O politike z druhej strany barikády
Každodenne sme na politickej scéne svedkami toho, že politici a niekedy aj publicisti žijú zrejme v inom svete, v ktorom sú politické rozhodnutia, návrhy a stanoviská výlučne plodom subjektívneho uváženia. Odborníci tomu hovoria "voluntarizmus" a vývoj politiky nielen v časoch minulého režimu, ale aj v posledných desiatich rokoch poskytuje pre toto tvrdenie nepreberné bohatstvo dôkazov.
Pr Je to dedičstvo presvedčenia o všemocnosti straníckych a iných uznesení, rezolúcií a výrokov vodcov. Dedičstvo dlhoročného zaznávania reálnej existencie hlbinných spoločenských zákonitostí, ktoré napokon rozhodujú o úspechu či neúspechu politiky. Dedičstvo označovania sociológie za "buržoáznu pavedu" a odmietania výsledkov exaktných metód výskumu spoločnosti, pretože hovoria niečo iné, ako sú "záujmy našej strany".
Pripomenul som si to opakovane pri vyjadreniach viacerých politikov, ktorí neuznávajú výsledky prieskumov verejnej mienky a predvolebných preferencií jednotlivých strán - namiesto toho, aby si z nich vyvodili vlastné závery. Toto obracanie politiky z hlavy na nohy má však aj u nás svoju základňu. Rozvíja sa politológia a s ňou spojené odbory, vychádzajú publikácie, ktoré dávajú príležitosť každému, kto vie čítať a chce nájsť odpoveď na svoje chápanie politiky. Medzi veľmi plodných patrí na Slovensku Inštitút pre verejné otázky (IVO), nezávislé občianske združenie, ktoré má za cieľ zvyšovať demokratickú politickú kultúru a stimulovať aktívny prístup občanov k verejným záležitostiam. Nedávno vydal IVO niekoľko politologicky zaujímavých publikácií.
Hodnotové orientácie
Ako pokračovanie zborníka Zory Bútorovej Slovensko pred voľbami a Democracy and Discontent in Slovakia, vyšla v edícii Pracovné zošity publikácia skúseného sociológa Vladimíra Krivého Hodnotové orientácie na Slovensku - skupinové portréty, ktorá analyzovala predvolebné výskumy. V. Krivý spracoval výsledky rozsiahleho sociologického výskumu, ktorý IVO uskutočnil v októbri 1997 a jeho zistenia nielenže preukázali svoju platnosť vo volebných výsledkoch roku 1998, ale prinášajú svetlo do súčasných politických postojov na Slovensku. Autor a výskumný kolektív zvolili rad hodnotových identifikácií typických pre slovenskú spoločnosť, ako napríklad protizápadnosť, neúcta k zákonom, paternalizmus, uzavretosť, egalitárstvo, väzba na rurálne hodnoty, klientelizmus a prísne exaktne zostavili skóre jednotlivých sociálnych, profesných a vekových skupín a iných charakteristík respondentov a ich politickej orientácie.
Výsledky analýz potvrdili, že slovenská spoločnosť sa síce zásadne štiepi podľa národnosti, veku, vzdelania a sociálneho statusu, ale aj nezávisle od týchto ukazovateľov podľa hodnotových orientácií. V. Krivý prichádza k záveru, že "základnou osou súčasného politického štiepenia na Slovensku je os nedemokratického faktora, t. j. štiepenie na hodnotových stupniciach autoritárstva, protizápadnosti, protimenšinovosti, neúcty k zákonom a uzavretosti". Krivého analytická štúdia by mala byť neodmysliteľným "šlabikárom" nielen politikov, politických strán a ich stratégov, ale aj publicistov a občianskych a mimovládnych organizácií.
Dvojkomorový systém
Druhou pozoruhodnou publikáciou IVO je štúdia Daniela Lipšica Dvojkomorový parlamentný systém. Autor, známy skôr ako podpredseda KDH a ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti, analyzoval vznik a vývoj dvojkomorového parlamentného systému vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Spojených štátoch, najmä s osobitným dôrazom na právomoci a pôsobnosť horných komôr, s ich ústavodarnou a kontrolnou funkciou. Spolu s J. Prusákom vidí hlavný zmysel pôsobenia hornej komory ako konzervatívneho momentu zákonodarnej moci v štáte, "prispievajúceho k stabilite právneho poriadku a k eliminácii radikálnych legislatívnych návrhov". Horná komora v podstate plní funkciu filtra neústavných, radikálnych a účelových návrhov. V zavedení systému druhej komory na Slovensku vidí autor jednoznačne politickú otázku a predpokladá, že by ju mali tvoriť predstavitelia vyšších územných celkov.
Lipšicova koncepcia kreovania druhej zákonodarnej komory na Slovensku je síce zaujímavým, ale pri terajšom i perspektívnom pomere politických síl len teoretickým východiskom. Jej prednosťou sú objektívne a rozsiahlym odborným aparátom vedecky zdokumentované východiská.
Funkcia prezidenta
V edícii Rozhľady vyšla s podporou Open Society Institute aj politologická práca Petra Horvátha Funkcia prezidenta v ústavných systémoch. Ako napísal v predslove prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, význam vyváženej deľby moci medzi inštitúciami ústavného systému predstavuje významný faktor stability politického vývoja v štáte. Na Slovensku odhalili napätia medzi jednotlivými zložkami systému z rokov 1993-1998 nedostatky politického systému a viedli k zmene spôsobu voľby prezidenta. P. Horváth vychádzal z politologickej analýzy foriem vlády, ktorá podľa Petra Kresáka (Porovnávacie štátne právo, Bratislava 1993) rozoznáva päť základných foriem: parlamentnú, prezidentskú, kombináciu oboch predchádzajúcich, vládu parlamentu a napokon zdanlivý parlamentarizmus. Z tohto pohľadu je zaujímavá analýza jednotlivých prvkov prezidentského modelu v USA a v niektorých latinskoamerických štátoch a funkcií prezidenta v niektorých západoeurópskych štátoch, a to vo Fínsku, Islande, Portugalsku, Rakúsku, Francúzsku a Írsku.
Osobitne cenné sú poznatky z formovania funkcie prezidenta v 16 postkomunistických štátoch, ktoré na malom priestore zhrňujú zložitý proces spájania historických tradícií jednotlivých štátov z predkomunistického obdobia a politologických princípov zo skúseností tradičných demokracií. V závere sa autor zameral na proces zmien v postavení prezidenta na Slovensku po prijatí ústavného zákona z roku 1999. Práca je vybavená prehľadnými prílohami, chronologickými tabuľkami a príslušnou odbornou literatúrou. Inštitút pre verejné otázky má veľmi bohatú edičnú činnosť. Vyše 25 titulov z rokov 1997 - 2000 pokrýva biele miesta na slovenskej vedeckej i politickej scéne. Prispieva tak k zvyšovaniu politickej kultúry a úrovne slovenskej publicistiky.
Autor (1932) je redaktor denníka Národná obroda
