Dôstojná práca vo veku neistoty

V čase, keď svet smeruje k nebezpečnej globálnej recesii, navrhuje komisia ekonómov a obchodníkov sériu inovatívnych opatrení s cieľom stimulovať rast a zvýšiť zamestnanosť vo svete. Tieto návrhy prezentovali počas ekonomického stretnutia za okrúhlym stolom, ktoré zorganizovala Medzinárodná organizácia práce (ILO) a denník International Herald Tribune.
Počet zobrazení: 1027

V čase, keď svet smeruje k nebezpečnej globálnej recesii, navrhuje komisia ekonómov a obchodníkov sériu inovatívnych opatrení s cieľom stimulovať rast a zvýšiť zamestnanosť vo svete. Tieto návrhy prezentovali počas ekonomického stretnutia za okrúhlym stolom, ktoré zorganizovala Medzinárodná organizácia práce (ILO) a denník International Herald Tribune.

Diskusia sa uskutočnila v čase, keď sa čelní predstavitelia globálnej ekonomiky snažia nájsť nové spôsoby boja s prehlbujúcou sa ekonomickou krízou po útokoch na New York a Washington. Medzi prednesenými návrhmi bola výzva na prijatie opatrení v boji proti nezamestnanosti, ktoré by spomalili tempo prepúštania. Ďalej odporúčania zaviesť väčšie množstvo daňových úľav a daňových úverov pre stimulovanie investícií a tiež výzva Medzinárodnému menovému fondu (MMF), aby sa vrátil k svojmu pôvodnému poslaniu - t.j. k zabezpečovaniu globálnej likvidity pre krajiny zápasiacie s ekonomickými ťažkosťami.

Joseph Stiglitz, člen komisie a tohtoročný laureát Nobelovej ceny za ekonomiku, vytýčil širokosiahly plán zameraný na oživenie ekonomiky v Spojených štátoch. Jeho odporúčania zahŕňajú: extenzívnu podporu v nezamestnanosti, dočasné daňové úvery a úľavy stimulujúce investície, delenie príjmov, ktoré by eliminovalo účinky dodatkov ústav o vyrovnanom rozpočte existujúcich v mnohých štátoch USA, ako aj nový program verejných investícií. Iní členovia komisie poukazovali na negatívne účinky, ktoré má globálna recesia na rozvojové ekonomiky a žiadali MMF, aby podporil zavedenie stimulačných opatrení, ktoré sa aplikujú v bohatších štátoch aj pre chudobnejšie krajiny.

Diskusia, hoci neformálna a prezentujúca názory len individuálnych účastníkov, bola nezvyčajná v tom zmysle, že zahŕňala ako predstaviteľov medzinárodných obchodných, odborových a enviromentálnych skupín, tak aj ekonómov. IHT sa podujal moderovať diskusiu a publikovať jej najdôležitejšie časti. Názov témy predloženej komisii na diskusiu znel: Ako podporovať dôstojnú prácu vo veku neistoty. Diskusia sa prekrývala so zasadnutím ILO nazvaným Globálne fórum zamestnanosti, na ktorom sa zúčastnili mnohí ministri práce a predstavitelia vlád zodpovední za rozvoj.

Medzi členmi komisie boli: Juan Somavia, generálny riaditeľ ILO, Joseph Stiglitz, bývalý predseda Rady ekonomických poradcov USA, Robert Reich, bývalý minister práce USA, Daniel Funes de Rioja, výkonný viceprezident Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov (IOE), lord Bill Brett, člen odborového zväzu a podpredseda ILO, Manuel Castells, profesor ekonomiky na University of California v Berkeley Susan Davis, enviromentalistka a poradkyňa pre ILO, a Nirmal Jain, generálny riaditeľ Tata Infotech v Indii.

Nasledujú upravené úryvky.

  • Ak v súčasnosti existuje niečo, čo by ľudí znepokojovalo viac než antrax, tak je to strach zo straty práce. Aká je tá správna politika, ktorá by v takomto prostredí vojny a recesie podporila zamestnanosť a prosperitu, a aká je nesprávna politika?

    Robert Reich:

    Treba začať s fiškálnou a monetárnou politikou, pričom tá musí byť expanzívnejšia ako doposiaľ. Pri týchto veciach sa totiž stále výrazne prejavuje staré myslenie. Priveľmi sa presadzuje fiškálna reštrikcia zo strany MMF a to ako v USA, tak aj v Európe. Do 11. septembra takmer nikto nespochybňoval fikciu nazývanú prebytok (rezerva) sociálneho zabezpečenia. Bolo to úplne absurdné, ale našťastie sme to už prekonali. Na druhej strane je finančná podpora, o ktorej sa diskutuje, primalá a naviac ide o nesprávny finančný stimul. Návrh zákona predložený do Snemovne reprezentantov má za cieľ znížiť dane najmä v obchodnej sfére, čo ma nanajvýš zaráža, keďže biznis už disponuje dostatočnou finančnou silou a určite nebude zvyšovať výdavky na podniky a ich vybavenie, pokiaľ spotrebitelia opäť nezačnú nakupovať. Celý návrh je do značnej miery iba veľká daňová úľava pre bohatých. Treba sa zamerať na daňové úľavy pre ľudí so stredným a nižším príjmom, t.j. úľavy na dani zo mzdy a vytvoriť tak nárast v spotrebnej sile. Podobne ako na trhu cenných papierov existujú opatrenia, ktoré zastavia obchodovanie pri veľmi rýchlom poklese akcií, bolo by vhodné zaviesť určité opatrenia, ktoré by brzdili tempo prepúštania. Hromadné prepúštania majú v radoch populácie negatívny účinok, vytvárajú hrozbu zo straty práce v širokom okolí. To potom podkopáva sebavedomie spotrebiteľa a vytvára situácie, ktoré produkujú len ďalšie prepúštania, keďže podniky negatívne pociťujú pokles sebavedomia na strane spotrebiteľov. Mali by sme teda uvažovať o určitých dočasných opatreniach, ktoré by napríklad zabránili podniku prepustiť viac ako päť percent svojich zamestnancov v danom roku, pokiaľ by mu nehrozili vážne ekonomické problémy.

  • Ako má podľa vás vyzerať správny balík stimulačných opatrení?

    Joseph Stiglitz:

    V prvom rade by som začal s najväčším zdrojom neistoty - nezamestnanosťou. Rozšíril by som mieru podpory a poistenia v nezamestnanosti pre pracovníkov. Ako druhú vec by som zaviedol dočasný investičný daňový úver. Bol by dočasný, aby prinútil ľudí investovať teraz, keď existuje reálna potreba. Po tretie by som navrhol daňové úľavy zamerané na investície. Presadzoval by som najmä také daňové zmeny, ktoré by podnikom umožnili viac spätného priemerovania. Firmy, ktoré doposiaľ odvádzali vysoké dane a sú ochotné v súčasnosti seriózne a dlhodobo investovať, by mohli využiť takéto spätné priemerovanie. Po štvrté, musíme sa vyhnúť zhoršovaniu vzniknutých problémov prostredníctvom cyklických reštrikčných opatrení, ktoré nás nútia obmedziť výdavky práve v čase, keď je potrebný ich nárast. Vidíme to v rozvojových krajinách, kde takéto reštrikčné opatrenia zavádza MMF, a vidíme to aj v USA, kde takmer všetky štáty majú tzv. ústavné dodatky o vyrovnanom rozpočte. Potrebujeme dočasný širokosiahly program delenia príjmov ako nástroj na získanie peňazí. A po piate, potrebujeme viac verejných investícií. Mali by sme sa zamerať na sféry verejných výdavkov, ktoré boli podfinancované, ako napríklad školstvo a výskum, kde je možné investovať rýchlo.

    Juan Samavia:

    Myslím si, že Európa a Spojené štáty sa konečne zhodnú na jednotnom objasnení pojmu - stimulačný balík. Obávam sa však, že sa môžeme dopracovať k situácii, že budeme robiť expanzívnu politiku v rozvinutej časti sveta a presadzovať reštrikcie v rozvojových krajinách. A to je recept, ktorý vyprodukuje najviac problémov, keďže vo väčšine rozvojových krajín už neexistuje ďalší priestor na uťahovanie opaskov. Takže je potrebný koordinovaný medzinárodný postup. Základnou podmienkou pokroku je ochota sadnúť si za jeden stôl a navzájom sa vypočuť.

    Daniel Funes de Roja:

    Podľa môjho názoru dnes čelíme prvej globálnej kríze v procese globalizácie, a preto potrebujeme určitý druh globálnych riešení. Keď sa zmieňujem o globálnych riešeniach, mám na mysli práve kroky zo strany rozvinutých štátov, ktoré disponujú silnými rozpočtami. Na druhej strane mnohé krajiny dnes nemajú možnosť vôbec dostať sa na trh.

    Bill Brett:

    Zaujímalo by ma, ako budú takéto diskusie akceptovať priamo v podnikoch. Ako ich budú vnímať radoví zamestnanci? Čo si myslia "obete"? Práve obyčajní pracujúci sú totiž najväčšími obeťami a ako prví prichádzajú o prácu. Pokiaľ ide o medzinárodné odborové zväzy, tie vždy presadzovali proglobalistické princípy voľného obchodu na celosvetovej báze pod podmienkou, že budú zahrňovať dostatočné opatrenia ochraňujúce zamestnancov a zabezpečovať širokú aplikáciu výhod, ktoré globalizácia prináša. V súčasnosti sa však vnútri ILO objavujú kritické reakcie. Odborári si začínajú hovoriť: Toto nám predsa vôbec neprospieva a neprospieva to ani drvivej väčšine odborov v rozvojovom svete. Prečo máme pokračovať s niečím, čo zjavne prináša prospech len niektorým jednotlivcom?

