Na dohodu treba dvoch
Kresťanskí demokrati už viackrát preukázali zvláštnu schopnosť predstúpiť pred občanov s iniciatívou, ktorá buď verejnosť pobúri, alebo u nej nenájde vôbec žiadnu odozvu. Ak diskusiou o registrovanom partnerstve zbytočne odpudili časť potenciálnych voličov, tak projekty Áno pre rodinu, či Veľký tresk zapadli prachom zabudnutia.
Teraz, necelý rok pred voľbami, by radi vopred určili, kto by mal tvoriť vládny mančaft, kto by mal súhlasne prikyvovať z lavičky a proti komu sa bude hrať. Tieto nové pravidlá hry nazvali Tolerančná zmluva. Pavol Hrušovský, Vladimír Palko a spol. rozdelili politickú scénu na tri tímy: pravicový, pozostávajúci z KDH, SDKÚ, SMK a ANO, ľavicový tandem tvoriaci SDĽ a Smer a tzv. neštandardné duo HZDS-ĽS a (P)SNS. Predkladatelia projektu sa zjavne inšpirovali skúsenosťami z Českej republiky. Tam "opozičná zmluva" pomohla preklenúť povolebný pat, no obaja aktéri prišli, minimálne, o slušnú politickú tvár. Po vyše troch rokoch vládnutia však ani sociálni, ani občianski demokrati netúžia pokračovať v projekte zmluvnej opozície v obrátenom garde, aj keď na to budú mať zrejme príležitosť.
Proti všetkým
V podmienkach stabilizovanej demokracie, ako je to napr. v Škandinávii, či v Holandsku, býva tolerancia menšinovej vlády opozíciou nielen možná, ale bežne praktizovaná. Slovensko, žiaľ, nie je Nórsko, a naše strany sú priveľmi roztrieštené. Na to, aby bola komunikácia efektívna, musí ísť o zmluvu medzi dvoma silnými partnermi tak ako v ČR. Ďalšia koalícia koalícií, proti ktorej sa postavili aj samotní kresťanskí demokrati, by bola len zdrojom nestability. Predstava, že každé zásadnejšie rozhodnutie vlády musia odsúhlasiť ústredné rady, republikové výbory, či iné orgány našich ministrán, je hrozivá. Úplne nerealistické je však očakávanie, že HZDS-ĽS alebo Smer prídu s ponukou, aby KDH spolu s ďalšími ,,statočnými" vytvorilo pravicovú vládu, ktorá bude ,,garantom vnútropolitickej stability". Napriek súčasným vyhláseniam Vladimíra Mečiara je skôr pravdepodobné, že s Robertom Ficom po voľbách nájde spoločnú reč a KDH im pri tejto diskusii vôbec nebude chýbať.
Nechceme maľovať čerta na stenu, no pri podstatne nižšej volebnej účasti (je zrejmé, že tá z roku 1998 - 84,24 percenta - sa nezopakuje) sa pokojne môže stať, že sa do parlamentu "prehupnú" v čoraz väčšej miere extrémne subjekty (KSS, SNS a.pod.), pričom KDH, SDĽ a ani čoraz menej populárna SDKÚ sa vôbec na Vodný vrch nedostanú. V nedeľnej televíznej relácii O päť minút dvanásť aj Mečiar, s úsmevom na tvári, poznamenal, že na Slovensku sa môže zopakovať tzv. poľský model, keď sa obe bývalé vládne zoskupenia nedostali vôbec do Sejmu.
Pravicoví radikáli občiansko-konzervatívneho razenia žijúci stále v ríši utópie považujú projekt z dielne KDH za úsilie o štandardizáciu slovenskej politickej scény a určite ho privítali s aplauzom. Niet však čomu tliekať. Odmietaním spolupráce s HZDS-ĽS na vládnej úrovni sa opäť vytvára protimečiarovský blok. Spolu s odmietnutím širokej koalície, ako aj spolupráce s Ficom, si však kresťanskí demokrati priskoro a na primalej ploche dopredu nalinajkovali ihrisko, na ktorom chcú hrať. A aj keď sa sami považujú za bežcov na dlhé trate, ak budú dlho mimo hry utekať len popri čiare, môže im dôjsť dych.
Vyrovnávanie sa s minulosťou
Ako bolo povedané na začiatku, KDH má zvláštny dar - vyvolávať nevôľu u ľudí. A tak paralelne s Tolerančnou zmluvou Vladimír Palko, s netoleranciou jemu vlastnou, vyhlasuje ďalšie križiacke ťaženie proti komunizmu. Tentoraz má byť obeťou generál vo výslužbe Anton Rašla. Kresťanskí demokrati už dlhšie voľne šermujú s pojmom "vyšetrovanie zločinov komunizmu". Zatiaľ na ministerstve spravodlivosti pracujú v Inštitúte na dokumentáciu zločinov komunizmu dvaja kádéhá-pozitívni zamestnaci. Pred zločinmi komunizmu, najmä tých z 50. rokov, nemožno privierať oči. V prípade Rašlu však ide skôr o vyrovnávanie si účtov za niečo iné. Napríklad za národný súd s Jozefom Tisom z roku 1947, kde mladý Rašla vystupoval ako jeden z troch žalobcov.
V záujme nás všetkých by malo byť vyrovnanie sa s minulosťou. Nijaké hrubé čiary nám nepomôžu. A preto by sme takéto citlivé otázky nemali ponechávať na tých, čo sú duchovne poznačení totalitou inou. Čo by sa stalo, keby ktosi konečne podal návrh na založenie inštitútu mapujúceho obe totality, ktoré poznačili Slovensko v 20. storočí? Nič, len KDH by už konečne prestalo zneužívať úlohu morálneho sudcu, do ktorej sa samo pasovalo.
