Hnedé tiene modrých ministrov

Po Európe mátoží strašidlo. Strašidlo haiderizácie. Mnohým sa javí súčasná situácia ako prehisterizovaná. Mnohí nechápu, prečo sa Európska únia mieša do záležitostí suverénneho štátu. Treba však zdôrazniť, že tu ani zďaleka nejde iba o Rakúsko, že súčasný spor s Viedňou môže byť pre EÚ rovnakým prelomom, ako pre NATO Kosovo.
Počet zobrazení: 1189

Po Európe mátoží strašidlo. Strašidlo haiderizácie. Mnohým sa javí súčasná situácia ako prehisterizovaná. Mnohí nechápu, prečo sa Európska únia mieša do záležitostí suverénneho štátu. Treba však zdôrazniť, že tu ani zďaleka nejde iba o Rakúsko, že súčasný spor s Viedňou môže byť pre EÚ rovnakým prelomom, ako pre NATO Kosovo.

Hneď na úvod pripomeňme, že tu nejde o klasické zasahovanie do záležitostí iného štátu. Všetky protesty sa totiž dejú v rámci Európskej únie, ktorej je Rakúsko súčasťou. V tomto smere zavážili vyššie záujmy. Vieme, že celá EÚ stojí na určitých hodnotách, ktoré sú nespochybniteľné a nevyhnutné pre úspešný priebeh integrácie. Ak by Brusel dopustil, aby ktorýkoľvek z členov nerešpektoval tieto základné hodnoty, na ktorých stojí západoeurópska civilizácia, riskoval by postupnú dezintegráciu tohto priestoru. Európu totiž nestmeľuje iba ekonomika, ale práve tie fundamentálne princípy, ktoré väčšina z nás, ale žiaľ nie všetci, považujeme za samozrejmé..

Vláda začala s obuškami A teraz dobre počúvajte Jörga Haidera. Počúvajte, ako sa vyhráža cudzincom. Počúvajte, ako ospravedlňuje koncentračné tábory (vraj tí Židia museli niečo urobiť, keď ich tam poslali). Počúvajte, ako ospevuje politiku Tretej ríše. Slobodní neboli vo vláde ani jeden deň, keď poslali na demonštrantov vodné delá a obušky. Uplynul ďalší deň a Haider sa vyhrážal prezidentovi Klestilovi a bývalému kancelárovi Klimovi obvinením z vlastizrady. Nový kancelár Wolfgang Schüssel sa za tých pár dní musel už niekoľkokrát verejne dištancovať od vyhlásení svojho koaličného partnera. Pripadá vám táto situácia štandardná a normálna? Zdá sa vám, že v Rakúsku prebieha zdravý vývoj?

Nie je vôbec podstatné, že Jörg Haider v posledných dňoch mierne skrotil svoje správanie. Rovnako je zjednodušujúce, ak niekto nazve Haidera neonacistom. Takéto nálepkovanie v sebe skrýva nebezpečenstvo, že sa sústredíme iba na klasické formy zločineckých režimov a zabudneme na to, že aj formy diktatúry sa vyvíjajú, že haiderizácia Európy môže priniesť nové, doteraz nepoznané formy totality. Ostatne, vyjadrenia J. Haidera sú v tomto smere pomerne čitateľné. "Toto je prvý krok," vyhlásil. Áno, prvý krok k ospravedlneniu extrémnej pravice v Európe. Haider by bol hlupák, keby teraz nepodporoval Schüssela, keby od neho vyžadoval svoje maximalistické ciele. Počká. A keďže zostal mimo vládneho kabinetu, z budúcich volieb môže vyjsť ako víťaz. Naopak, Wolfgang Schüssel, ktorý svojej dávnej túžbe stať sa kancelárom podriadil všetky politické zvyky, si rozhodnutím spojiť sa so Slobodnou stranou Rakúska vykopal vlastný hrob. Čisto účelovo môže vzniknutá situácia vyhovovať a prospieť socialistom, ktorí sa však musia spamätať zo situácie, že po niekoľkých desaťročiach vo vláde sa zrazu ocitli v opozícii. No skutočným víťazom volieb je naozaj Haider. Napriek tomu, že nie je členom Schüsselovho kabinetu, riadi ho vlastne on.

EÚ musela reagovať Európska únia nemá inú voľbu ako reagovať. Vstup Haiderových Slobodných totiž neohrozuje len stabilitu Rakúska, ale celej EÚ. V tomto smere Európska únia nebráni socialistov či iné politické subjekty mimo súčasnej rakúskej vlády, ale samú seba. Je síce pravdou, že podľa článku 6 odstavca 3 Zmluvy o Európskej únii EÚ musí rešpektovať štátnu identitu svojich členských štátov, no rovnako podľa čl. 6 ods. 1 tej istej zmluvy musí EÚ brániť vlastnú identitu. Toto však nie je kolízia národnej a európskej identity. Rakúsku nikto nebráni zvoliť si takú vládu, akú chce. No každá vláda musí dodržiavať určité všeobecné princípy, ktoré sú nadradené čoraz iluzórnejšej norme štátnej suverenity. Argumentovať tým, že rakúsky ľud si Slobodných slobodne zvolil, je zavádzajúce. Nezabúdajme, že aj nemecký ľud si kedysi slobodne zvolil Hitlera za kancelára. Napriek tlaku, ktorý na Viedeň vyvíja EÚ, nezostáva nič iné, než čakať. Masmédiá už síce špekulujú o možnom vylúčení Rakúska z Európskej únie, to však vôbec nie je také jednoduché, ako si to poniektorí predstavujú. V prvom rade treba pripomenúť, že Amsterdamská zmluva nepozná pojem vylúčenie, iba pozastavenie členstva (čl. 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ). K tomuto kroku môže pristúpiť Európska rada po zložitej procedúre a jednomyseľnej zhode, že dotyčný členský štát nerešpektuje zásady obsiahnuté v čl. 6 ods. 1 spomínanej zmluvy. Na takéto rozhodnutie je však ešte naozaj privčas.

Nemiestna zdržanlivosť Čo stojí za komentár, je reakcia slovenskej strany, ktorá (na rozdiel do Kosova) zaujala pomerne vlažný postoj. Okrem zásadných stanovísk predsedu Zahraničného výboru NR SR Petra Weissa a predsedu Výboru NR SR pre európsku integráciu Františka Šebeja boli reakcie ostatných zainteresovaných politikov (Eduard Kukan, Pavol Hamžík, Rudolf Schuster) nepochopiteľne zdržanlivé. Vyhovárať sa záujmom o dobré bilaterálne vzťahy v čase, keď ide o budúcnosť Európy, je trochu zbabelé. Z čoho má slovenská vláda strach, ak jej navyše v tomto kryje chrbát Európska únia, dokonca aj USA? Naozaj sa naivne domnieva, že keď sa nepripojí k sankciám EÚ, Rakúsko pod taktovkou Jörga Haidera zmení svoj postoj a otvorí nám náruč ako uchádzačom o vstup do EÚ? Keď slovenský kabinet podporil hanebné alebo minimálne kontroverzné bombardovanie Juhoslávie, zdôvodnil to snahou Slovenska vstúpiť do NATO, a tým aj potrebou zdieľať spoločné hodnoty so štátmi Severoatlantickej aliancie. Vari to tak neplatí aj v prípade EÚ a Jörga Haidera?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984