Cena plynu a privatizácie SPP
Veľmi zvláštne by sa správal gazda na svojom gazdovstve, ak by nakúpil zrno za 6,07 koruny za metrák a predal pšenicu za 4,72 Sk za metrák. Asi by ho žena a susedia hnali. Ešte čudnejšie by sa však správal, ak by nakúpené zrno zasadil do susedovho poľa, kedže mu rok predtým všetky svoje role predal. Ten by svoju prácu dobre ocenil a gazdovi ju zúčtoval. Potom by naozaj gazda mal za pšenicu pýtať viac, minimálne by mal v cene zohľadniť nákup pšenice a jej vypestovanie susedom. Nuž ale potom by pšenica mala stáť možno 26,07 Sk za metrák, nie 6,07. A teraz si namiesto zrna a pšenice dosaďte plyn a namiesto gazdu vládu. Keď sa privatizovala Nafta Gbely, nik nepomyslel na to, čo to spôsobí za náklady pri skladovaní plynu. Keď sa odštátňuje SPP, ešte stále si nik nekladie otázku, čo bude potom stáť preprava suroviny z ruských nálezísk až k nám do domovov súkromnou firmou, ktorá podniká za účelom zisku a pravdepodobne dostane desaťročné daňové prázdniny. Predajme SPP a budeme sa čudovať, ako lacno chcel vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš v októbri 2001 plyn predávať. Musíme naozaj všetko a rýchlo privatizovať? Gazda predsa pšenicu dopestováva pre výživu svojej rodiny, tak ako vláda plyn dováža pre energetickú potrebu ekonomiky štátu. Je na to azda nejaký americký zákon, ktorý platí v našej legislatíve? Alebo ide iba o neschopnosť vlády získať finančné prostriedky do štátnej pokladnice iným spôsobom - systémom hlúpeho gazdu, ktorý nemyslí na budúcnosť?
