Veľmoci a nová kvalita vzťahov
Summity Združenia krajín Ázie a Tichomoria (APEC) bývali v minulosti na okraji pozornosti ostatného sveta. Ak posledný, šanghajský summit 20 členských krajín APEC-u vzbudil vo svete osobitnú pozornosť, prispel k tomu predovšetkým fakt, že to bolo prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov takého veľkého počtu krajín po 11. septembri, keď teroristické útoky v New Yorku a Washingtone zmenili svet a pomery v ňom.
Zvládnutie bezpečnosti toľkých štátnikov a ich niekoľkotisícového sprievodu pod dojmom hrozby terorizmu bolo len bočným efektom summitu. Príznačným je skôr fakt, že toto združenie, zamerané výlučne na ekonomickú stránku spolupráce, prvýkrát od svojho ustanovenia v roku 1993 prijalo aj politickú deklaráciu, v ktorej odsudzuje terorizmus ako taký a hovorí o posilnení spolupráce v boji proti tým, ktorí ho podporujú, šíria a realizujú. A fakt, ako sa zmenil svet po 11. septembri, možno dokumentovať zlepšením vzťahov medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou.
Partner či konkurent?
Na lepšie pochopenie zmeny sa treba vrátiť necelý rok pred osudný september, keď nový americký prezident George Bush junior formoval svoju zahraničnú politiku. Jeho úmysel zrušiť zmluvu s Ruskom o protiraketovej obrane (ABM), aby mohol nerušene realizovať plán na vybudovanie Národnej protiraketovej obrany (NMD), často nazývaného aj Hviezdne vojny II, priniesol hrozbu, že svet sa dostáva do obdobia nového kola horúčkovitého zbrojenia.
Na rozdiel od predchádzajúceho prezidenta Billa Clintona, ktorý Čínu charakterizoval ako "strategického partnera", George Bush hovoril o tejto krajine ako o "strategickom konkurentovi". Ak vezmeme do úvahy súčasný prudký rozvoj čínskej ekonomiky, ako aj očakávania, že podobné tempo si zachová i v nasledujúcich rokoch, Bushov eufemizmus by sa v krátkom čase mohol modifikovať do staršieho pomenovania "strategický protivník", ktorý oveľa lepšie vystihuje skutočný postoj americkej pravice k tejto ázijskej krajine.
Globalizovaný terorizmus
Jedenásty september zmenil mnoho. Svet si s hrôzou uvedomil, že tak, ako prechádza ekonomika, kultúra a politika procesom globalizácie, prechádza ňou aj samotný terorizmus. Pre globálny terorizmus neexistujú hranice, ale ani frontové línie. Vojna s ním prebieha všade a nikde a zbrane, ktoré používa, sú často rovnako neviditeľné a záhadné, ako niektoré finančné procesy v globálnej ekonomike. Fiktívna hrozba je často oveľa silnejšia a má aj väčší efekt, ako hrozba reálna. Ako príklad možno uviesť najnovšiu celosvetovú paniku pred antraxom. Kilo sušeného mlieka distribuovaného po jednom grame v tisícke listových obálok narobí dnes viac škody, ako drahá a sofistikovaná riadená strela.
To všetko sa odzrkadlilo aj vo výsledkoch summitu v Šanghaji, z ktorého odchádzali Spojené štáty, Rusko a Čína s novou kvalitou vzťahov a všetky členské krajiny dokopy s novým pojmom spolupráce. V rezolúcii jednohlasne a čo najrozhodnejšie odsudzujú teroristické útoky na USA. "Lídri považujú vražedné činy, ako aj ostatné teroristické akty vo všetkých ich formách a prejavoch, nech boli spáchané kedykoľvek, kdekoľvek a kýmkoľvek, za veľkú hrozbu mieru, prosperite a bezpečnosti všetkých ľudí, všetkých náboženských vyznaní a všetkých národov," konštatuje sa v spoločnom vyhlásení.
Záujmy Ruska a Číny
Napriek jednoznačnému odsúdeniu terorizmu možno v rezolúcii postrehnúť aj určité zaujímavosti. Vôbec sa v nej nespomína Usáma bin Ládin a nie je tam ani zmienka o podpore amerických útokov na Afganistan. Hovorí sa tam iba o nevyhnutnosti bojovať proti terorizmu v súlade s Chartou OSN, a tým aj pod patronátom jej Bezpečnostnej rady. Navyše, Čína a Rusko v osobitných vyhláseniach vyzvali USA na čo najskoršie ukončenie vojenských operácií v Afganistane. Islamské krajiny združenia, Indonézia a Malajzia, dokonca odsúdili americké útoky a následné straty na životoch civilného obyvateľstva.
