Ohrozená zamestnanosť
Na jednej strane vláda vytvára "priaznivé podnikateľské prostredie" znižovaním daní, na druhej ho zhoršuje tak, že robí neplánované kroky. Podnikatelia tak nemajú čas sa prispôsobiť novým podmienkam, čo v konečnom dôsledku ohrozuje zamestnanosť.
Existuje totiž reálna obava, že všetky podniky nebudú schopné reagovať na zvýšené náklady na plyn tak, že udržia doterajšiu výrobu. Návrh ministerstva hospodárstva (MH SR) uvádza dopad na podniky, ktorých spotreba v roku 2000 predstavovala 10 miliónov kubických metrov a viac.
Dotýka sa to odvetví chemického, farmaceutického, hutníckeho priemyslu, energetiky, sklárskeho, celulózo-papierenského, textilného a odevného, strojárenského priemyslu, priemyslu stavebných látok a potravinársko-spracovateľského odvetvia. Podľa MH SR by sa ich výdavky na plyn mali zvýšiť o vyše 3,5 miliardy korún, čo je podľa ministerky Brigity Schmögnerovej "viac ako plánované zníženie daňového zaťaženia".
Ministerka má obavy, že "mnohé z týchto podnikov v záujme toho, aby udržali svoju konkurencieschopnosť, budú pravdepodobne nútené vyraďovať viaceré produkty, ktoré sú náročné na zemný plyn a to má za následok, prirodzene, aj negatívne dopady na zamestnanosť".
Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) nedávno uverejnila nové prognózy hospodárskeho rastu v jej členských krajinách. Keďže NSR je pre Slovensko významným obchodným partnerom, je pre nás dôležitý predpoklad pre túto krajinu: OECD predpokladá rast HDP iba na úrovni 0,7 percenta, čo je oproti pôvodnému predpokladu o dve percentá výrazný rozdiel. Zníži sa teda schopnosť vyvážať, ktorú prípadné zdraženie výrobkov z dôvodu nárastu cien plynu ešte viac "zrazí na kolená". O koľko pracovných miest teda Slovensko v najbližšom období príde?
Hospodárska politika vlády by mala byť schopná veľmi pružne reagovať na meniace sa podmienky, v tomto prípade teda externé podmienky, a preto by mala byť schopná pružne prispôsobovať meniacej sa situácii aj niektoré daňové opatrenia, ako aj opatrenia cenovej politiky.
Napokon, pokiaľ ide o privatizáciu SPP, pre budúceho investora nie je veľmi dôležité, o koľko sa zvýšia ceny v tomto, budúcom alebo ďalšom roku. Má to byť strategický investor, ktorý investuje nie na tri, ale na päťdesiat a možno i viac rokov. Znamená to, že pre neho je dôležité poznať pravidlá hry. Tie určí zákon o regulácii sieťových odvetví vytvorením regulačného úradu a privatizačná zmluva. To, že sa môžu znížiť príjmy z privatizácie, treba porovnať so stratami, ktoré budú spôsobené práve tým, že sa cena plynu zvýši. Ide napríklad o zvýšenie inflácie (Štatistický úrad SR odhadol rast ceny výrobkov asi o 1,2 percenta), zníženie ziskovosti podnikateľskej sféry a aj možné dopady na spomalenie rastu HDP.
