Spravodlivosť na prvom mieste
Bývalý prezident Mladej demokratickej ľavice Ivan Ďuďák napísal komentár Právo a spravodlivosť (SLOVO, 5/2000). Potešilo nás síce, že v súvislosti s odmietnutím návrhu Jána Čarnogurského chápe "starostlivosť odborníkov SDĽ o čistotu slovenskej legislatívy", ale nepotešilo nás, že nechápe odpor SDĽ, "najmä ak neprichádza s iným, skutočne účinným riešením". Nepotešilo nás to preto, lebo to nie je pravda. Zdá sa, že sme tento fakt dostatočne nepropagovali, čo by som aj touto reakciou chcel napraviť. V prvom rade musím čitateľov SLOVA ubezpečiť, že pre SDĽ je spravodlivosť najvyšším princípom, ale sme presvedčení, že porušovaním systému právneho štátu ju nemožno dosiahnuť. Preto sme odmietli návrh J. Čarnogurského, ktorý by výrazne narušil tento systém a bol by precedensom, ktorý by mohli zneužiť všetky ďalšie vlády (s ústavnou väčšinou). SDĽ má záujem dosiahnuť, aby právo vytváralo cestu k naplneniu spravodlivosti. Je nám jasné, že rozhodnutie Šafárikovho senátu ústavného súdu k tomu neprispelo, a svoje rozhorčenie sme dali aj verejne najavo.
Neuspokojili sme sa však len s odmietnutím návrhu J. Čarnogurského. Predseda nášho poslaneckého klubu v NR SR a zároveň predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislav Orosz totiž pripravil návrh na novelizáciu zákona o konaní pred ústavným súdom, ktorý vytvára reálnu cestu vyšetriť únos Michala Kováča ml. a potrestať vinníkov. Návrh rieši tri okruhy problémov, ktoré spomínané rozhodnutie ÚS naznačili. Po prvé - dosiahnutie definitívneho rozhodnutia v prípade, ak dva senáty ÚS dospejú k rozdielnym stanoviskám v otázkach s rovnakým právnym a vecným základom. V takom prípade by spor definitívne rozhodlo celé plénum ústavného súdu. Po druhé, Oroszov návrh vytvára priestor pre publikovanie nesúhlasných stanovísk sudcov ÚS (odborne sa to nazýva votum separatum) k rozhodnutiu väčšiny v senáte alebo pléna. Po tretie navrhol L. Orosz novelizovať paragraf 75 zákona tak, aby obsahoval aj ustanovenie, že ak Európsky súd pre ľudské práva prijme sťažnosť občana SR o porušení jednotlivých ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ÚS povinne začne konať, akoby bola podaná ústavná sťažnosť. To isté sa v návrhu novely zákona o konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj na sťažnosti podané na výbor pre ľudské práva OSN v Ženeve.
Konkrétne pre Michala Kováča ml. bude mať prijatie tohto návrhu takéto právne dôsledky: ak sa obráti na niektorý z dvoch vyššie spomínaných medzinárodných orgánov ochrany práva, bude sa musieť jeho sťažnosťou zaoberať automaticky aj náš ústavný súd. Ak teda napadne amnestie Vladimíra Mečiara, pretože bránia vyšetriť trestný čin zavlečenia do cudziny, sťažnosť by mala byť formulovaná tak, aby ako predbežnú otázku musel ústavný súd posúdiť ich súlad s ústavou. Podľa doterajšej praxe v rozhodovaní výboru pre ľudské práva OSN sa dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sťažnosti M. Kováča ml. budú nielen prijaté, ale Mečiarove amnestie budú posúdené ako protiústavné a v rozpore s princípmi právneho štátu. V takom prípade potom bude rozhodnutie Šafárikovho senátu bezpredmetné a únos M. Kováča ml. sa bude môcť vyšetriť a doviesť do dôsledkov pre všetkých, ktorí sa na ňom akokoľvek podieľali.
Braňo Ondruš, hovorca SDĽ
