Vysoké školy potrebujú sto miliónov

Akým spôsobom chcete vytvoriť podmienky na to, aby sa neznížil počet študentov ? Diskusia o tom, či platiť alebo neplatiť za externé štúdium, súvisí aj s počtom študentov. Keby sme presadili myšlienku bezplatného štúdia a vysokým školám nepridali žiadne prostriedky, dá sa očakávať, že znížia počet študentov, ktorí budú prijatí do prvého ročníka.
Počet zobrazení: 1226

Milan Ftáčnik

Akým spôsobom chcete vytvoriť podmienky na to, aby sa neznížil počet študentov ?

Diskusia o tom, či platiť alebo neplatiť za externé štúdium, súvisí aj s počtom študentov. Keby sme presadili myšlienku bezplatného štúdia a vysokým školám nepridali žiadne prostriedky, dá sa očakávať, že znížia počet študentov, ktorí budú prijatí do prvého ročníka. V minulom roku do prvého ročníka prijali školy 9000 študentov externého štúdia. Tento počet narástol za posledných päť rokov dvojnásobne. Vypočítali sme, že keby sme chceli túto úroveň zachovať, bolo by treba pridať vysokým školám okolo sto miliónov korún.

Odkiaľ sa dajú získať prostriedky na presadenie myšlienky bezplatného externého štúdia, keďže štát by v tomto prípade musel prispievať na týchto študentov viac ako doterajších desať percent nákladov?

Podľa našich výpočtov by sme mali prispievať zhruba 40 percentami nákladov toho, čo nás stojí denný študent. Dnes platíme desatinu, ostatné prostriedky väčšinou získavajú univerzity od samotných študentov. Nároky na zabezpečenie výučby externého študenta sú nižšie ako u denného, odhadli sme ich na 40 percent. Je to teda tých sto miliónov na obdobie september až december 2002 a peniaze môžeme získať iba z rozpočtu. Vzhľadom na to, že rozpočet ešte len bude predmetom rokovania parlamentu, budeme presviedčať poslancov, aby z priestoru, ktorý vláda vytvorila pre diskusiu o rozpočte, vydali vysokým školám spomínaných sto miliónov.

Budete po rokovaní Republikového výboru SDĽ presadzovať vo vláde bezplatné obe formy štúdia?

Áno, celkom jednoznačne. Takýto materiál sme predložili už v septembri a v takejto podobe o ňom rokovala aj Koaličná rada.

V prípade plateného externého štúdia, aké by boli možnosti študentov zaujímajúcich sa o takúto formu štúdia, ale ktorí by pochádzali zo sociálne slabších skupín obyvateľstva?

Formy externého štúdia sme už zaviedli. Ide najmä o bakalárske štúdium, pri ktorom študent - bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie - nenavštevuje školu počas celého týždňa, ale len niekoľko dní, zväčša cez víkend, respektíve získava poznatky formou rozličných sústredení. Aby sme ukázali koaličným partnerom, aké sú možnosti, navrhli sme aj tretiu kompromisnú alternatívu, ktorá by znamenala platenie za externé štúdium, ale s tým, že sociálne slabší študenti by neplatili vôbec, alebo by sa im poplatky odpustili. Vôbec by neplatili tí, čo majú nárok na sociálne štipendium, ďalšej skupine by rektor mohol, práve zo sociálnych dôvodov, poplatky odpustiť. Tí študenti, ktorí by nemali nárok na sociálne štipendium a ani na odpustenie poplatkov, by dostávali zo štipendijného fondu príspevok, ktorý by im umožnil študovať. Peniaze by sme získavali z poplatkov, ktoré by sa vyberali od ostatných študentov. Štyridsať percent z nich by sa povinne odvádzalo do štipendijného fondu. Politické strany, ktoré boli za platené štúdium, súhlasili s takouto sociálne kompenzovanou formou plateného štúdia. Náš názor však ostáva stále ten istý - skúsiť to cestou bezplatného externého štúdia.

Zapracujete do svojho materiálu aj návrh, aby sa časť nákladov za externé štúdium hradila z rozpočtu Národného úradu práce alebo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny?

Viem, že takýto návrh predložila Mladá demokratická ľavica, ale stále ide o štátne zdroje. V prípade Národného úradu práce o zdroje, ktoré sú vyzbierané od zamestnávateľov a zamestnancov. Nemyslím si, že toto je vhodné riešenie. Príspevok na vysokoškolské štúdium má uvoľňovať štát zo svojho rozpočtu. Preto si myslím, že treba hľadať skôr cestu cez schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2002.

zhovárala sa Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984