Orbánove zákopy a Kovácsov konsenzus
Na Budínskom hrade v maďarskej metropole sa v polovici februára zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí, aby si pokojnou demonštráciou pripomenuli koniec nadvlády maďarských fašistov pred 55 rokmi. Po vlaňajšom vystúpení skinheadov sa tohto roku chystali na hrade uskutočniť svoj zraz neofašisti, no tento raz patrilo historické miesto prívržencom demokracie a ľavicovo orientovaným osobnostiam, akou je napr. prezident Arpád Göncz, šéf opozičných socialistov (MSZP) László Kovács, alebo bývalý premiér Gyula Horn.
Rečníci požadovali zomknutie demokratických síl v krajine proti extrémizmu a posla- nec slobodných demokratov (SZDSZ) Imre Mécs priamo kritizoval vládu premiéra Viktora Orbána, že sa najrôznejšími spôsobmi usiluje zachrániť prítomnosť ultrapravice v maďarskom parlamente. Na mysli mal nepochybne Stranu maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) vedenú spisovateľom Istvánom Csurkom, ktorej poslanci spolupracujú so zástupcami koaličných pravicových strán. Csurkovi prívrženci vyvolali koncom novembra v Budapešti pred parlamentom zrážky s účastníkmi protestného zhromaždenia mladých ľavičiarov proti pribúdajúcim prejavom pravicového extrémizmu a antisemitizmu, ktoré vláda premiéra Orbána toleruje.
Nacionálna karta koalície Pravicovo, konzervatívne a nacionálne orientované vládne zoskupenie sa rozhodlo po strate bodov v prieskumoch verejnej mienky prejsť v Novom roku do útoku. Hneď 1. januára bola z múzea do budapeštianskeho parlamentu premiestnená napriek silným protestom socialistov a slobodných demokratov i stovkám demonštrujúcich občanov Svätoštefanská koruna zakladateľa prvého maďarského štátu. Symbol tisícročnej histórie krajiny si každý Maďar (podľa predsedu parlamentu je zaň pokladaná osoba dobre hovoriaca po maďarsky) môže pozrieť zadarmo, cudzinci zaplatia 1100 forintov. Opozícia proti vládnemu rozhodnutiu o premiestnení koruny argumentovala tým, že tento krok by mohol poškodiť obraz Maďarska ako modernej európskej krajiny. Podľa predsedu SZDSZ treba jednotu národa budovať na princípe demokracie, nie na historickom symbole. Skutočným vlastencom je podľa neho ten maďarský politik, ktorý občanov svojej vlasti čo najlepšie pripraví na existenciu v podmienkach všeobecnej globalizácie a nie ten, kto sa pokúša vytĺcť kapitál zo Svätoštefanskej koruny a zneužiť dejiny.
Od Nového roku sa Maďarsko tiež stalo predsedníckou krajinou spoločenstva 16 krajín združených v Stredoeurópskej iniciatíve. Nezaškodí si v tejto súvislosti pripomenúť, že na novembrovom summite schválili premiéri krajín SEI dvojročný akčný program, v ktorom sa kladie dôraz i na ochranu menšinových práv, v čom má Maďarsko resty. Nevyriešenú otázku parlamentného zastúpenia minorít žijúcich v MR označil pred dvoma týždňami na stretnutí s predsedami celoštátnych menšinových samospráv v Budapešti predseda MSZP László Kovács za niekoľkoročnú podlžnosť zákonodarného zboru. Až tento dialóg socialistov so zástupcami menšín pohnal parlamentnú frakciu vládneho Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP), aby vypracovala alternatívne návrhy o parlamentnom zastúpení menšín. Popri novele zákona o etnických a národnostných menšinách sa však v súčasnosti vypracúva aj zákon o osobitnom štatúte zahraničných Maďarov a v máji sa bude konať Valné zhromaždenie Svetového zväzu Maďarov, kde sa budú riešiť personálne otázky (kandidátom na predsedu je aj Miklós Duray) a svoje polienko do ohňa môžu priložiť csurkovsky orientované nacionalistické kruhy.
Socialisti odmietajú konfrontáciu Prezident Arpád Göncz vo svojom novoročnom príhovore upozornil na takmer nepreklenuteľné rozdiely v bohatstve a príjmoch jednotlivých občanov a vyzval spoločnosť, aby venovala zvýšenú pozornosť sociálne slabým, zdravotne postihnutým, nezamestnaným a bezdomovcom. Podľa prieskumu verejnej mienky na prelome roka registruje šancu na zvýšenie životnej úrovne svojej rodiny len 18 percent opýtaných Maďarov a viac ako štyri pätiny neveria, že by sa ich materiálna situácia v blízkej budúcnosti zlepšila. Sociálna nespokojnosť sa prejavila aj v štrajkoch železničiarov za väčšie zvýšenie platov, v decembri štrajkovali aj baníci a cestní dopravcovia a ďalšie protesty na seba zrejme nedajú dlho čakať. Ozvali sa aj odborári (MSZOSZ) tvrdiaci, že súčasný postup vlády je v rozpore so záujmami pracujúcich a dôchodcov i s dohodou o sociálnom partnerstve. Premiér Orbán sa snaží situáciu upokojiť rošádami v kabinete a koncom januára prenechal funkciu predsedu FIDESZ-MPP odstupujúcemu ministrovi pre kontrolu civilných tajných služieb Lászlovi Kövérovi, ktorý je známy svojou konfrontačnou politikou. Pre socialistov, ktorí chcú riešiť problémy dialógom, to rozhodne nie je dobrá správa.
Keď MSZP zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 1994 využila svoju pozíciu na presadzovanie zásadných ekonomických reforiem. Vláda socialistov zaviedla tzv. stabilizačný program, založený na radikálnej devalvácii maďarskej meny, znížení reálnych miezd a rozpočtového deficitu. Opatrenia onedlho priniesli ekonomický rast, zlepšenie platobnej bilancie a zníženie zahraničného dlhu. Vďaka tejto politike (pre ktorú prišla MSZP v roku 1998 o veľkú časť voličov) sa krajina odrazila od hospodárskeho dna, začala klesať inflácia i miera nezamestnanosti, ekonomika začala rásť ročne o 5 percent. Orbánova vláda však tento potenciál podľa lídra MSZP László Kovácsa nevyužíva na zlepšenie životných podmienok ľudí. Zoštíhlením štátnej správy by sa napr. dali ušetriť prostriedky na podporu poľnohospodárstva, školstva a miestnych samospráv... Zatiaľčo premiér Orbán chce medzi svojimi a socialistami v nadchádzajúcom storočí vybudovať zákopy, cieľom MSZP jenárodný konsenzus. Tento postoj sa odráža aj v tom, že kým obľúbenosť FIDESZ-MPP má od volieb v roku 1998 prudko klesajúcu tendenciu, krivka popularity socialistov neustále stúpa. MSZP je dnes najobľúbenejšou stranou a jej politika nachádza čoraz viac podpory u mladých ľudí a u žien. Do volieb v roku 2002 je však ešte ďaleko. Ak ich MSZP vyhrá, bude vládnuť v koalícii, v duchu konsenzu a dialógu.
Autor (1955) je nezávislý publicista
