V znamení očakávaní i obáv

Úsilie Číny o vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) trvajúce 15 rokov, sa skončilo úspechom, keď členovia tejto prestížnej organizácie jednomyseľne prijali Čínu ako svojho ďalšieho člena.
Počet zobrazení: 1039

Úsilie Číny o vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) trvajúce 15 rokov, sa skončilo úspechom, keď členovia tejto prestížnej organizácie jednomyseľne prijali Čínu ako svojho ďalšieho člena.

Pre Čínu a jej postavenie vo svete je charakteristické, že o deň neskôr sa členom WTO stal aj Tchajwan. Nie však ako ďalšia členská krajina, ale ako "oddelené colné územie Tchajwan, Pcheng-chu, Ťin-men a Ma-cu". Predstavitelia ostrovnej vlády označujú prijatie do WTO ako svoj úspech a ako "návrat do svetového spoločenstva". V skutočnosti možno formulku o "oddelenom colnom území" považovať za ústretový krok WTO voči Pekingu. Pre ostatný svet je oveľa dôležitejšia odpoveď na otázku, ako vstup Číny ovplyvní svetový obchod a hospodárstvo jednotlivých krajín. Dá sa povedať, že reakcie sú prinajmenšom zmiešané. Túto rôznorodosť možných následkov vystihuje vyhlásenie amerického obchodného predstaviteľa Roberta Zoellicka. Podľa neho vstup Číny do WTO jej prinesie "skľučujúce výzvy", ale zároveň tvrdí, že voľný trh "dramaticky zvýši produkciu a životnú úroveň" tejto krajiny.

Zmiešané pocity

Mohli by sme povedať, odvolávajúc sa pritom na základný kánon klasickej čínskej filozofie o pôsobení protikladných síl "jang a jin", že vstup do WTO prinesie tejto krajine zvýšený boj protirečení, ale výsledkom ich vzájomného tlaku bude pohyb vpred. Do troch rokov bude musieť vláda ČĽR odbúrať väčšinu doterajších obchodných bariér a otvoriť svoj trh svetu. Bude musieť prestať subvencovať svoje poľnohospodárstvo a stratové podniky vo vlastníctve štátu. Voľný prístup do krajiny budú mať doteraz nepovolené telekomunikačné spoločnosti a organizácie zaoberajúce sa poisťovníctvom a zavádzaním internetu. Čína sa bude musieť podrobiť štandardom WTO, pokiaľ ide o patenty, copyright a duševné vlastníctvo. Zároveň má znížiť dovozné tarify z doterajších 21 na 8 percent, čo nepochybne zvýši záujem majetnejších Číňanov o kúpu áut.

Zatiaľ možno iba odhadovať, čo všetko bude toto všetko spolu znamenať pre početné zastaralé prevádzky štátnych priemyselných podnikov a pre poľnohospodárstvo vystavené v budúcnosti konkurencii dovážaných produktov v lákavom balení. Vo všeobecnosti sa očakáva nárast počtu nezamestnaných, nevyhnutnosť hromadnej rekvalifikácie a tiež masový presun chudobnejšieho vidieckeho obyvateľstva do preľudnených miest.

Pozitíva vstupu do WTO

Tým sa ale odhad negatívnych následkov vstupu do WTO končí a v súlade s vyššie spomínanou jednotou protirečení treba dodať, že lepšie legislatívne podmienky prilákajú do krajiny aj nové investície, čo môže vyvolať obavy a nespokojnosť, ale skôr v zahraničí. Už v súčasnosti prichádzajú do Číny ročne investície v celkovej hodnote asi 40 miliárd USD, čo predstavuje až 80 percent všetkých investícií realizovaných v Ázii. Predpokladá sa, že po vstupe do WTO sa objem investícií ešte zvýši o 10 miliárd. Netreba osobitne zdôrazňovať, že tieto prostriedky budú chýbať v iných rozvojových krajinách sveta.

Lori Wallach, riaditeľ organizácie na sledovanie globálneho obchodu (Global Trade Watch) založenej Ralphom Naderom, americkým ochrancom spotrebiteľov a neúspešným kandidátom na prezidenta, tvrdí: "Pre ľudí v Číne povedie pohyb vyvolaný týmto (vstupom do WTO) k strate zamestnania a k rozkladu súčasných životných hodnôt. A v Spojených štátoch a v ďalších krajinách sveta, budú veľké nadnárodné monopoly využívať Čínu, čo bude zlé predovšetkým pre krajiny s priemerným príjmom, ako je Mexiko, lebo všetky spoločnosti umiestnené na ich území, sa teraz pravdepodobne presunú do Číny."

Celú škálu zaujímavých vzájomných vzťahov po vstupe do WTO možno očakávať medzi Čínou a Taiwanom. Od roku 1949 bývalý prezident Čankajšek a jeho Kuomintang zakazovali nielen priamy obchod, ale aj priame spojenie s pevninou. Toto obmedzenie trvá doteraz vo forme zákazu "troch spojení", teda v zákaze priamych námorných a leteckých liniek, ako aj poštového a telegrafného styku. Podnikatelia z ostrova zvykli tento zákaz obchádzať prostredníctvom kontaktov cez Hongkong, takže vzájomný, aj keď nepriamy obchod cez Taiwanskú úžinu dosiahol súčasnú sumu 55 miliárd USD. To iba poukazuje na nezmyselnosť zákazu. Predpokladá sa, že po vstupe Číny a "oddeleného colného územia" do WTO, sa mnohé z obmedzení stanú minulosťou. Navyše, ostrov zrejme bude k normalizácii obchodných vzťahov s pevninou nútený aj pod vplyvom zhoršujúcej sa hospodárskej situácie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984