Návrat tuberkulózy
Pred 140 rokmi študoval v Gottingene krátkozraký medik Róbert Koch snívajúci o kariére lodného lekára a dobrodružstvách lovca tigrov. Netušil, že neskôr sa mu podarí senzačný úlovok, keď v džungli tuberkulóznych pľúc vystopuje nebezpečného zabijaka - mikrobaktérium TBC. V devätnástom storočí ešte nikto nepoznal príčinu ani možnosti liečenia choroby, ktorá si vo svete vyžiadala milióny obetí. Pred epidémiou tuberkulóznej smrti sa napríklad ruskí mužíci chránili zaklínaním, keď za noci zapriahali do pluhu štyri vdovy a oborávali chotár dediny.
Doktor Koch nebol spokojný s nudnou praxou v malých pruských mestečkách, a tak mu manželka Ema k 28. narodeninám kúpila mikroskop - hračku, ktorá mala Róberta odviesť od nerozumného rojčenia. Jeho optikou skúmal Koch všetko, čo mu prišlo pod ruku: od múch až po drobné, zahnuté tyčinky. Tie odrazu videl po úmornom skúšaní rôznych farebných odtieňov na podložnom sklíčku, usporiadané v reťaziach či natlačené tesne na seba vo zväzkoch podobných cigaretám v škatuľke. Ako prvý na svete tak identifikoval zákerného vraha, schopného vzduchom vnikať do ľudského organizmu a množiť sa v ňom a s neuveriteľnou vitalitou deštruovať zdravé tkanivá. Koch objavil metodiku kultivácie mykoTBC na bujónovej želatíne a dokázal aj spôsob prenosu infekcie. Svoje hazardérske pokusy realizoval na 100 morčatách, 3 psoch, 13 mačkách, 10 kuriatkach, 12 holuboch a vrabcoch, ďalej na svišťoch, žabách, korytnačke, ba aj na zlatej akváriovej rybičke... Pri týchto experimentoch pracoval s čistými kultúrami mykobaktérií, z ktorých - ako napísal Paul de Kruif - aj tá najdrobnejšia kolónia bola vražednejšia ako tisíc hniezd štrkáčov.
Od tejto chvíle miesto zaklínadiel, modlitieb a neúčinnej liečby nastúpila do boja s tuberkulózou skutočná veda. Rýchlo sa však ukázalo, že mykobaktérium je nielen zákerný, ale aj odolný nepriateľ, chránený zvláštnou voskovou membránou proti prenikaniu akejkoľvek farmaceutickej látky do vnútra bakteriálneho tela. Preto o jeho zdanlivej nezničiteľnosti dlho kolovali legendy, neraz s príchuťou science fiction. Napríklad lekár istej egyptologickej výpravy nazbieral materiál z tuberkulózne deformovanej chrbtice múmie veľkňaza, na ktorej sa údajne po dvoch mesiacoch objavili charakteristické kolónie mykobaktérií, živých po troch tisíckach rokov! Toto sa považovalo za exaktný dôkaz ich nesmiernej schopnosti takmer donekonečna prežívať aj v extrémne nepriaznivých podmienkach, pričom po ich zmene opäť ožijú so všetkými virulentnými schopnosťami.
TBC u nás V rokoch 1900 až 1950 podľa odhadov podľahli tuberkulóze na území Čiech, Moravy a Slovenska asi dva milióny ľudí. Ešte v roku 1957 sme u nás evidovali 140 tisíc aktívnych, prevažne pľúcnych tuberkulóz, pričom každú druhú z nich súčasne komplikovalo aj postihnutie pohrudnice, kostí, mozgových blán, obličiek, pobrušnice, čriev, pečene, kože či pohlavných orgánov. Na boj s touto nebezpečnou a najmä sociálne krutou chorobou boli vtedy k dispozícii len málo účinné lieky. Náročné, mrzačiace a neefektívne operačné metódy tých čias sprevádzali závažné komplikácie. Tuberkulóza z tohto obdobia predstavovala typickú chorobu chudoby, biedy, podvýživy a existenčných problémov ako dôsledkov vojnového utrpenia. Objavy moderných vysoko účinných antituberkulotík a zavedenie resekčných chirurgických zákrokov natrvalo schopných eliminovať aj procesy neovplyvniteľné chemoterapiou napokon priniesli zázračný obrat. Aj u nás sa vďaka obrovskej obetavosti povojnovej, dnes už zabudnutej a nikdy nedocenenej generácie ftizeológov podarilo zlikvidovať TBC ako masové smrtiace ochorenie. Veď kým sme u nás v roku 1960 evidovali asi 164 prípadov na 100 tisíc obyvateľov, postupne sme dosiahli stav porovnateľný s výsledkami západnej Európy.
