O historickej pamäti

Ľudstvo od najstarších čias svoje verejné priestranstvá "zdobí" sochami, reliéfmi, či pamätnými tabuľami. Postupne sa na námestiach objavovali najprv sochy bohov, neskôr panovníkov a od 19. storočia aj "bežných smrteľníkov", ktorí sa v danom priestore preslávili svojím umením alebo zásluhami o verejné blaho.
Počet zobrazení: 944

Ľudstvo od najstarších čias svoje verejné priestranstvá "zdobí" sochami, reliéfmi, či pamätnými tabuľami. Postupne sa na námestiach objavovali najprv sochy bohov, neskôr panovníkov a od 19. storočia aj "bežných smrteľníkov", ktorí sa v danom priestore preslávili svojím umením alebo zásluhami o verejné blaho. Rovnako staré ako stavanie pamätníkov je aj ich búranie. Sochám gréckych bohov, ktoré nechal cisár Caligula doviesť do Ríma, dal poodrážať hlavy a pritesať svoju vlastnú podobu. Počas uplynulých storočí sa stalo takmer pravidlom, že každá nová moc alebo ideológia potrebovala svoju suverenitu verejne demonštrovať. Práve sochy a pomníky majú tú symbolickú moc, ktorá dokáže vplývať na občanov a stmeľovať ich identitu. Naša skúsenosť v 20. storočí je veľavravná - stavalo a búralo sa so zmenou každého režimu. Pred zrakmi užasnutých ľudí sa zjavovalo ako aj mizlo celé defilé postáv - Mária Terézia, M. R. Štefánik, Hlinka, Stalin, Gottwald - podľa toho, kto bol práve pri moci.

Po roku 1989, odstránením všetkých Leninov a iných bôžikov minulého režimu, sa zdalo, že obrazoborectvu je v našich končinách definitívne koniec. Lenže omyl, dejiny sa nekončia! Starí duchovia začali nanovo ožívať. Ani sme sa nenazdali a už tu bol návrh jednému z nich odhaliť pamätnú tabuľu v Bytči. Rozprúdila sa síce živá debata, ale tabuľa tam visí do dnes. Prešlo pár rokov, skupinky najvernejších si vždy 14. marca zaspomínajú a nostalgii je zadosťučinené. Až minulý týždeň sa v médiách zrazu objaví správa, že Mestské zastupiteľstvo v Žiline rozhodlo o umiestnení portrétu Jozefa Tisa na Katolíckom dome v Žiline, pretože práve z tohto miesta 6. októbra 1938 oznámil vytvorenie autonómie Slovenska. Čo na tom, že sa tak verejne propaguje a legitimizuje odkaz jedného totalitného režimu. To žilinských radných pánov (až na jedného statočného) asi vôbec netrápi. Primátor Ján Slota dokonca priamo pred televíznymi kamerami vysloví toľkokrát opakovanú lož o Tisovi - záchrancovi Židov. Dokonca pripojí aj presné číslo. Má údajne ísť až o 19 000 výnimiek. Človek žasne! To všetko v čase, keď sme si prednedávnom pripomenuli 55. výročie oslobodenia Osvienčimu a v neďalekej Viedni státisíce znepokojených občanov vyjadrujú svoj odpor voči politikovi, ktorý sa predtým tiež pozitívne vyjadroval na adresu nacistického režimu a dnes sa podieľa na vláde v Rakúsku.

Politici SNS radi o sebe vyhlasujú, že sú národne a kresťansky orientovanou stranou. Pri glorifikácii Tisa a jeho režimu by nemali zabúdať na jedno - samotný Vatikán sa v čase 2. svetovej vojny za činy kňaza Tisa hanbil. Svätá stolica prostredníctvom svojho diplomatického zástupcu v Bratislave Burzia s veľkými obavami sledovala riešenie "židovskej otázky" a viackrát neúspešne u Tisa intervenovala.

Zdá sa, že na deformovaní obrazu našej minulosti niektorým ľuďom akoby priam záležalo. V dnešnom Nemecku by bolo niečo podobné nemysliteľné. Na rozdiel od mestského zastupiteľstva v Žiline v bavorskom Altöttingu miestni radní vydali zákaz na organizáciu pútí venovaných J. Tisovi. Laxný prístup k svojej vlastnej histórii sa nám môže v budúcnosti vypomstiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984