Amerika posledných rokov
Keď som videl tento film minulý rok na festivale v Bratislave, bolo mi jasné, že som vzhliadol kandidáta na udelenie ceny v súťaži o najlepší americký film. Takéto označenie sa v Európe v masovom meradle vytvára z filmov, ktoré boli poctené výročnou cenou Americkej filmovej akadémiou - Oscarom. Film Americká krása si do záverečných "bojov" po minulotýždňovom zverejnení kandidatúri nesie v talóne osem nominácií.
"Najlepší americký film" je samozrejme označenie, ktoré vzniklo z marketingových pohnútok. V kontexte americkej kultúry toto ocenenie znamená akúsi národnú cenu, posvätenie značkou, ktorá prináša zisk. Legitimizuje tým dielo, ako naozaj umelecké, hodné vzhliadnutia. I napriek poklesu vážnosti ocenenia, ešte stále má čo povedať veľkej časti obyvateľstva v otázke vkusu, je určujúcim faktorom perspektívnosti.
Film Americká krása je však filmom, ktorý situáciu v americkej spoločnosti (zdá sa, že nielen v americkej) popisuje príbehmi, ktoré svedčia o čomsi takom, ako je kríza hodnôt, znecitlivenie vnímania (McLuhan), bariéry v komunikácii až po stratu vlastného subjektu uväzneného v automatizme. Celá táto závažná správa o stave spoločnosti je však podaná prvkami jemne ironizujúcimi príbeh, ktoré akoby ho hneď relativizovali. Nie však z hľadiska jeho výstavby, ale z hľadiska jeho vážnosti, čím sa jemne mení odtieň zmyslu scény, prípadne celého filmu. Mám tým na mysli didaktickosť, ktorá tak dominuje v amerických brakových seriáloch typu Beverly Hills, ako i vo veľkofilmoch s globálnou reklamou. Dnes, vo veku krízy hodnôt, je akákoľvek didaktická forma rozprávania nedôveryhodná. Didaktickosť sa opiera o totálne hodnoty, nami práve spochybnené, z ktorých odvodzuje svoju interpretáciu ako správnu a pravdivú. Nedidaktickosť a z toho prameniaca úprimnosť priniesla filmu až obdivuhodný ohlas a najmä: film mal čo povedať publiku, mnohí z nich sa identifikovali s pocitmi hlavného hrdinu - štyridsiatnika, ktorý si náhle cestou autom z práce domov uvedomil, že osemnásť rokov prespal a mal by to všetko dobehnúť. Tieto a podobné pocity v súdobej distribúcii artikuluje aj kontroverzný film Klub bitkárov. Dalo by sa teda povedať, že s podobne zameranými umeleckými výpoveďami sa v súčasnosti počíta. V Spojených štátoch sa film Americká krása stal víťazom už skôr. Pri udeľovaní Zlatých glóbusov dostal cenu za najlepšiu drámu, i za najlepšiu réžiu. Ak je v niečom film didaktický, tak možno v tom, že by mal slúžiť ako učebnicový príklad komunikácie na báze dielo - divák.
Rezonancie Film je vyrozprávaný vnútorným monológom štyridsiatnika, ktorého práve vyhodia z práce. Je pre neho nemožné komunikovať so svojou ženou i dcérou. Monológ začína slovami oboznamujúcimi diváka o tom, že hlavný protagonista vie, že zomrie. Následne sa akoby v retrospektíve odvinie príbeh, ktorý naozaj končí smrťou spomínanej postavy a tým sa končí i celý film. Uzatvára ho opäť monológ hlavnej postavy.
Film je doplnený postavami z bezprostredného okolia ústrednej postavy. Väzba je tvorená ich vzájomnou previazanosťou, z ktorej sa odvíja celá štruktúra. Rozdielne svety, uzavreté svety, v ktorých sa väčšina hrdinov pohybuje, možné porozumenie odďaľuje, skôr sa k nemu stavia pesimisticky, rezervovane. Situácie sú vyostrené do miestami až extrémnych polôh. To je však skôr dôsledok už spomínanej demystifikácie didaktickej formy príbehu, ktorý je inteligentne vystavaný. Divadelný režisér Sam Mendes si až prekvapujúco dobre poradil s postupmi rýdzo filmovými a okrem mozaikovitej výstavby využil i techniku obraz v obraze, a to pomocou záľuby jednej z postáv o videotechnológiu. Z hľadiska tejto záľuby vo veku zmnoženia infoaparátov film obsahuje aj filozofické konotácie.
Pre uzavretie témy: film má jednoznačnú výpoveď, sám však, relativizovaním vlastného objavu, zaujíma k tejto výpovedi neosobné stanovisko. Práve to je znakom, že máme do činenia s umením. A to je pre mňa celkom príjemným zistením.
Autor (1978) je študentom filmovej vedy na VŠMU Americká krása (American Beauty), USA 1999 réžia: Sam Mendes scenár: Alan Ball hrajú: Anette Beningová, Kevin Spacey, Thora Birch, Mena Suvariová, Peter Gallagher