Novodobé ohrozenie Po novembri 1989 som v úvahe "Slovo nahlas" pesimisticky predvídal návrat TBC k nám. Mnohí to považovali za morbídne, neodôvodnené a nechceli vidieť prízrak novej vlny TBC, ktorá už vtedy varovne podupkávala pred alibisticky privretými dverami nášho vedomia. Ukázalo sa, žiaľ, že to nebolo plané kuvikanie. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa vo svete v roku 1997 diagnostikovalo 7,96 miliónov nových tuberkulóz, najmä v Afrike a Ázii. Z nich 44 percent bolo mikroskopicky pozitívnych. V tom istom roku na TBC zomrelo 1,87 miliónov ľudí. U nás sa dnes eviduje celkom 1289 nových prípadov. Medzi nimi sa, žiaľ, nájdu aj neskoro diagnostikované, niekedy veľmi rozsiahle deštruktívne a nákazlivé ochorenia pľúc, ale aj dávno nevídané tuberkulózy kostí, obličiek, kože, oka, atď. Dokonca sa vyskytli aj miliárne procesy, kedy dochádza ku krvnou cestou vytvoreným "metastázam" tisícok drobných ložísk TBC prakticky vo všetkých orgánoch. Pritom opäť platí známy zákon infekciozity: každý dnešný nositeľ bacilárnej TBC je do momentu odhalenia a izolácie schopný nakaziť 15 až 30 ďalších zdravých ľudí. Nielen bezprostredne okolo seba v rodine či na pracovisku, ale aj ničnetušiacich infikovaných pri náhodnom, krátkom styku, napríklad v preplnenom dopravnom prostriedku.
Klinickú závažnosť aktívnej TBC, diagnostikovanej v súčasnosti u nás, dokumentuje viacero faktorov. Novoobjavené prípady sú niekedy také rozsiahle, že už ich nie je možné zahojiť chemoterapiou a vyžadujú si chirurgické zásahy, aké sa kvôli tuberkulóze celkom prestali vykonávať pred tridsiatimi rokmi. Oveľa nebezpečnejšie je však to, že niektorí dnešní pacienti sú infikovaní mykobaktériami primárne rezistentnými na doteraz známe a inak vysoko účinné antituberkulotiká. Lekár preto neraz stojí pred pokročilým prípadom "modernej"" TBC opäť tak bezmocne, ako pred dávnymi rokmi. Choroba neutralizujúca imunitný systém organizmu sa niekedy klinicky správa ako AIDS a pacient zomiera po 6 až 8 týždňoch napriek intenzívnej liečbe, ktorá však u neho zostáva bez efektu. Takéto prípady sú síce ojedinelé, ale vyskytujú sa.
Import z východu Pre lekársku generáciu, ktorá likvidácii najnebezpečnejšej fázy povojnovej tuberkulózy venovala celý produktívny život a neraz i zdravie je deprimujúcim sklamaním dožiť sa toho, že na TBC sa znovu umiera. Bezprostrednou príčinou smrti je vždy progredujúci vývoj TBC, nezvládnuteľný ani najmodernejšími liekmi, ktorých je, našťastie (napriek súčasným problémom v zdravotníctve), stále dosť. Každý nový zistený prípad môže byť ihneď hospitalizovaný na špecializovanom oddelení.
