Za školné jediná strana z posledných volieb
"Myslím si, že sa konečne niečo robí s vysokými školami a je to už načase. Mám kamarátov, čo študujú v Českej republike, kde je postavenie študenta a podmienky, ktoré má vytvorené na štúdium, oveľa lepšie."
Aj to je jeden z názorov mladých ľudí, ktorý nedávno prezentoval istý slovenský denník. Ale nielen samotní študenti cítili zmenu legislatívy v tejto oblasti. Dokonca aj Dzurindov kabinet si tento bod zahrnul do svojho Programového vyhlásenia v roku 1998. Dodnes však návrh zákona z dielne ministerstva školstva neprešiel ani rokovaním vlády.
Zakliate reformy
Celkovo sa diskusia okolo tejto právnej normy zúžila len na argumentáciu rozličných skupín, či platiť alebo neplatiť za štúdium. Začali sa ozývať rôzne názory a rôzni politickí predstavitelia práve v tejto otázke videli možnosti ako presadzovať stranícku líniu svojich politických subjektov. No podstatné je, že jediný, kto predložil rázne argumenty proti plateniu poplatkov za denné štúdium, nebol vládny či parlamentný predstaviteľ, ale Mladá demokratická ľavica (MDĽ). Najvyšší predstaviteľ ľavičiarov v tejto otázke - minister školstva Milan Ftáčnik - dlho len váhal.
Zdá sa teda, že slovíčko reforma je pre vládnu koalíciu akosi prekliate. Ako sa politici dlho nedokázali zjednotiť na reforme verejnej správy, rovnako sa na dva tábory rozdelila koalícia aj v prípade tak očakávanej reformy vysokého školstva. Na stranu bezplatného školstva sa postavili SDĽ, KDH a SOP. Proti nim zase SMK, SDKÚ a LDÚ. Stanovisko tohto druhého tábora bolo jasné: ak už nepresadia platené aj denné štúdium, tak aspoň externé. Paradoxne, premiér Mikuláš Dzurinda zrejme v tomto prípade ani nevie, o čom je reč. Ten totiž namiesto termínu externé štúdium neustále používa spojenie postgraduálne štúdium. A jadro sporu spočíva predsa niekde inde.
Platiť za externé štúdium
Najhoršie je, že sa jednoznačne nedokázal za bezplatné obe formy štúdia postaviť ani sám ľavicový minister školstva a tak dal vlastne pravici dostatok priestoru na rozličné špekulácie a vyjednávania. Prvý návrh totiž hovoril o troch alternatívach: bezplatné obe formy štúdia, spoplatnené obe formy alebo denné bezplatné a externé spoplatnené. Keďže sa pravica na čele s podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom napriek tomu, že jej predstavitelia študovali zadarmo, usilovala naďalej tvrdo presadzovať najmä poplatky za externé štúdium, rozpútala sa zase ostrá koaličná diskusia. V tej už však išlo iba o externú formu štúdia. Opäť boli tri alternatívy: platiť za takúto formu štúdia, neplatiť, alebo by hlbšie do vrecka siahli len "bohatší" študenti. Pritom výnimku z povinnosti platiť by mohol udeliť aj rektor. A vznikol by tak prvý problém - na Slovensku, najmä v školstve, sa totiž stav korupcie vôbec nezlepšil. Aká by bola teda záruka, že výnimku za menší poplatok neudelí rektor práve tým majetnejším? Veď o spôsoe prijímania študentov na niektorých školách si aj vrabce čvirikajú.
Nepohodlná agenda?
V tejto chvíli to vyzerá tak, že za denné štúdium sa naozaj platiť nebude. Ozývajú sa však aj hlasy, aby sa celá táto problematika presunula až na budúce volebné obdobie. Pred voľbami je teda postoj odporcov štúdia zadarmo pochopiteľný, keďže nesedí do ich predvolebnej agendy. Tak sa teda celá diskusia na túto tému presunie na pôdu parlamentu, kde sú počty v tejto chvíli v rámci koalície viac - menej jasné. Ako sme už vyššie spomínali, proti bezplatnému štúdiu sú dnes poslanci za SDKÚ, SMK a LDÚ. Proti je teda iba jedna strana, ktorú si voliči legitímne vo voľbách v roku 1998 zvolili. Otázny je postoj opozície. Keďže sa HZDS-ĽS proklamuje ako ľudová strana, s podporou bezplatného vzdelávania by nemali mať jej predstavitelia ťažkosti. A správanie sa SNS je v tejto chvíli nejasné, keďže tá si v prvom rade rieši svoje vnútorné problémy.
Podľa výpočtov ministerstva školstva sa vysoké školstvo pri doterajšom spôsobe financovania dostalo do veľkého dlhu, ktorý sa odhaduje na približne päť miliárd korún. Pritom aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie Milan Dado tvrdí, že nie je vhodný čas na zavádzanie plateného štúdia. O potrebe reformy vysokého školstva však dnes nik nepochybuje.
Niektoré ustanovenia návrhu zákona o VŠ
- základnou jednotkou vysokoškolského vzdelávania je študijný program, ktorý môže byť bakalársky, magisterský, nžiniersky, doktorský alebo doktorandský
- vysokoškolský systém budú tvoriť verejnoprávne verejné školy, štátne vysoké školy (doterajšie vojenské a policajné) a súkromné vysoké školy (doterajšie neštátne)
- zavádzajú sa aj funkčné miesta docentov a profesorov, o ktoré sa vysokoškolskí čitelia budú uchádzať formou výberových konaní
- návrh zákona rozširuje počet subjektov reprezentujúcich vysoké školy o Slovenskú rektorskú konferenciu a zavádza nový právny inštitút reprezentácia vysokých škôl
- návrh ustanovuje nový vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul "profesor emeritus" pre profesora staršieho ako 65 rokov, ktorý ukončil pracovný pomer s vysokou školou na mieste profesora. Titul udeľuje rektor na návrh vedeckej rady vysokej školy
- vysoká škola alebo fakulta môže pri zabezpečovaní vzdelávacej a výskumnej či umeleckej činnosti využívať na obmedzený čas nepresahujúci dva roky aj významných odborníkov. Pre nich sa zriaďuje osobitná funkcia "hosťujúci docent" alebo "hosťujúci profesor"
- verejná vysoká škola prestáva byť rozpočtovou organizáciou a stáva sa inštitúciou s osobitným ekonomickým postavením
- rozširujú sa možnosti viaczdrojového financovania
