Privatizáciu zaplatia občania

Najnovším hitom privatizačnej hitparády je predaj 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Vláda síce schválila základný postup bez problémov, no po troch mesiacoch sa rozprúdila živá diskusia. Podľa väčšiny médií ju vyvolalo nezodpovedné vystúpenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho. Lenže uplynulé týždne postavili niekoľko nových otáznikov.
Počet zobrazení: 1018

Najnovším hitom privatizačnej hitparády je predaj 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Vláda síce schválila základný postup bez problémov, no po troch mesiacoch sa rozprúdila živá diskusia. Podľa väčšiny médií ju vyvolalo nezodpovedné vystúpenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho. Lenže uplynulé týždne postavili niekoľko nových otáznikov.

Jeden z nich vyvolali udalosti, ktoré 11. septembra šokovali svet. Po nich, ako to mnohí politici aj na Slovensku povedali, sa začína nová etapa dejín. Nový význam bude mať najmä slovo strategický. Niet pochýb, že kontrola nad energetickými zdrojmi, ich využívaní a predajom bude jednou zo strategických oblastí, v ktorých si vlády budú chcieť ponechať významnejší vplyv. Preto je oprávnené hovoriť o novom pohľade na predaj časti akcií SPP. Konečné rozhodnutie musí brať do úvahy strategické záujmy Slovenska, cena nemôže byť jediným kritériom. Štát si musí zachovať priestor na ovplyvňovanie situácie v energetike. V susednej Českej republike rozsiahla privatizácia v energetike za vlády Václava Klausa spôsobila neskôr také problémy, že sa kabinet Miloša Zemana rozhodol spätne odkupovať súkromné podiely, aby nad nimi štát získal znovu kontrolu. Napokon sa ľahko môže stať, že vlastne ani o privatizáciu nepôjde. Medzi záujemcami o vstup do SPP sú totiž aj štátne giganty. Napríklad vo Francúzsku sa síce o privatizácii aspoň časti akcií Gaz de France už hovorilo, dokonca sa začali aj prípravy, ale vláda od tohto zámeru po čase odstúpila. Príklad "odštátnenia" Slovenských telekomunikácií varuje: súčasným väčšinovým majiteľom je štátom kontrolovaný Deutsche Telecom.

Zdraženie ako podmienka

Najvýznamnejším novým faktom v privatizácii SPP je návrh na radikálne zvýšenie cien plynu pre konečných spotrebiteľov. Pred mesiacom s ním prišlo ministerstvo hospodárstva (MH) a o jeho súvislosti s privatizáciou plynárenského podniku niet pochýb. Práve týmto faktom totiž autori materiálu, ktorý dostala vláda, argumentujú niekoľkokrát a bez obalu to vyjadruje konštatovanie, že "neochota vlády narovnať ceny do roku 2004 by bola podľa názoru privatizačného poradcu veľmi zlým signálom pre potenciálnych investorov v prebiehajúcej medzinárodnej súťaži na kúpu 49 percent akcií SPP. To by mohlo podstatne znížiť výnos z privatizácie o hodnotu, ktorou by investor ocenil neistotu, či k narovnaniu cien vôbec príde" (Z návrhu postupného prechodu cien zemného plynu na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk).

Inými slovami to znamená, že pokiaľ vláda neprijme program rýchleho zdraženia plynu, môže to ohroziť predpokladaný zisk z predaja časti SPP. To sa však podobá podvodu. Je veľmi ťažké predpokladať, že odborníci z rezortu hospodárstva nevedeli už pred niekoľkými mesiacmi, že bez rýchleho zvyšovania cien plynu nezarobíme na privatizácii SPP toľko, koľko sme od začiatku aspoň približne predpokladali. Avšak 13. júna 2001, keď vláda o spôsobe privatizácie SPP rozhodla, o tejto podmienke nik nehovoril. Bolo to namieste, lebo dodnes vláda nezrušila schválený kalendár zvyšovania regulovaných cien, podľa ktorého sa v tomto roku mala cena plynu zvýšiť o 15 percent. Ale už k 1. februáru plyn zdražel o 20 percent! Súčasný návrh teda ide vysoko nad rámec, nehovoriac o predstave ďalšieho zdražovania v najbližších dvoch rokoch.

Nakoniec vláda minulý týždeň rozhodla, že sa od 1. januára 2002 zvýši cena plynu pre veľkoodberateľov o 19,3 percenta, no cena pre maloodberateľov sa nezmení.

