Saddám má splácať dlhy

Na obrazovkách irackej televízie by sa mal v krátkom čase objaviť dvadsaťdielny seriál, ktorého predlohou je román, napísaný zrejme samotným prezidentom Saddámom Husajnom alebo jeho synom Udajom.
Počet zobrazení: 1006

Na obrazovkách irackej televízie by sa mal v krátkom čase objaviť dvadsaťdielny seriál, ktorého predlohou je román, napísaný zrejme samotným prezidentom Saddámom Husajnom alebo jeho synom Udajom.

Hrdinom romantickej rozprávky plnej alegórií je všetkými poddanými milovaný kráľ, ktorý je zamilovaný do vydatej ženy. Panovníci okolitých krajín mu začnú závidieť a snažia sa ho zvrhnúť. Dramatizáciu tohto diela, propagovaného dennodenne v televízii, rádiu a v tlači, však diváci už možno neuvidia, alebo seriál nedopozerajú. Čoraz častejšie sa totiž medzi pozorovateľmi hovorí o Iraku ako o ďalšom cieli spojeneckých útokov v kampani proti terorizmu.

Efekt Castro

Saddám Husajn leží Američanom v žalúdku už mnoho rokov. Washingtonu neprekážal, keď krátko po svojom zvolení za prezidenta napadol susedný Irán, ktorému vládli šiítski fanatici. Roku 1990 nechal Biely dom Saddáma napadnúť Kuvajt, hoci o jeho zámeroch vedel a využil tento útok ako zámienku na svoju operáciu Púštna búrka. Tá sa síce skončila porážkou irackých vojsk, no vtedajší prezident Bush "nedokončil započaté" a Saddám Husajn ostal na čele arabského štátu. Nepomohli ani pokusy o atentát a snahy o vojenský prevrat, dlhé hospodárske sankcie a občasné bombardovanie krajiny. Vytvoril sa len "efekt Castro", ktorý využíval aj Slobodan Miloševič - "nepoddáme sa nepriateľovi, ktorý chce vyhladovať a zničiť našu krajinu".

Keď všetky iné prostriedky zlyhávajú a nepomáha intenzívna ekonomická blokáda či financovanie a vyzbrojovanie opozície, zostáva v zálohe vojenská intervencia. USA dobre vedia, že Saddám Husajn po radikálnu odpoveď nechodí ďaleko (stačí pripomenúť iracké ostreľovanie Izraela počas americkej intervencie) a nemožno ignorovať ani pozíciu Iraku a jeho prezidenta v arabskom svete, no postoje k prípadnej intervencii sa menia. Obzvlášť po teroristickom útoku na budovy WTC a Pentagonu. Už vtedy sa medzi možnými páchateľmi tipoval popri palestínskych radikáloch a Usámovi bin Ládinovi aj Irak, ktorý vraj mohol teroristickú operáciu podporiť logisticky a finančne.

Predmet záujmu

Dnešná poradkyňa amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová sa svojho času (podobne ako vtedajší generál Colin Powell, dnes šéf americkej diplomacie) vyslovila proti americkej intervencii v Kuvajte, zameranej na vyhnanie irackých vojsk. Riceová vtedy povedala: "Viem, že Saddám je zločinec, ale bola by som opatrná v krokoch proti nemu... Nie je zlé urobiť niečo v prospech ľudí na celom svete. V porovnaní s americkými záujmami je to však druhoradé". Pred troma týždňami v rozhovore pre katarskú televíziu Al-Džazíra však priznala, že Irak je "v súčasnej fáze predmetom nášho zvýšeného záujmu". Na otázku, či USA pripravujú útoky na Irak, odpovedala, že "vojna proti terorizmu bude veľmi rozsiahla a iracký prezident je aj 11 rokov po vojne v Perzskom zálive zdrojom obáv".

