Klub bitkárov

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že Klub bitkárov (The Fight Club) nie je filmom, ktorý by sa dal v očakávanej a požadovanej miere presvietiť na ploche novinovej recenzie. Preto som sa rozhodol presvietiť ho iba jedným typom svietidla. Rešpektujem tým pluralitné nazeranie na tento film, ktorý sa nesie v radikálnom duchu a otvára celý rad otázok a protikladných odpovedí.
Počet zobrazení: 1095

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že Klub bitkárov (The Fight Club) nie je filmom, ktorý by sa dal v očakávanej a požadovanej miere presvietiť na ploche novinovej recenzie. Preto som sa rozhodol presvietiť ho iba jedným typom svietidla. Rešpektujem tým pluralitné nazeranie na tento film, ktorý sa nesie v radikálnom duchu a otvára celý rad otázok a protikladných odpovedí.

Nielen tento film, ale aj diškurz o ňom sa nesie v znamení kontrastného chápania skutočnosti. Napríklad protikladné reakcie filmových kritikov sa nesú v znamení jednej veľkej ideologickej diferencie. Jedna skupina publicistov zastáva názor, že film sa má vyjadrovať sofistikovanými prostriedkami bezprostredne poukazujúcimi na realitu (skutočnosť). Vystupujú s požiadavkou „merať“ film z hľadiska jeho stavebného materiálu (obraz) a následne porovnávať celkové zobrazenie (film) a jeho vlastné prostredie (filmová skutočnosť) so svojou predstavou skutočnosti (subjektívna ideológia). Druhá skupina rezignovala na totalitné určenie skutočnosti a pripúšťa (minimálne v oblasti iluzívnych umení) existenciu nekonečného radu skutočností. Znamená to, že táto skupina považuje film a jeho vlastnú skutočnosť za ontologickú, čím jej prisudzujú legitimitu, nech už je v akomkoľvek rozpore s predstavou skutočnosti. Keďže i ja som akosi rezignoval na totalitné videnie skutočnosti, ani mne neprislúcha otvorene vyjadriť podporu jednej skupine a druhú zatratiť. Každá vychádza z inej perspektívy súčasného myslenia, výsledkom je ich vzájomná nezmerateľnosť. Tento spor by mi však mohol pomôcť pozrieť sa na predmet môjho záujmu trochu inak. Podstata sporu teda vychádza z rozdielneho chápania pohľadu na skutočnosť, čo je spôsobené rozdielnym chápaním skutočnosti samotnej. V tejto chvíli podporujem tézu Jeana Baudrillarda, že skutočnosť je ideológia. A rozdielne ideológie spôsobujú odlišný spôsob videnia. Ak by som pokračoval ešte ďalej, rozdielne ideológie sa premietajú do všetkých rozporov v otázkach etiky, politiky a estetiky.

„Malá reálnosť“ Skutočnosť filmu Klub bitkárov je od úvodných minút filmu poznačená očakávaním diváka (film sa „začína na konci“), ktoré je postupne vypĺňané rozprávaním hlavnej postavy, ako sa k tomuto koncu vlastne dopracoval(i). Tá navštevujúc skupinové terapie smrteľne chorých ľudí sublimuje svoj pocit slobody (Freud). V tomto prostredí ľudí čakajúcich na smrť zrazu prestáva byť dôležitá cena pohovky alebo značka kabáta. V prostredí ľudí „odsúdených na smrť“ je potrebné zmeniť svoje nazeranie na svet (ideológiu) a opustiť komunikačnú hru konzumného sveta. Spontaneita, i keď ironicky filmovo strojená, je opakom pevných komunikačných rámcov inštitucionálneho predpisového zriadenia ovládajúceho životný priestor. Po stretnutí s femme fatale príde k založeniu Klubu bitkárov, ktorý plní funkciu skupinovej terapie. Tento klub má tiež svoju ideológiu legitimizovanú exaktnými pravidlami organizácie a fungovania klubu. Klub nakoniec bojom proti konzumnej spoločnosti alebo lepšie povedané proti systému ako takému, dospieva do štádia, kedy sa sám stáva organizovaným celkom, kde každý člen podlieha kontrole niekoho druhého, pričom nikto nevie, či momentálne je alebo nie je pozorovaný. To však nie je ťažiskom. Dôraz (potvrdený vnútorným monológom) je od začiatku kladený na jednu jedinú postavu, ktorá neprechádza ideologickou metamorfózou, ale metamorfózou subjektu poznania a konania. Hra, ktorou sa film mazná s divákom, je i hrou - spôsobom žitia - hlavného protagonistu. Ak by som vyrozprával obsah filmu, prestalo by pre vás byť zaujímavé ísť do kina. Preto sa v tejto chvíli obmedzím na súvislosti, ktoré film implikuje a tlmočí do zrozumiteľného prúdu myšlienok. Vrátim sa k už popísanému sporu filmových novinárov. Film pracuje s vlastnou realitou určenou výberom prostriedkov, s ktorými film operuje na poli tvorby významu a výrazu. Jedným s prvkov je i násilie, ktoré tu prináša hrdinom katarzný účinok a je jedným z pilierov ideológie Klubu bitkárov. Ako však vyplýva z celkového kontextu filmu, násilie má metaforický charakter, nie je doplnkom filmu spôsobujúcim jeho atraktivitu, má jasne filozofický podtext tvoriaci druhý plán ideológie. Súboj novinárov o priazeň je i súbojom vo vnútri filmu.

Ideológia filmu O Davidovi Fincherovi je známe, že v kinematografii využíva postupy, ktorých štruktúra má vlastnú logiku - mimo konkrétny obsah filmu môžeme vypozorovať istý abstraktný význam vyplývajúci z otázky: ako sa to stalo?. Okrem priehľadných replík postáv potvrdzujúcich nonkonformistické videnie sveta, sa film občas prehupne do zvláštnej metafilmovej roviny, kedy sa priznáva divák i médium. Vo filme sa odohrá scéna, kedy premietač vlepí do filmu iný útržok filmu, na ktorom je vyobrazený mužský pohlavný orgán. Táto činnosť „vstrihovania“ je sprevádzaná vysvetľujúcim komentárom postavy o tom, čo sa práve udialo. Ľudia na zlomok sekundy zmeravejú, ale potom sami seba presvedčia, že to tam v skutočnosti nebolo a celé vyobrazenie bola len akási halucinácia. Rovnaký pocit musí mať divák i pri hlavnom hrdinovi a jeho halucináciach o dvojitej identite. V skutočnosti (moja ideológia) je to však iba divákova neznalosť toho, čo bude nasledovať. Na konci sa totiž môže kruh uzavrieť a skutočnú (ideologickú) halucináciu prežije iba divák. Aj to len v špecifických prípadoch, keď sú na to vytvorené „ideologické podmienky“ jeho subjektívnej skúsenosti. Mimochodom, ten penis tam údajne vystrihol niekto iný...

Autor (1978) je študentom filmovej vedy na VŠMU Klub bitkárov (The Fight Club) Réžia: David Fincher Scenár: Jim Uhls Hudba: The Dust Brothers Hrajú: Brad Pitt, Edward Norton, Helena Bonhan Carter

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984