Falošná interpretácia

Otázka, prečo sa otvára problém privatizácie SPP v takom pokročilom štádiu, je teda farizejská. Dzurindova vláda naďalej stojí pred rozhodnutím, či prudko zvýši ceny plynu a na predaji 49 percent akcií zarobí vyše stovky miliárd korún, alebo ceny bude rásť tak, aby to ľudia uniesli, no na privatizácii plynárenstva zarobí málo. V takom prípade je celkom legitímne sa opýtať, či vôbec má zmysel predávať teraz a naraz takmer polovičný balík akcií. Dnes to totiž vyzerá, že úspešnú privatizáciu jednoducho zaplatia občania. Lenže, o tom dosiaľ nik nehovoril.

Pravicoví politici "starostlivo" upozorňujú, že sa od 1. januára 2003 budú ceny plynu regulovať aj tak po novom. Podľa zákona bude musieť nový regulačný orgán určovať maximálne ceny tak, aby pokryli oprávnené náklady a primeraný zisk. Dnešná cena takmer štyri koruny za kubický meter plynu by sa tak mohla zvýšiť až nad šesť korún. Návrh MH SR podľa pravice teda "nevyhnutné" zvýšenie cien plynu rozkladá na "sociálne únosné" tri roky. Je to však falošná interpretácia toho, čo nás čaká. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž určí maximálne, a nie minimálne ceny. SPP môže predávať plyn aj lacnejšie.

Tzv. krížová dotácia predsa nie je nič nemorálne, iba ak v učebniciach ultraliberálnej ekonomiky. Prečo by SPP nemohol zisk z transferu plynu z Východu na Západ využiť na dotovanie ceny plynu pre domácich konečných spotrebiteľov, minimálne pre domácnosti? Prečo by občania SR nemohli aj takto profitovať z toho, že ich vlasť leží na strategickom mieste starého kontinentu? SPP teda môže udržať ceny plynu aj po ich deregulácii a to je tiež dôvod, aby si v ňom štát zachoval dostatočný vplyv. Je neprípustné, aby sa v privatizačnej zmluve zaviazal k neovplyvňovaniu cenovej politiky vnútri podniku. A to opäť môže, podľa MH SR, znížiť cenu pri predaji 49 percent akcií SPP.

Dvakrát meraj…

Teoreticky je, samozrejme, možné zvýšiť ceny plynu a sociálne slabším domácnostiam rast nákladov kompenzovať, ale to sa musí dopredu pripraviť. Vicepremiér Ivan Mikloš rád opakuje, že je nespravodlivé, ak paušálne regulovanou cenou prispievame nielen chudobnejším, ale aj tým, čo plynom vykurujú veľké vily s bazénmi. Zisk zo zvýšenej ceny plynu však poputuje do "vrecka" SPP a sociálne dávky sa budú vyplácať zo štátneho rozpočtu. Ale návrh toho budúcoročného nepočíta s adekvátnym zvýšením príspevku na bývanie, či dokonca s novou sociálnou dávkou, ktorá by kompenzovala zvýšené ceny plynu sociálne slabým domácnostiam. V budúcom roku by teda nedostali nič, iba by platili viac a to Mikloš dobre vie.

Materiál MH SR navyše počíta s tým, že po zvýšení cien by SPP mohol odviesť na daniach o dve miliardy viac. Lenže to by podľa Magvašiho stačilo maximálne na kompenzácie dôchodcom. Ešte by bolo možné zaviesť osobitnú daň z prirodzených monopolov, ktorá však dnes neexistuje, a to by tiež istý čas trvalo. Napokon by to aj tak nezvýšilo zisk štátneho rozpočtu, lebo už dnes existuje osobitný odvod - v tomto roku päť miliárd korún. O dividendovej politike v "novom" SPP sa tiež nič nehovorí.

Dnešný systém možno nie je celkom fér, ale je rozhodne spravodlivejší ako zvýšenie cien bez vopred pripravených opatrení na kompenzáciu negatívnych dôsledkov na sociálne slabé domácnosti. A zatiaľčo boháčov je u nás neveľa, menej ako priemernú mzdu poberajú takmer dve tretiny zamestnancov. Tí prví by zvýšenie cien hravo zvládli, tým druhým by spôsobil, či ešte zväčšil už terajšie existenčné problémy. Preto treba pozorne a veľmi opatrne zvažovať všetky kroky. Napraviť ich už nebude možné a určite nik nepochybuje, že privatizácia SPP bude strategickým politickým rozhodnutím. Ak niekto vyzýva na niekoľkonásobné "meranie", neznamená to, že je "protireformný", alebo nadbieha opozícii. Znamená to, že je nanajvýš zodpovedný. A takí by politici mali byť.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984