Štát rezignuje na svoju budúcnosť
Poslanci NR SR rozhodli, že o návrhoch pravicových strán na radikálne zníženie sadzieb dane z príjmov sa rokovať nebude. Možno však očakávať, že pri najbližšej príležitosti sa znova ocitnú na rokovacom stole. Daňová vojna sa v skutočnosti neskončila, nedávna búrka vo vládnej koalícii bola iba jej začiatkom.
Ide o spor medzi dvoma základnými predstavami o charaktere štátu typický pre moderné demokratické spoločnosti. Prioritou ľavice je zabrániť prejavom sociálneho vylúčenia. Pravica obhajuje individualistické vzťahy, v ktorých prirodzene víťazia silnejší a bohatší.
Civilizačné zaostávanie Slovenska
Názor, že znižovanie daní automaticky podporuje rozvoj podnikania a rast zamestnanosti, je pravdivý iba sčasti. Prejaví sa to tak až v dlhodobom časovom horizonte, kým malí a strední podnikatelia, hlavní garanti zamestnanosti v regiónoch, budú schopní ušetrené prostriedky investovať do rozvoja svojich firiem. Zároveň však štátny rozpočet prinajmenšom v prechodnom období nebude disponovať peniazmi potrebnými na zabezpečenie fungovania školstva, kultúry, verejnej správy, polície a sociálnej sféry. Znížené príjmy totiž nebude skade dopĺňať. Preto dane treba znižovať postupne.
Dôsledkom radikálneho zníženia daní realizovaného v krátkom období, budú ďalšie balíčky úsporných opatrení, ktoré spôsobia prehĺbenie civilizačného zaostávania Slovenska. Nízke investície do školstva a vedy sa už v súčasnosti odzrkadľujú na odlive pracovníkov z týchto odvetví a poklese ich kvality. Štát, ktorý dlhodobo rezignuje na vzdelávanie, rezignuje na svoju budúcnosť a prosperitu. Nebude schopný reagovať na najnovšie civilizačné trendy, politické a sociálno-ekonomické procesy vo svojom okolí.
Roztvárajúce sa nožničky
Dôsledky návrhov DS a KDH by pocítili najmä horšie zarábajúci občania, ktorých je na Slovensku, žiaľ, väčšina. Hádam by sa ich mzdy o niekoľko sto korún zvýšili, omnoho viac by však vzrástli príjmy novozbohatlíkov, ktorých by znižovanie daní osobitne nemotivovalo k investíciám do rozvoja podnikania. Získané peniaze môžu rovnako dobre využiť na výstavbu ďalších milionárskych štvrtí strážených súkromnými bezpečnostnými službami, na nákup drahých áut a na kvalitné vzdelanie na súkromných školách pre svoje deti. Takí nebudú potrebovať dobre fungujúci verejný sektor. Náklady naň budú musieť znášať tí, čo síce majú prácu, ale nepatria medzi horných desaťtisíc, teda horšie zarábajúca väčšina. Aj keď najmä vo väčších mestách mnohí z nich majú relatívne slušné príjmy nad úrovňou priemeru, nie sú schopní v plnej miere platiť za školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby.
Ak chceme mať úroveň verejných služieb porovnateľnú s krajinami EÚ, ťarcha zdaňovania sa bude musieť presunúť na ľudí s nižšími príjmami. V tom prípade sa zvýšia nepriame dane, ktoré platia všetci občania bez rozdielu. Samozrejme, hlbšie budú mať do vrecka nižšie a stredné vrstvy. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty prinesie zdraženie potravín, oblečenia, predmetov dennej spotreby a verejných služieb, napríklad hromadnej dopravy. Prehĺbi sa rozdelenie spoločnosti na úzku vrstvu nepredstaviteľne bohatých a rozsiahlu vrstvu ľudí, ktorí na svojej životnej úrovni zatiaľ nepocítili pozitívne dôsledky zmien po roku 1989. Pred zhubnými dôsledkami tohto procesu už varujú nielen ľavicoví, ale aj početní liberálni intelektuáli, napríklad poľský disident Marcin Król či podporovateľ demokratických iniciatív v regióne George Soros.
Pridrahá pracovná sila?
Ďalším mýtom je, že u nás je pracovná sila pridrahá, a preto treba znížiť odvody pre zamestnávateľov. Cena práce na Slovensku je v porovnaní s jeho susedmi najnižšia. Napriek tomu sa to neodráža na ekonomickej prosperite SR. Keby táto rovnica fungovala automaticky, najbohatšou krajinou Európy by bola pravdepodobne Ukrajina. "Nová ekonomika" je však založená na drahej a vysoko kvalifikovanej pracovnej sile. Relatívne lacná môže byť komparatívnou výhodou po splnení ostatných predpokladov rastu ekonomiky. Ide najmä o zdravé podnikateľské prostredie s čitateľnými pravidlami hry, vysokú úroveň vymáhateľnosti práva, verejných služieb a technického rozvoja, ako aj nízku miera korupcie, fungujúce demokratické inštitúcie a rozvinutú infraštruktúru, najmä dopravné a informačné siete.
Návrhy DS a KDH treba vnímať v kontexte nadchádzajúcich volieb. Obsahujú nemalú dávku pravicového populizmu. Presadzujú kapitalizmus v štýle Margareth Thatcherovej aj s jeho neblahými sociálnymi dôsledkami - novou chudobou a nárastom kriminality vo veľkých mestách spôsobenými deštrukciou vzťahov sociálnej súdržnosti. Túto víziu občania vo voľbách odmietli, nehovoriac o tom, že o sociálnom charaktere nášho štátu hovorí aj Ústava SR. Proces znižovania daní pritom prebieha, dokonca v rámci višegrádskej skupiny sú na Slovensku dane najnižšie. Ich znižovanie nemožno a priori odmietať. Je nemorálne, aby hlavné náklady na chod krajiny znášali sociálne najslabší. Preto daňové zaťaženie treba redukovať najmä pre nich i v záujme rozvoja spotreby. Znížením daní by sa motivovali podnikatelia, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta a investujú do rozvoja svojich podnikov. Taktiež treba podporovať zamestnanosť mladých ľudí, predovšetkým absolventov škôl bez praxe, ale aj dlhodobo nezamestnaných a ľudí žijúcich v najchudobnejších regiónoch. Tento systém podpôr musí však byť adresný, ak sa nemá stať nákladnou charitou pre bohatých
