Reklama
Reklama

Transnacionálna menšina

Európa bola odjakživa mozaikou zloženou z rozmanitých kultúr a jazykov. Napriek týmto odlišnostiam a množstvu historických konfliktov, ktoré ju zasiahli, sa dokázala na základe spoločných hodnôt a jednotnej vízie budúcnosti zjednotiť.
Počet zobrazení: 472

Európa bola odjakživa mozaikou zloženou z rozmanitých kultúr a jazykov. Napriek týmto odlišnostiam a množstvu historických konfliktov, ktoré ju zasiahli, sa dokázala na základe spoločných hodnôt a jednotnej vízie budúcnosti zjednotiť.

V súčasnosti zosobňuje takúto víziu Európska únia (EÚ), ktorá je nielen právnym a ekonomickým zoskupením, ale aj úniou založenou na spoločných hodnotách. Práve otázka vstupu do jej štruktúr je dôležitým momentom, od ktorého sa odvíja súčasnosť a v mnohom závisí aj budúcnosť postkomunistických krajín strednej Európy.

Národná identita v nových štátoch

V mnohých členských štátoch EÚ nasledovali po počiatočných procesoch ekonomickej integrácie kroky vedúce k dosiahnutiu politickej integrity. Prehlbovanie týchto integrácií však podnietilo dovtedy potláčané túžby po suverenite a národnej identite. Zložitejšia situácia nastala po páde komunizmu a v súvislosti s následným vytváraním nových nezávislých štátov v stredo- a východoeurópskom regióne. Národné identity sa v novovzniknutých štátoch formovali najmä na etnickom, kultúrnom a jazykovom základe. No model národného štátu ako etnickej, kultúrnej a jazykovej únie sa v súvislosti s existenciou národnostných menšín stal viac ako kontroverzným.

Bol to práve pád komunizmu, ktorý spôsobil, že práva etnických, jazykových a náboženských menšín sa dostali do agendy EÚ ako dôležité záležitosti vonkajšej politiky. Idea rozširovania únie však v členských štátoch rozvírila voči národnostným identitám a voči nárastu možného prisťahovalectva hladinu antipatie. Aj diskusie o kreovaní tzv. európskej identity pre obyvateľov Európy sa často končia konštatovaním, že národnostné, regionálne a lokálne identity stále hrajú v živote ľudí dôležitejšiu úlohu ako nejaká imaginárna európska identita.

Preto sa množstvo ľudí v úsilí zabrániť tejto integrácii a globalizácii stalo nacionalistickým a xenofóbnym. Obavy z reálnej hrozby, podporovanej ekonomickou neistotou, že táto skutočnosť môže vyústiť do potenciálnych konfliktov a prejavov násilia medzi rozdielnymi skupinami, odlišnými etnickými, náboženskými, kultúrnymi a jazykovými minoritami, sa vo viacerých krajinách už stali skutočnosťou.

Problém celého kontinentu

Nie je možné zatvárať oči pred skutočnosťou, že nárast imigrácie do jednotlivých členských štátov únie vyvoláva medzi Európanmi antimenšinové nálady a z toho dôvodu si v otázke ochrany práv menšín vyžaduje jednotnú európsku politiku. Najmä najväčšia európska transnacionálna rómska menšina stavia EÚ do konfrontácie s problémom, ktorý presahuje hranice jej členských štátov. Po páde komunizmu a rozbití železnej opony sa totiž rómska otázka stala záležitosťou celej Európy.

Práve tejto problematike sa venovala pražská medzinárodná konferencia (26. - 27. októbra 2001) Rómske spoločenstvá v európskom integračnom procese, organizovaná Európskym fórom pre demokraciu a solidaritu (EFDS) v spolupráci s Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD). Hľadanie odpovede na otázku "Je rómska otázka európskou otázkou?" sa stalo leitmotívom celého podujatia, ktoré bolo výsledkom konkrétneho napĺňania a rozpracovávania záverov predchádzajúcich podobných stretnutí.

