Nedotiahnuté Ficove argumenty
Podľa Roberta Fica do Európskej únie vstúpime, ak to bude pre nás výhodné. Inými slovami by to znamenalo, že doterajšia kooperácia s EÚ nič neznamená a nič nenaznačuje.
Ficovi a jeho tieňovému kabinetu zrejme uniklo, že EÚ a ďalšie západné štáty už majú naše trhy a ovládajú aj podstatnú časť nášho hospodárskeho mechanizmu, ktorý podľa mienky rozličných odborníkov ide iba na 10 až 50 percent svojej kapacity. V tomto zmysle už fakticky v únii sme.
Treba však konštatovať, že v nedávnej diskusnej relácii STV R. Fico, sediac zoči-voči ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi, obhajoval hospodárske záujmy Slovenska. Najmä mal odvahu povedať, že sa už desať rokov naša ekonomika oslabuje a že by odstavenie Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice viedlo len k ďalšiemu vážnemu oslabeniu. Udrel klinec po hlavičke, keď povedal, že rozhodnutie o odstavení je čisto politické, nemajúc nič spoločné s odbornou argumentáciou. A politický je aj záväzok prijatý v Bruseli.
No keď sa povie A, malo by sa povedať i B. Preto prekvapuje, že človek s politickými ambíciami ako Fico nenavrhoval politické riešenie tohto problému, ale hovoril o alternatívnych riešeniach a kompenzáciách. Ak pripustí, že ktosi robí proti nemu politiku, musí tomu čeliť tiež politicky, keď nechce prenechať iniciatívu druhej strane. Inak povedané, znamenalo by to uznávať delenie národov a štátov na také, ktoré môžu robiť politiku, a na tie, ktoré sa vopred vzdávajú tohto práva. Ak je toto súčasťou súčasnej štátnej doktríny SR, treba to pred verejnosťou priznať. Touto reakciou sa aj Fico zaradil medzi tzv. kolenačkových politikov - donedávna sa im hovorilo kolaboranti. Miesto toho, aby reagoval politicky, teda aby politiku, ktorá Slovensko oslabuje, odmietol a pripomenul, že budúca vláda nemusí byť viazaná záväzkami predchádzajúcej vlády. Tak to predsa chodí na celom svete.
Rokovania v rámci tzv. prístupového procesu k EÚ nie sú rokovaniami medzi partnermi, ale o predbežnom obmedzení hospodárskej zvrchovanosti SR. Keby bola bývala naša strana odmietla o tomto odbornom a pritom životne dôležitom probléme rokovať, nič by sa nebolo stalo. Akurát by sa znemožnili isté "službičky" voči tretím stranám (Rakúsko, Maďarsko) a západným výrobcom elektrickej energie, na ktoré sa viacerí poslanci Európskeho parlamentu radi prepožičiavajú.
