Alarmujúci pomer
Na Slovensku existuje pomer 1,2 milióna dôchodcov na 2,6 milióna ekonomicky aktívnych ľudí. Keď sa povie dôchodca, vybaví sa nám obraz starca. Nie je to však celkom pravdivý obraz. Poberateľov starobného dôchodku v apríli 1999 bolo 758 947. O dva roky na to 774 910, teda stúpol o 15 963.
Z celkového počtu dôchodcov je počet poberateľov starobných dôchodkov 775 tisíc, ostatných asi 420 tisíc. Zákon o sociálnom zabezpečení rozoznáva dôchodok starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky a sociálny. Bolo by zaujímavé poznať pomer finančných prostriedkov jednotlivých druhov dôchodkov, či práve reforma starobných dôchodkov prinesie výraznú zmenu do celého dôchodkového systému. Ešte zaujímavejšie by bolo vedieť, koľko z celkového počtu poberateľov odišlo na penziu "dobrovoľne nasilu" s použitím inštitútu predčasného odchodu do dôchodku, ktorým si podniky riešili vnútorné problémy. Vidno to aj z toho, že po zrušení tohto inštitútu počet dôchodcov v roku 2001 poklesol o 3 805 osôb.
Samostatná reforma nestačí
Nie je tajomstvom, že aj dnes sa sekcie ľudských zdrojov vo firmách viac zaoberajú stratégiou odchodov do penzie ako inou tvorivou činnosťou a za najdôležitejšie považujú poslať adeptovi na dôchodok dohodu o rozviazaní pracovného pomeru niekoľko mesiacov vopred, aby bolo dosť času "pôsobiť" na neho, keby náhodu váhal. Ešte sa natíska otázka, koľko invalidných dôchodcov sa "hodilo" na dôchodok, hrozila im nezamestnanosť alebo sa im jednoducho nevyplatilo robiť. A koľko prípadov vážneho porušenia služobnej disciplíny v armáde a bezpečnosti sa "vyriešilo" odchodom do penzie za výsluhu rokov.
V druhom štvrťroku 2001 evidovali v SR 509 tisíc nezamestnaných, čo je pokles oproti prvému štvrťroku o 12 600 osôb, ale nárast oproti rovnakému obdobiu v roku 2000 o 18 tisíc. Vlani v Českej republike nezamestnanosť dosahovala 8,8, v Maďarsku 8,7, v Poľsku 15 a u nás 17,9 percenta. Na Slovensku teda 2,118 milióna pracujúcich v hospodárstve pracovalo na 1,7 milióna dôchodcov a nezamestnaných. Ak si z týchto čísel spravíme súvahu, dostaneme alarmujúci výsledok. Štát sa rozhodol vykonať reformu starobných dôchodkov. Aj keď je nevyhnutná, asi nebude stačiť. Rozhodnúť by mohlo oživenie ekonomiky, čo by znamenalo zvýšenie zamestnanosti a vyššiu tvorbu zdrojov.
Chyba v hospodárení štátu
Nedávno sa v jednom súkromnom rádiu ministerka financií Brigita Schmögnerová vyjadrila, že by dôchodcovia nemali poukazovať na to, aké dane v minulosti platili, lebo z tých daní živili vlastne svojich rodičov a starých rodičov na dôchodku. Nuž, pravda je taká, že ich živili oveľa lepšie ako dnes. Lenže chyba nie je na strane tých, čo živia dôchodcov, ale tam, kde sa tieto zdroje určené na sociálne zabezpečenie strácajú - v hospodárení štátu a jeho dlhoch Sociálnej poisťovni.
Ženy sa síce viac tešia na penziu ako muži a sú na dôchodku spokojnejšie, vedia sa lepšie prispôsobiť zmeneným životným podmienkam. Potvrdil to aj nedávno zverejnený počet samovrážd dôchodcov, kde je vysoká prevaha mužov. Bude však správne nútiť ženy pracovať do šesťdesiatky? Muži sa síce na penziu tiež tešia, ale zväčša len dovtedy, kým tá chvíľa nenastane. Potom, ako to výstižne povedal jeden dôchodca, chýbajú im ľudia, peniaze a všetko, čo s tým súvisí. Nedá sa však súhlasiť ani s tým, čo navrhuje DS, aby sa dôchodkový vek neurčoval a vraj keď si človek dosť našetrí, môže odísť do penzie. Okrem iného by to bolo zneužiteľné podobne ako inštitút predčasného odchodu do dôchodku. Príčin súčasného neradostného stavu je viac. Ak sa však nezameriame na ich komplexné odstránenie, môžeme sa o niekoľko rokov zase chytať za hlavu.