Rusko aj Čína mali vlastné dôvody na svoju ústretovosť voči americkému boju proti terorizmu. Obe krajiny majú bohaté skúsenosti s islamským fundamentalizmom prepojeným na Afganistan a Usámu bin Ládina. V Rusku sa tento problém nazýva Čečensko, pre Čínu je to Ujgurská autonómna oblasť (provincia Sin-ťiang) a boj tamojších radikálnych moslimov za odtrhnutie od Číny. To bol aj dôvod, prečo čínsky prezident Ťiang Ce-min hovoril vo svojom vyhlásení na summite nielen o boji proti "teroristom", ale aj proti "separatizmu". Navyše, tak Rusko, ako aj Čína sú spolu s bývalými sovietskymi republikami Strednej Ázie členmi Šanghajskej šestky, ktorej hlavnou náplňou okrem cezhraničnej spolupráce je práve boj proti islamským fundamentalistom. Spojené štáty sa tak vlastne až pod dojmom krutej reality na vlastnom území zapájajú do boja, ktorý Šanghajská šestka vedie už od roku 1996.
Zmeny v ponímaní ABM
Osobitnou kapitolou vo vzťahoch medzi USA, Ruskom a Čínou je postoj k spomínanej Národnej protiraketovej obrane (NMD). Ešte v auguste prezident George Bush trval na nevyhnutnosti odstúpiť od zmluvy ABM, ktorá zakazuje vytváranie ďalšieho protiraketového štítu. Predpokladalo sa, že Bush oznámi odstúpenie od zmluvy už v Šanghaji, prípadne v novembri, počas návštevy Vladimira Putina v USA. Tým by začal plynúť polročný termín požadovaný zmluvou na odstúpenie od ABM a v polovici nasledujúceho roka by USA už mali voľnú ruku na realizáciu projektu NMD bez ohľadu na námietky nielen Ruska a Číny, ale aj európskych spojencov Washingtonu. Čínu si USA chceli zaviazať tým, že ju nabádali na zvýšenie počtu strategických rakiet a boli ochotné tolerovať aj prípadné obnovenie podzemných jadrových skúšok. Peking takúto ponuku odmietol.
Po udalostiach z 11. septembra sa teraz hovorí o inom riešení. "Prinajmenšom chápeme, že sa môžeme dohodnúť a zobrať pritom do úvahy národné záujmy oboch štátov," povedal Vladimir Putin na spoločnej tlačovej konferencii v Šanghaji. Predpokladá sa, že Rusko i USA sú teraz za zachovanie zmluvy ABM, ale zároveň budú súhlasiť s jej určitou modifikáciou, čo Spojeným štátom umožní pokračovať v skúškach projektu NMD. Washington bude zároveň súhlasiť s požiadavkou Moskvy na podstatné zníženie počtu strategických jadrových zbraní a výraznú finančnú pomoc ruskej ekonomike.
Priatelia Voloďa a George
Pozorovatelia v Šanghaji si všimli osobitne vrelý vzťah medzi prezidentmi USA a Ruska, ba začalo sa hovoriť o novej etape spolupráce medzi "Voloďom a Georgom". Terorizmus očividne prispel k ich zblíženiu a mnohé predchádzajúce prekážky vo vzájomných vzťahoch sa zrejme podarilo vyriešiť k vzájomnej spokojnosti. Pred inými problémami (ako je Čečensko) sa budú radšej privierať oči. Podobné zmeny sa črtajú vo vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom. Problematika ľudských práv, Tibetu a Tchajwanu ostala na okraji spoločnej agendy. Prezident Bush sa zmohol iba na nekonkrétne konštatovanie, že "vojna proti terorizmu nikdy nesmie byť ospravedlnením na prenasledovanie menšín". Americkí predstavitelia zároveň konštatovali, že vzhľadom na spoločný boj proti terorizmu, "Čína a USA sú teraz priatelia". To je v krátkom čase necelého roka výrazný posun od Bushom presadzovaného pojmu "strategický konkurent".
Ak Rusko i Čína v Šanghaji takmer jednotne vyzvali USA na čo najrýchlejšie skončenie vojenských akcií v Afganistane, nemožno to považovať za kritiku, ale skôr za priateľskú radu. Predovšetkým Moskva veľmi dobre vie, že Afganistan nie je ani Vietnam, ani Irak, či Bosna. To, čo spočiatku vyzerá ako rýchla akcia elitných jednotiek proti niekoľkým fanatickým skupinám, môže sa v špecifických podmienkach Afganistanu, islamského sveta (a globálneho terorizmu) zmeniť na dlhodobú kampaň, z ktorej bude čoraz ťažšie nájsť prijateľné východisko.