Príčiny návratu tuberkulózy k nám sú rôzne, ale isté je, že časť nových ochorení k nám prinášajú nelegálni migranti z oblastí doslova zamorených TBC. Nejedná sa len o exotické krajiny, pretože aj v susednej Ukrajine dnes majú viac ako 28 tisíc aktívnych tuberkulóz. Aj pomery v niektorých štátoch bývalého Sovietskeho zväzu sú priam katastrofické. Import TBC najmä cez naše východné hranice je zákonitým sprievodným javom strastiplného putovania utečencov cez územia mnohých štátov v podmienkach neprimeranej stravy i hygieny a v stiesnených priestoroch. Nové prípady TBC však nevznikajú len zásluhou kontaktu s migrantmi. Odvrátenou podobou spoločensko - ekonomického vývoja posledných rokov je aj návrat drsnej sociálnej reality, ktorá pripomína epochu raného kapitalizmu s chudobou a podvýživou. Neustále narastajúci stres z nezamestnanosti, existenčnej neistoty a bezperspektívnosti tiež pôsobí na imunitný systém organizmu deštruktívne. Tieto faktory vždy boli, sú a zostanú ideálnou živnou pôdou pre novú vlnu tuberkulóz. Naša spoločnosť sa však v bezprostrednom ohrození správa nezodpovedne. V mentalite súčasného človeka prežíva falošná predstava, že tzv. slušných ľudí sa riziko TBC netýka, lebo toto je problémom bezdomovcov, alkoholikov, asociálov a, pravdaže, Rómov. Dnes sa však na aktívnu TBC lieči nielen solventný podnikateľ, zdravotná sestra, policajt, inžinier, ale aj mladá žena "živoriaca" kvôli peknej postave na nerozumnom diétnom režime. Denný stres, frustrácia, zhon, totálne nasadenie moderných workoholikov, ignorovanie chrípkových ochorení so snahou za každú cenu sa vyhnúť i krátkodobej práceneschopnosti, utajovanie a podceňovanie prvých varovných príznakov... Toto všetko účinne pripravuje pôdu pre oslabenie imunologickej obranyschopnosti a usídlenie TBC nákazy v organizme.
Našťastie sa proti TBC dodnes realizuje povinné preventívne očkovanie detí hneď po narodení a v 12. roku života. V rizikových skupinách mládeže (pri kontakte s nákazlivou TBC, či pri inom závažnom ochorení, napríklad cukrovke) sa vykonáva revakcinácia aj v 5. a 17. rokoch. Pre malú vyťaženosť a vysoké finančné náklady sa u nás už neuskutočňuje hromadné snímkovanie, ktoré by však bolo lacnejšie ako liečenie moderných tuberkulóz. O tuberkulóze neexistuje literatúra, vytratila sa cielená zdravotnícka osveta, lebo tá dnešná sa zameriava len na alkohol, fajčenie, drogy a najmä AIDS.
Epidémia zatiaľ nehrozí Tuberkulóza u nás zatiaľ nemá epidemiologický charakter. Súčasný stav však zostáva pod krehkou kontrolou vzhľadom na všeobecný pokles úrovne hygieny celého životného prostredia, čo dosvedčujú opakované epidémie salmonelózy či žltačky. Situácia si vyžaduje systémové opatrenia, zamerané hlavne na najexponovanejšie skupiny profesionálov, vystavených riziku nákazy v priamom kontakte. Ide o pracovníkov polície, colníkov, pohraničníkov, ďalej personál záchytných stredísk migrantov a azylantov, zdravotníkov v zariadeniach liečby TBC a ich príbuzných, a predovšetkým obyvateľov rómskych komunít v osadách bez hygieny. Práve tam sa možno stretnúť nielen s biednou zdravotnou zodpovednosťou, ale i s pokusmi vyhnúť sa lekárskym vyšetreniam.
Prevencia ako nádej Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v súčasnosti sa na svete nachádza asi 1,86 miliardy ľudí infikovaných tuberkulózou, čo predstavuje približne 32 percent celosvetovej populácie. Každý rok pribúda ďalších osem miliónov. Slovensko nie je hermeticky izolovaným ostrovom, so svetom nás spájajú pozemné i letecké linky, cestujeme do zahraničia a svet prichádza k nám. Žijeme v storočí novodobého sťahovania národov za prácou, poznaním a rekreáciou. Cez hraničnú pasovú kontrolu neprenesiete tak ľahko zbraň, ale infekciu TBC nezachytia ani najcitlivejšie detektory. Prognóza súčasnej tuberkulózy nás naliehavo núti skoncovať s klamlivým mýtom, že nás sa to predsa netýka. Doktor Pat O´ Brien, hrdina boja s epidémiou ťažkých tuberkulóz v Detroite, kedysi napísal: "Ak chceme likvidovať tuberkulózu najprv musíme liečiť spoločnosť!". Podceňovanie príznakov, sebazničujúci režim, stravovanie a spánok, prechodené chrípkové ochorenia, vysedávanie pred televíziou a počítačom bez dostatku aktívneho pohybu a snaha vyhnúť sa lekárskemu vyšetreniu. To všetko môže priniesť nielen dlhodobú práceneschopnosť, zrútenie existenčných predsavzatí, ale zapríčiní aj trvalú invaliditu a smrť. Úmrtie na tuberkulózu na prahu tretieho tisícročia nemusí byť až také nelogické a nezmyselné.
Autor (1925) je lekár
