Koncoš verzus Ftáčnik?

Klub nového SLOVA, na ktorom mali štyria kandidáti na post lídra SDĽ predstaviť svoje vízie do budúcnosti, splnil svoj účel veľmi skromne. O konkrétnych víziách sa hovorilo naozaj pramálo. Jeden z účelov sa však predsa len splnil.
Počet zobrazení: 1031

Klub nového SLOVA, na ktorom mali štyria kandidáti na post lídra SDĽ predstaviť svoje vízie do budúcnosti, splnil svoj účel veľmi skromne. O konkrétnych víziách sa hovorilo naozaj pramálo. Jeden z účelov sa však predsa len splnil. Z avizovaných kandidátov, teda Peter Weiss, Pavel Koncoš, Jozef Migaš a Milan Ftáčnik, sa po Weissovom vajataní a neúčasti šéfa parlamentu okruh zúžil iba na dvoch relevantných - Koncoša a Ftáčnika. Tí sa vyprofilovali do dvoch podstatne odlišných ideových smerov. P. Koncoš sa pokúsil predstaviť svoj pohľad na stranu síce málo jednoznačným, no predsa čitateľným spôsobom. Jeho vízia bola najľavicovejšia, a teda naďalej ostáva ideovo najbližšie myšlienkam socializmu. Z jeho vystúpenia bolo navyše cítiť rozhorčenie nad pôsobením SDĽ vo vláde a ako jediný pripustil, že ako ľavicová strana svoju úlohu absolútne nezvládla.

Druhý myšlienkový prúd predstavený M. Ftáčnikom načrtol skôr ideové kontúry sociálneho liberalizmu. Minister školstva sa okrem toho podujal obhajovať pôsobenie SDĽ vo vláde ako úspešné a celkovo podporil neoliberálne reformy reprezentované vicepremiérom Ivanom Miklošom. Akoby práve ony boli to, čo Slovensko potrebuje, a čo je nevyhnutné, aby sa uviedlo do života práve za asistencie "socialistickej strany". Je typické, že sa Ftáčnik, tak ako Weiss, vo svojej vízii spoliehajú na slobodné trhové hospodárstvo postavené na súkromnom vlastníctve. Tu by sa celkom určite ideovo stretli s každou liberálnou stranou. Preto ich sociálne posolstvo spočíva iba v ochote pripustiť, že je sčasti potrebné zmierňovať sociálnu nespravodlivosť. V prejavoch Ftáčnika a Weissa by sme darmo hľadali explicitne socialistické myšlienky či hodnoty, či starosť o bežných, chudobných ľudí. Dokonca i samotný termín sociálna spravodlivosť, ktorý im ako jediný ostal z palety socialistických tém, kládli do svojich úst takmer s nevôľou. Akoby sa pri jeho použití ospravedlňovali za svoju priveľkú ľavicovosť.

Minister Koncoš sa na Klube nového SLOVA ukázal ako jediný socialista spomedzi kandidátov na post lídra "socialistickej strany". Zároveň ako jediný prejavil dostatok politickej sebadôvery doviesť SDĽ k výraznejším volebným úspechom. Napokon ako jediný naďalej verí, že na Slovensku je dostatok ľudí, ktorí majú sociálne cítenie, prípadne socialistický svetonázor. Na rozdiel od Weissa a Ftáčnika verí, že SDĽ, má koho osloviť práve socialistickou politikou. Sociálny liberalizmus v SDĽ podľa mňa, budúcnosť nemá. Otázkou preto ostáva, či by si Ftáčnik, pokiaľ vidí svoju budúcnosť práve v presadzovaní umierneného sociálneho liberalizmu, nemal radšej vybrať zo širokej palety politických strán na Slovensku, ktoré by jeho služby v stredovej politike uvítali vari oveľa viac ako SDĽ.

Na Slovensku niet skutočnej socialistickej strany. Práve preto P. Koncoš nachádza priestor, kde by sa jeho myšlienky dali uplatniť. Škoda len, že z jeho úst odznievajú akosi intuitívne, akoby náhodne. Svojej vízii by mal dať konkrétny, ako i abstraktno-filozofický obsah, a ten predstaviť verejnosti. Či to však bude vízia naďalej jednotnej SDĽ, alebo či ľavica na Slovensku dospeje k rozdeleniu na socialistov a stredoľavých sociálnych liberálov, to ukáže už najbližšia budúcnosť. V jednom sa však všetci účastníci diskusie mohli zhodnúť: nech bude politika SDĽ v budúcnosti akákoľvek, je nevyhnutné, aby bola jednoznačná a priama. Strana potrebuje skutočného politického lídra, a nie akéhosi hokejového kapitána v rozhádanom mužstve.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984