Básnik vo svojej rodnej

V čase tak málo priaznivom pre maličkosti, ako je poézia a literatúra vôbec, pokladám si za česť chodiť rok čo rok na stretnutie, akých nám ubúda: na pripomienku básnika, medzi jeho blízkych, do jeho rodnej obce. Také sú každoročne, chvalabohu už tradičné Koyšove Ladce.
Počet zobrazení: 1371

V čase tak málo priaznivom pre maličkosti, ako je poézia a literatúra vôbec, pokladám si za česť chodiť rok čo rok na stretnutie, akých nám ubúda: na pripomienku básnika, medzi jeho blízkych, do jeho rodnej obce. Také sú každoročne, chvalabohu už tradičné Koyšove Ladce.

Čo ma púta osobitne, nie sú reči o poézii, o básnikoch ako svedomí národa, ba ani velebenie jedných inými podľa módy dneška. Teší ma, že si ľudia, za ktorými je kus práce a tvorby, dávajú spomienky do súvislostí, že dokážu doceniť, čo prináša a odnáša doba. Ako herečku a recitátorku básní Paľa Koyša ma napodiv vždy znova udivuje, že to nebol len romanticky snívajúci chlapec plný ideálov, ale dovidel i na budúce ohrozenia krásy a jej ničiteľov, ba aj na dravé sebectvo, ktoré sa nezastaví pred žiadnymi hodnotami. Preto mi bolo dobre, že sme sa o tom všetkom zhovárali, keď sme v Ladcoch spolu s jeho rodákmi a priateľmi z iných kútov krajiny, ktorej kedysi Paľo Koyš vedno s Karolom Kálayom venoval dodnes znejúcu Pieseň o Slovensku.

Premýšľala som, čím to je, že odkaz a dielo básnika prežíva. Jedným z predpokladov je úcta k hodnotám, vytvoreným ľuďmi pre ľudí. A potom úsilie podávať štafetu ďalej, mať niekoľkých nadšencov, čo nestrácali pamäť, aj takých, ktorí dobré podujatie organizačne a materiálne podoprú. Bolo mi dobre počúvať slová riaditeľky Považského osvetového strediska Daniely Čižmárovej a hovorcu Klubu priateľov poézie Jozefa Mikloša, že to ide. Iste, je to i zásluha Ladcov, ak má takého starostu ako architekt Remo a občanov, predovšetkým mládež, ktorí majú radi básnikov. V recitačných súťažiach všetkých kategórií zvíťazili výlučne dievčatá - Jana Hrubová, Jana Kupková a Marta Holečková. Aj ostatné posty na stupňoch víťazov, vrátane vlastnej tvorby sú dámy. Rovnako ma prekvapilo, že si vyberajú básnikov samých - mužov: Válka, Koyša, Rúfusa, Lenku, Ondruša. Medzi sponzormi sú, chvalabohu, inštitúcie rozličné, spojené v poklone poézii: Ministerstvo kultúry SR, Fond Pro Slovakia, Spolok slovenských spisovateľov a jeho vydavateľstvo, Považské cementárne, firma Ingis...

Časť pracovnú, teda recitácie a ich hodnotenie považujem za rovnako významné ako slávnostný večer na počesť básnika, kde som účinkovala. Keďže som ako priateľka básnikov na tomto podujatí "trvalka", mám jediný problém: vždy načrieť do iného prameňa a ponúknuť z iného pohára. Tentoraz, neviem, aký čert do mňa vošiel, mala som priam zapnuté rádio s čiernymi zvesťami, a tak som otvorila knižku na stránkach skoro nekoyšovských: "Kto nekradne, okráda si rodinu! / Tak až tam sme došli. / Zlodeja nám načim sláviť ako hrdinu. / Ostré slovo ako meč sa tasí z pošvy" Ale aj: "Neúcta k slovu neúctou je k pradedom, / netušiac, že do litery kladú večnosť národa, / jeho čiernu pravdu na bielom, / jeho pamäť i budúcnosť mladú." Myslím si, že tí, čo sa stretli v Ladoch, plne sa stotožnili, že "neúcta k slovu neúctou je k vlastnej materi, čo nám dala do úst pravé slová".

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984