  • Chcel by sa niekto vyjadriť k ekonomickej kríze v Európe a k spôsobu, ako je možné ju prekonať?

    Manuel Castells:

    Najdôležitejšou vecou je zosadiť Wima Duisenberga (prezidenta Európskej centrálnej banky). Môžem tiež nahlas vysloviť to, čo sa väčšina ľudí z vládnych kruhov v Európe prirodzene obáva povedať: Myslím si, že je to nebezpečný človek, pretože je fundamentalistom fiškálnej reštrikcie.

    Susan Davis:

    Iróniou zostáva, že my všetci v USA, Európe alebo Japonsku si myslíme, že musíme zvýšiť spotrebu. Ale domácnosti v zásade robia iba racionálne rozhodnutia. Nezdravo vyčerpávame svetové zdroje. Dvadsať percent svetovej populácie spotrebúva 80 percent svetových zdrojov. Takže problém môže v skutočnosti byť v tom, že sa na vec pozeráme klasickým spôsobom a nie spôsobom, ktorý by viedol k dlhodobému udržateľnému rozvoju. Rozmýšlanie v duchu Marshallovho plánu by rozhodne bolo na mieste.

  • Ako sa javí problém "Dôstojnej práce vo veku neistoty" z perspektívy niekoho, kto riadi podnik v Indii?

    Nirmal Jain:

    Jeden z najnegatívnejších dôsledkov recesie v USA zaznamenali práve v Indii. Ak sa pozriete na prepúšťania v americkom technologickom sektore, zistíte, že vyše 100 000 ľudí z celkového množstva prepustených je z Indie. A pokiaľ ide o samotnú Indiu, strata práce je tam oveľa zreteľnejšia než v USA. V súvislosti s fenoménom neistoty by som chcel dodať, že krajiny ako India žijú permanentne v neistote. Je to nepretržitý proces prechádzania z jedného typu neistoty do druhého. Myslím si, že politika na ktorú by sa mala vláda v Indii zamerať, musí zahŕňať dimenziu dlhodobosti. Vláda musí vidieť príležitosti, ktoré krajina má, a podľa toho musí byť schopná zavádzať potrebnú infraštruktúru, aby mohla zužitkovať svoj potenciál. Myslím si, že vlády v rozvojových krajinách sa na veci nepozerajú z tejto perspektívy. Sú priveľmi závislé na politických dôsledkoch riešenia takýchto situácií. Radi by sme videli, keby vláda dokázala myslieť v mierne dlhších intenciách - 2, 3 alebo 5 rokov. V Indii sú dvoma najväčšími problémami potreba základného vzdelania a fakt, že 70 percent populácie pracuje v poľnohospodárstve. Ako krajina musíme v súvislosti s vývojom do budúcnosti a perspektívnym poklesom percentuálneho pomeru poľnohospodárstva v ekonomike zabezpečiť to, aby sa populácia pracujúca v tomto sektore masovo nepresúvala do už aj tak dosť chudobných a preľudnených predmestí.

  • Aké modely vidíte ako možné východisko z týchto problémov? Vyriešil už niekto podobný problém?

    Nirmal Jain:

    V určitom rozsahu sa dá vnímať ako model Čína, ale jej spoločnosť je veľmi rozdielna v rozložení politických síl a v politickom zmýšľaní. Je tu Singapur, ale ten je rozlohou primalý. Takže existuje viac krajín, s ktorými je možné sa porovnávať, ale veľkosť a komplexnosti sú rozdielne.

    Robert Reich:

    Je zarážajúce, že hovoríme o stimuloch pre USA a Európu, keď na druhej strane MMF odporúča rozvojovým krajinám znižovať výdavky. Ako to máme chápať? Na Severe veríme v keynesovskú ekonomiku a na Juhu veríme v hooveritskú ekonomiku. Podľa mňa je to obzvlášť citlivá záležitosť.

    Joseph Stiglitz:

    Keď pod vplyvom Keynesa na konci Druhej svetovej vojny založili MMF, existovala reálna hrozba znovuupadnutia do globálnej recesie. V rámci toho sa uznávalo, že môže nastať potreba zvýšenia globálnej likvidity. MMF prišiel s myšlienkou vytvorenia SDR (Special Drawing Rights), ktoré slúžili ako rezervná spotrebná sila použiteľná v boji s nedostatočným agregátnym dopytom vo svete. Myslím si, že teraz nadišiel čas, keď by bolo vhodné obnoviť SDR ako fond na globálne zvýšenie peňažných zásob, ktorý by pomohol rozvojovým krajinám. Existujú na to podmienky za predpokladu, že MMF prestane tlačiť takéto štáty do ešte hlbšej recesie a umožní, aby sa tieto peniaze dostali do najchudobnejších krajín sveta. To by mohlo byť základom ekonomickej obnovy.

  • Facebook icon
    YouTube icon
    RSS icon
    e-mail icon

    Reagujte na článok

    Napíšte prosím Váš text.

    Blogy a statusy

    Píšte a komunikujte

    ISSN 1336-2984