoznámou publicistkou či politologičkou. Spája ju však s ostatnými autormi skutočnosť, že aj ona mala príležitosť dlhodobo priamo sledovať konanie demokratického Západu. Od začiatku 80. rokov žije ako emigrantka v Kanade a predtým dlhšie pracovala v slovenskej mediálnej oblasti. Oproti Chomskému, Gouldovi a Filkensteinovi má Sepešiová výhodu, že svoje mnohoročné západné skúsenosti môže porovnávať s konkrétnym životom v "socialistickom" Východe, ako to vyjadrila v knihe Koniec sveta alebo nový začiatok? Skutočnú hodnotu citovaného diela treba hľadať najmä v jeho analytických kvalitách, závery rozhodne nemožno prijímať ako vox Dei, hlas Boží. Aj v tomto prípade by sme sa mali riadiť zásadou de omnibus dubitandum.
Napriek nesporným odlišnostiam všetkých štyroch autorov pozorný čitateľ dozaista príde k presvedčeniu, že ich myšlienky, informácie a závery sú v pozoruhodnom nesúlade s tým, čo sa nám tu dnes podáva ako vízia demokratickej budúcnosti sveta. Ak pre nič iné, tak už pre túto varovnú skutočnosť sa oplatí názory uvedených autorov prečítať.
