Kandidáti čakajú na december
V prevahe pozornosti upretej na šanghajský summit APEC, na ktorom sa zúčastnili najvyšší predstavitelia USA, Ruska, Číny a ďalších krajín, akoby zanikol neformálny summit Európskej únie v starobylom flámskom Gente v Belgicku.
Už úvod tohto stretnutia poznačil ďalší tieň, ktorí vrhli na jej jednotu predstavitelia troch najvplyvnejších európskych krajín - Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie. Tí si hneď pred začiatkom schôdzky sadli na trištvrtehodinovú seansu, kde riešili otázku vojenského zapojenia európskych krajín do amerického zásahu v Afganistane. Jacques Chirac, Gerhard Schröder a Tony Blair na tomto minisummite prerokúvali otázky, ktoré stretnutie v Gente vo svojej náplni pôvodne nemalo, no vzbudili tým prinajmenej rozpačité reakcie účastníkov z ostatných krajín a masmédií.
Rovnejší medzi rovnými
Darmo Chirac uisťoval, že sa "rokovalo o vojenských otázkach, ktoré sa týkajú len nás", Blair vysvetľoval, že nešlo o prejav neúcty k ostatným a Schröder upozorňoval, že v EÚ je predsa bežnou praxou, že štátnici sa schádzajú aj pred summitom. Predseda Európskej komisie Romano Prodi oddelené rokovanie "silnej trojky" označil za hanbu a ohrozenie jednoty Európskej únie a talianska tlač schôdzku hodnotila ako facku Silviovi Berlusconimu. Ten už podobné poníženie zažil, keď ho americký prezident Bush o útoku na Afganistan nechal informovať až po jeho začatí, na rozdiel od jeho vybraných európskych kolegov, ktorí dostali informáciu predtým. Berlusconi svoju neprítomnosť na minisummite síce vysvetľoval tým, že "mal na práci dôležitejšie veci", no jeho ego bolo isto zadupané až do prachu.
Zatiaľ čo Škandinávci, Rakúšania a Íri sa na "silnú trojku" údajne vôbec nehnevali, pretože nemali ani najmenší záujem hovoriť o vojenských záležitostiach spojených s Afganistanom, ostatní vraveli o úsilí vytvoriť v EÚ trojstranné "direktórium", ktoré bude diktovať vôľu ostatným. Portugalský premiér Antonio Guterrés v tejto súvislosti povedal, že je pre úniu obtiažné hovoriť jedným hlasom, keď sa traja jej členovia dohadujú separátne. "Trojica pirátov v cylindroch", ako predstaviteľov Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie nazvali niektorí novinári, tak jasne dala najavo, že v únii sa už teraz nachádzajú rovní a rovnejší, čo spochybňuje záruky, že vstupom nových členov sa nevytvoria v EÚ dokonca tri kategórie...
Veľa zmätku, málo diplomacie
Svoju polievočku si prihrial aj predsedajúci belgický premiér Guy Verhofstadt, ktorý v súvislosti s minisummitom hovoril o "zmätení" a "podráždení". Zmätok však do rokovania v Gente vniesol skôr on. Na nočnej tlačovej konferencii po skončení neformálnej schôdzky EÚ svojím vyhlásením, že "uvidíme, či je možné oznámiť, ktoré krajiny sú na dobrej ceste k ukončeniu rokovaní do konca roku 2002" vyvolal dojem, že na riadnej decembrovej schôdzke v Laekene by sa malo menovite rozhodnúť, ktoré kandidátske krajiny sú zrelé na prijatie do únie. V skutočnosti Európska únia ústami svojich predstaviteľov opäť žiadny záväzok ohľaom dátumu nevyslovila a neprijala. Skutočnosť, že sa o rozšírení hovorilo pri záverečnej večeri, zatiaľ čo v neďalekom Bruseli na zasadaní Európskej konferencie stálo ako v predsieni dvanásť kandidátov čakajúcich na výrok z Gentu, je veľavravná.
Výrok belgického premiéra Verhofstadta zmierňoval jeho minister zahraničných vecí Louis Michel, ktorí diplomaticky oznámil, že "šéfovia štátov a vlád by v Laekene proces rozšírenia mali prerokovať tak, aby z ich analýzy bolo zrejmé, ktoré krajiny majú šancu uzavrieť do 12 mesiacov prístupové rokovania". Označenie belgického premiéra niektorými médiami za "neriadenú strelu" by si však zaslúžil aj minister Michel. V televízii totiž celkom nediplomaticky známkoval svetových predstaviteľov podľa toho, ako si počínali v čase krízy po útoku na budovy WTC. Navyše, minister pri známkovaní pridelil britskému premiérovi Blairovi len šesť bodov, pričom ruský prezident Putin od Michela dostal najviac - osem a pol bodu.
Disciplinovane a koordinovane
Napriek očakávaniam sa fakticky bez tieňa konali v Gente "tradičné sprievodné akcie" demonštrantov, na ktoré sa miestna polícia dôkladne chystala. Viaceré obchody, kaviarne a reštaurácie boli zatvorené a svoje vitríny si "opevnili" roletami a inými zábranami proti rozbitiu. Policajní a miestni štátni predstavitelia sa dokonca predtým stretli s organizátormi demonštrácií a porozprávali sa o tom, ako budú akcie prebiehať. Všetko nakoniec dopadlo bez vážnejších incidentov. Najväčšie napätie vyvolalo nepovolené zhromaždenie niekoľkých stoviek anarchistov, ktorí rozbili niekoľko výkladov v centre mesta.
Hustá atmosféra vládla aj pri pochode asi 8000 odborárov, ktorých do Gentu zvolala Európska odborová konfederácia (EOK). Tí však iba zablokovali dopravu a ku stretu s políciou nedošlo. Protestovalo aj niekoľko stoviek stúpencov organizácie Attac (www.attac.org), ďalej študenti a večer asi 11 000 väčšinou mladých prívržencov mimovládnych organizácií. Demonštranti dokázali, že vedia manifestovať proti vojne, vykorisťovaniu a ekonomickej globalizácii aj pokojnou formou, vedia byť disciplinovaní a koordinovať svoje protesty. Zjednocovanie prebieha na rôznych fórach. Ide len o to, aby v konečnom dôsledku slúžilo nie zväčšovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými, ale pre spoločné blaho všetkých.
