Veľké uši - Echelon
Priateľstvo medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou sa zdá byť nahlodanénedávnou aférou týkajúcou sa satelitnej komunikačnej monitorovaciej siete ECHELON.
Projekt ECHELON bol spustený na základe americkej iniciatívy. Systém mal zadržiavať telefonické a elektronické spojenia na celosvetovej úrovni. Dohoda sa rodila v období začínajúcej studenej vojny. Anglofónne krajiny USA a Veľká Británia vtedy podpísali dohodu UKUSA, ktorá obsahovala povinnosť vymieňať si informácie spravodajského charakteru. K dohode sa pridali aj Kanada, Austrália a Nový Zéland. Spočiatku bol projekt orientovaný na vojenské ciele a na zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti účastníckych štátov na dohode. V roku 1971 sa prvý krát objavil názov ECHELON, ktorý sa dnes v novinárskom slangu nazýva aj "Veľké uši". Avšak britský novinár Duncan Campbell, ktorý na celú aféru upozornil, zdôrazňuje, že projekt má nespočetne veľa krycích mien.
Dnešný systém funguje ako obrovský filter na informácie, ktorý môže denne zachytiť až dve miliardy rôznych komunikácií, t.j. od telefonických rozhovorov, faxov, telexov, e-mailov až po rôzne vysielané signály. Vďaka pozemným radarom resp. anténam umiestneným v spomínaných piatich krajinách, ale i ostatných krajinách (napríklad Nemecko) a satelitom na obežnej dráhe, môže mechanizmus riadený Americkou bezpečnostnou agentúrou NSA monitorovať dianie a komunikáciu na celom svete. Systém je predprogramovaný na množstvo kľúčových slov. Ak sa niektoré z nich vyskytne v akejkoľvek forme komunikácie, v akomkoľvek jazyku a s akýmkoľvek prízvukom, komunikácia sa archivuje a neskôr analyzuje. Pozorovanie sa deje na troch rôznych úrovniach: prvá sa zaoberá monitorovaním stovky satelitov, ktoré sú na obežnej dráhe. Sú to satelity série Intelsat, zamerané na poskytovanie komunikačných spojení televíznym a iným vysielaním. Druhá úroveň pozoruje pozemské vzdušné komunikácie a tretia zemské a podmorské komunikáciami, ako sú káble alebo mikrovlné signály, ktoré sa najčastejšie používajú na spravodajskú komunikáciu. Z toho vyplýva že akákoľvek forma elektronického signálu nie je pre ultramoderný systém ECHELON tajomstvom.
Priemyselná alebo iná špionáž Spravodajská vojna však nikdy nepoznala presne vymedzené pravidlá, a tak žiadna z krajín, ktoré vyvinuli svoj systém zberu informácií, nemohla byť sankcionovaná. Problém ECHELON sa však dostáva do inej dimenzie, keďže jeho ciele nie sú orientované vojensky. Pôvodne sa mal orientovať na teroristické organizácie, drogových priekupníkov a na skupiny zamerané na pranie špinavých peňazí. Dnes je však systém zameraný hlavne na odpočúvanie civilných a priemyselných hovorov a komunikácií. Tu nastáva pre účastníkov spomínaného systému, resp. štáty ako USA a Veľká Británia, zásadný problém týkajúci sa ľudských a občianskych práv a slobôd. Priznanie Austrálskej tajnej služby DSD, že ECHELON existuje, spôsobilo veľký odpor voči takémuto spôsobu odpočúvania najmä u Američanov, ktorí si potrpia na zachovanie svojho súkromia. Ich základné a posvätné právo garantované Ústavou sa zdá byť pošliapané. Preto sa mnohé občianske a mimovládne organizácie angažujú v boji proti ECHELONU, zverejňujú na svojich internetových stránkach dostupné informácie a s radosťou pomáhajú Európskemu parlamentu, ktorý sa na základe správy britského novinára a fyzika Campbella pustil do rozsiahlej rozpravy a vyšetrovania. Spojené štáty Američanom garantujú nedotknuteľnosť ich vlastného súkromia. Garancie sa ale netykajú stoviek miliónov Európanov, ktorých občianske slobody sú takto flagrantne pošliapané.
Pobúrení sú najmä tí členovia EÚ, ktorých sa projekt ani zďaleka netýka. Sú to "neanglofónne" krajiny: Francúzsko, Belgicko, Taliansko, ale i Dánsko. Hlavne Francúzsko sa cíti byť ohrozené najmä z ekonomického hľadiska. Existuje totiž vážne podozrenie vyplývajúce zo správy predloženej Európskemu parlamentu, že systém ECHELON bol zneužitý na priemyselnú a obchodnú špionáž v neprospech tejto krajiny. Správa spomína prípad firmy Thomson CSF, ktorá mala stratiť možnosť dodávky supermoderného radaru do Brazílie v cene 1,4 miliardy dolárov na úkor americkej firmy Raytheon. Takisto európske konzorcium Airbus Industries malo prehrať tender vďaka úniku informácii pri dodávke lietadiel do Saudskej Arábie. Tender vyhrala americká firma Boeing - McDonnel Douglas. Je takisto vážne podozrenie, že anglofónne krajiny zneužili spravodajské informácie pochádzajúce zo zdrojov ECHELONU pri rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Európa a Veľká Británia Politický rozmer tohto škandálu má veľa spoločného s budúcnosťou EÚ a toho, čo sa nazýva Spoločný európsky záujem, keďže v projekte ECHELON zohráva rozhodujúcu úlohu Veľká Británia. Jej "privilegované" spojenectvo s Washingtonom jej vskutku môže pomáhať - vďaka špionáži - rýchlejšie napredovať v technologickom pokroku a svetovom obchode na úkor ostatných európskych partnerov. Toto všetko sa deje v období, keď britský premiér Tony Blair spúšťa vo svojej krajine obrovskú informačnú kampaň "Britain in Europe", teda Británia v Európe. Jeho argumentácia voči britským euroskeptikom a obhajcom špecifického partnerstva so Spojenými štátmi odznela 23. februára v belgickom Gand: "Amerika chce, aby Veľká Británia bola silným spojencom v silnej Európe. Čim silnejší budeme v Európe, tým pevnejší bude náš vzťah s Američanmi." Európske štáty sú znepokojené britským schizofrenickým postojom, a tak sa novinári premiéra Blaira spýtali, či si nemyslí, že účasťou na ECHELONE zradila Veľká Británia Európu. Jeho odpoveď bolo jednoznačné "Nie". Neznelo však presvedčivo v kontexte čoraz silnejšej intenzity ekonomickej vojny medzi dvoma blokmi na dvoch stranách Atlantiku. Stále viac sa ukazuje, že tón partnerstva Európy a Spojených štátovje udávaný hlavne Američanmi, ktorí vyžadujú dôveru a priehľadnosť vo vzťahoch, avšak sami v "záujme vlastnej obrannej a ekonomickej bezpečnosti" nedôverujú svojím partnerom. Je pozoruhodné, že nové partnerstvá, ktoré sa zmedializovaním ECHELONU objavili, jestvujú na základe jazykovej a historickej príbuznosti. Obnovuje sa akýsi Commonwealth pod americkou záštitou?
Autor (1977) je študent Inštitútu politických štúdii v Paríži