Po atentáte na newyorské "dvojičky" vyjadrili mnohí Iračania obavy z amerických útokov na svoju krajinu, hoci USA na najvyššej úrovni odmietali Izraelom šírenú teóriu, že Bagdad zohral pri atentáte tiež svoju úlohu. Ako povedali Iračania spravodajcovi agentúry Reuters, Američania na bombardovanie Iraku žiadny vierohodný dôvod nepotrebujú. Zástancov vyslania armády USA na "scénu rozhodujúceho stretu" sa okamžite našlo v Spojených štátoch dostatok. Známe sú predovšetkým "jastrabie" výroky ministra obrany Donalda Rumsfelda a jeho námestníka Paula Wolfowitza, že "Irak bude v určitej dobe cieľom". Aj nedávny demokratický kandidát na viceprezidenta Joseph Lieberman vyhlásil, že "evidentné kontakty" samovražedných atentátnikov s činiteľmi irackej spravodajskej služby budúcu akciu proti Bagdadu ospravedlňujú. Možnosť rozšírenia konfliktu aj na Irak avizoval tiež veľvyslanec USA pri OSN John Negroponte.

Stopy vedú inde

Ručičky na hodinách sa začali náhliť najmä v posledných dňoch. Koncom októbra iracký vicepremiér Tárik Azíz oznámil, že podľa ich informácií USA a Veľká Británia plánujú v najbližšom čase útoky tisíckou rakiet na okolo tristo cieľov v Iraku. Minister v tejto súvislosti opäť dementoval akúkoľvek súvislosť medzi Irakom a teroristickým útokom z 11. septembra či útokmi antraxom na štátne úrady a médiá v USA. Odmietol tiež tvrdenia o kontaktoch irackých diplomatov s teroristom Muhammadom Attom či Usámom bin Ládinom.

Pokračujúce útoky antraxom a požiadavky americkej verejnosti, aby už vláda konečne ukázala prstom na vinníka, predstaviteľov USA čoraz zreteľnejšie privádzajú k rozhodnutiu predhodiť aj bez akýchkoľvek dôkazov svojim občanom ako zodpovedného Saddáma Husajna a s Irakom spolupracujúcich teroristov. Americkí vyšetrovatelia sa pritom dosiaľ prikláňajú k záveru, že za biologickým terorom stoja americkí extrémisti. Britskí a americkí politici museli tiež párkrát zopakovať, že nemajú dôkazy ani o väzbe medzi Bagdadom a leteckými útokmi na New York a Washington. Všetko však môže byť inak. Irak totiž svojho času robil pokusy s biologickými zbraňami a v tajnom laboratóriu dokonca skladovali desiatky litrov antraxu...

Tanec v porceláne

Dlhoročná protisaddámovská propaganda, vrátane hollywoodskeho vymývania mozgov, zrejme zohrá svoju smutnú úlohu. Už dnes si takmer tri štvrtiny Američanov želajú, aby sa vojna proti terorizmu rozšírila, a popri Afganistane by sa terčom útokov mal stať Irak. Útok proti režimu Saddáma Husajna v prieskume agentúry Reuters s inštitútom Zogby medzi vyše tisíckou opýtaných Američanov "veľmi podporilo" 56 percent respondentov a ďalších 18 percent by s ním "súhlasilo". Takmer trojštvrtinový súhlas vyzerá veľmi presvedčivo, no zatiaľ ešte do USA neprichádzajú cínové truhly s pozostatkami padlých amerických vojakov (ako v čase bojov vo Vietname) a mlčí sa o tom, že iracký diktátor s najväčšou pravdepodobnosťou vlastní aj zbrane hromadného ničenia.

Predstaviteľov Bieleho domu znepokojuje aj očakávaná reakcia ostatných islamských štátov, ktorá by mohla rozbiť krehkú vytvárajúcu sa protiteroristickú koalíciu, kde by v záujme reprezentatívnosti mali mať moslimské krajiny svoje miesto. Ministri zahraničných vecí krajín Organizácie islamskej konferencie (OIC) v októbri odmietli variant, že vojenská protiteroristická kampaň sa rozšíri aj na niektorú ďalšiu moslimskú krajinu. Krajiny OIC žiadajú predloženie "jasných dôkazov" proti páchateľom a zreteľné definovanie terorizmu a jeho odlíšenie od boja proti zahraničným okupantom. Hoci by si USA (a obzvlášť Bush junior za otca) radi vybavili účty so Saddámom, musia si uvedomiť, že ich ďalšie kroky budú tancom v porceláne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984