Reprezentanti politických inštitúcií, predstavitelia tretieho sektora a rómskych organizácií z východnej i západnej Európy sa zaoberali úlohou rómskych spoločenstiev v integračnom procese, príčinami ich emigrácie, no aj konkrétnymi prejavmi nepriateľstva a diskriminácie, s ktorými sa Rómovia v Európe stretávajú, ich životnou úrovňou, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou, bývaním a najmä nedostatočným vzdelávaním.

Test hodnôt

Jednou z vecí, ktoré sa európskemu integračnému procesu vyčítajú, je jeho pomalosť. EÚ preto vyzvali na urýchlenie procesu pomoci pre milióny príslušníkov rómskeho etnika v kandidátskych krajinách. Aj podľa Jana Marinusa Wiersmu, holandského viceprezidenta Strany európskych socialistov a člena Európskeho parlamentu (EP), by mal európsky komisár, vzhľadom na transnacionálny charakter rómskej menšiny, prijať väčšiu zodpovednosť za túto otázku. Vyslovil i kritiku nad určitým zlyhaním Európskej komisie pri prijímaní stratégie do budúcnosti, dotýkajúcej sa doslova krutých podmienok, v ktorých väčšina rómskeho etnika žije. Podľa neho by sa mal vyvinúť väčší politický tlak na všetkých zainteresovaných, aby sa tento proces urýchlil, a to najmä prostredníctvom rozvinutej celoeurópskej diskusie. K výzve, aby sa Strana európskych socialistov stala akýmsi garantom riešenia rómskej otázky, dodal, že je to práve EÚ, ktorá nemôže svoju zodpovednosť za Rómov ignorovať. Bude to test jej hodnôt, či bude skutočne schopná napomôcť lepším životným podmienkam a celkovo pozdvihnúť postavenie týchto ľudí.

Švédska vicepremiérka a súčasná prezidentka EFDS Lena Hjelm-Wallénová zastáva názor, že rómsky problém je problémom EÚ a jeho riešenie by sa teda nemalo ponechávať len na národných vládach alebo mimovládnych organizáciách. Táto skutočnosť však žiadnu krajinu a jej vládu nezbavuje povinnosti riešiť svoje konkrétne problémy. Taktiež nemožno očakávať, že ich za ne vyrieši ktosi iný. Integrácia Rómov založená najmä na spoluúčasti na riadení tej-ktorej spoločnosti je úlohou tak pre rómsku, ako i pre väčšinovú spoločnosť.

Jedinou formou, ktorou je možné hľadať a aj dosiahnuť spoločné krátkodobé či dlhodobé riešenie problémov spolužitia, sa javí dialóg. A to na všetkých úrovniach, počnúc lokálnymi, štátnymi a končiac európskymi. Rovnaká zodpovednosť sa očakáva aj od parlamentov, vlád, komunálnych autorít i mimovládnych organizácií. Rómovia totiž nie sú len národnostnými menšinami v jednotlivých krajinách Európy, sú v prvom rade európskym transnacionálnym národom. A podľa toho treba k riešeniu tzv. rómskej otázky aj pristupovať.

Možnou cestou na vyriešenie rómskej otázky je integrácia Rómov do majoritnej spoločnosti, a to poskytnutím šance participovať na jej riadení. Vyriešenie tohto problému sa však sotva dá očakávať v krátkom čase. Máte predstavu, ako dlho to potrvá?
Jan Marinus Wiersma, poslanec Európskeho parlamentu:
- Bude to trvať jednu generáciu - dvadsaťpäť rokov. Nezávisí to však len od sociálneho a ekonomického rozvoja kandidátskych krajín, ale aj od rozvoja samotných Rómov. Ak nedosiahnu vyššiu úroveň vzdelanosti, nebudú mať možnosť lepšieho pracovného uplatnenia, nevzrastie ani ich životná úroveň v iných oblastiach. Musí sa zmeniť mentalita Rómov, ale aj ľudí okolo nich. Výsledky zmeny však ukáže až budúcnosť.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama