Americkou alternatívou je represia

"V texaskom väzení Fort Worth si za pašovanie kokaínu a heroínu z Kolumbie do USA odpykáva päťročný trest 37-ročná Laurie Hiettová, manželka plukovníka americkej armády Jamesa Hietta. Plukovník bol donedávna šéfom vyše 150 amerických vojenských expertov pripravujúcich Kolumbijčanov na boj s narkomafiou.
Počet zobrazení: 1025

"V texaskom väzení Fort Worth si za pašovanie kokaínu a heroínu z Kolumbie do USA odpykáva päťročný trest 37-ročná Laurie Hiettová, manželka plukovníka americkej armády Jamesa Hietta. Plukovník bol donedávna šéfom vyše 150 amerických vojenských expertov pripravujúcich Kolumbijčanov na boj s narkomafiou.

Aj tento fakt podporuje argumenty tých, ktorí nedôverujú americkému plánu na posilnenie boja s kolumbijskou narkomafiou. Výraznou súčasťou tohto plánu je vyslanie pol tisícky "zelených baretov" do tejto juhoamerickej krajiny, kde by mali pôsobiť ako inštruktori tamojšej armády. Kritici pripomínajú, že vietnamská vojna (o jej pretrvávajúcich dôsledkoch rokoval v uplynulých dňoch v Hanoji prezident Clinton) sa tiež začala vyslaním vojenských poradcov. Skončila sa však smrťou viac ako 50 000 Američanov a dvoch miliónov Vietnamcov.

Laurien príbeh

Keď plukovníka Hietta v lete 1998 vymenovali za šéfa expertov US Army v Kolumbii, jeho manželka najskôr váhala, či má odísť z Texasu do "jamy levovej" - mala už totiž predtým problémy s drogami a liečila sa zo závislosti na nich. Rozhodla sa odísť a najskôr neľutovala - chodila na párty, do reštaurácií - bojovala proti nude. Muž bol často v teréne a Laurie si našla spoločníka, ktorým bol jej kolumbijský šofér. Pri návšteve pochybného baru ho požiadala o zohnanie dávky kokaínu a on jej priniesol celý balík. Užívala si ho na toalete americkej ambasády plnej príslušníkov námornej pechoty a agentov Úradu pre boj s narkotikami. Viacerí z nich sa stali čoskoro jej zákazníkmi a chodili si po svoje dávky do požičovne videokaziet na ambasáde, kde manželka plukovníka pracovala.

Pri najbližšej návšteve USA vzala Laurie starým známym v kabelke pol kila kokaínu ...a od apríla 1999 z pošty na veľvyslanectve USA odoslala do New Yorku v niekoľkých balíkoch takmer sedem kilogramov kokaínu a heroínu v hodnote 700 000 dolárov. Zásielky odhalila náhodná kontrola colníkov v Miami. Plukovník manželke dôveroval, no keďže nepriamo tiež pomáhal pri pašovaní narkotík, čaká ho po prepustení z armády päť mesiacov väzenia. Šéf kolumbijskej polície jeho trest považuje za zlý vtip. Američania ho totiž vždy kritizovali, že tresty pre členov kolumbijskej narkomafie sú príliš mierne...

Clinton vysvetľuje

Rozhodnutie USA robiť už konečne niečo radikálne a dôsledné s problémom, ktorý im prerastá cez hlavu, možno pochopiť. Veď až štyri pätiny kokaínu a dve tretiny heroínu vyrobeného v Kolumbii končia v uliciach amerických miest, v rukách štrnástich miliónov tamojších narkomanov. Pochopiteľné je aj to, že prezident Bill Clinton siahol po pláne, ktorým by sa, podľa deklarovaných predstáv, mali drogy likvidovať hneď na poliach a v laboratóriách, kde sa produkujú. K tomuto kroku sa však odhodlal až na konci svojho volebného obdobia, počas ktorého vzrástla produkcia kolumbijského kokaínu o 750 percent na dnešných približne 520 ton ročne. Čierneho Petra v podobe možnej "vietnamizácie" americkej akcie v Kolumbii tak dáva do rúk svojmu nástupcovi v prezidentskom kresle.

"Nevysvetľujte si to, prosím, zle, nemáme žiadny vojenský cieľ... To nie je Vietnam, ani americký imperializmus... Nechceme do Kolumbie priniesť vojnu, ale pomôcť v boji za mier a svet bez drog" - vysvetľuje úporne Bill Clinton, no pätica s Kolumbiou susediacich krajín (Venezuela, Panama, Ekuádor, Brazília a Peru) sa stavia k tejto iniciatíve aj tak veľmi rezervovane až odmietavo. Americký plán rozdelil v prístupe k nemu aj celú kolumbijskú spoločnosť a v samotných Spojených štátoch sa rad politických zoskupení a občianskych združení vyslovil k nemu veľmi podozrievavo s obavami, že pomoc bude sprevádza úsilie o podstatné zvýšenie vplyvu USA v amazónskom regióne, čo môže byť zárodkom konfliktu, v konečnom dôsledku ohrozujúcom bezpečnosť obyvateľov Spojených štátov.

Zbrane a defolianty

Celkovo by mal oficiálny Plán Kolumbia, s ktorým prišiel pôvodne konzervatívny kolumbijský prezident Andrés Pastrana, zhltnúť vyše sedem miliárd dolárov, pričom USA sa majú na tomto projekte podieľať výdavkami vo výške 1,3 miliardy dolárov. Problém je však v tomu, že kolumbijská vláda chcela od USA spočiatku najmä prostriedky na zavedenie alternatívnych programov, ktoré by vytlačili pestovanie koky určenej na výrobu kokaínu, predstavujúcu dnes v mnohých oblastiach jediný zdroj obživy. V skutočnosti je však len jedna pätina schválenej americkej pomoci určená na alternatívny hospodársky a sociálny rozvoj, takže americká spolupráca má skôr represívny charakter.

Hlavnú položku v americkej pomoci predstavuje výzbroj a výcvik dvoch špecializovaných protidrogových práporov, ktoré majú so 60 vrtuľníkmi Black Hawk, Huey a UH1N operovať na juhu krajiny pri chemickej likvidácii polí koky a odhaľovaní laboratórií na spracovanie kokaínu. Devastácia krajiny defoliantami (ku ktorej siahli Američania aj vo vojne proti Vietnamu) však predstavuje pre zasiahnuté oblasti ekologickú hrozbu, ktorá postihne nielen prírodu, ale môže spôsobiť aj smrť viacerých obyvateľov, či neskoršie zdravotné následky. Čo však takáto vojenská akcia podľa všeobecných skúseností určite prinesie, je predovšetkým nová vlna masovej migrácie obyvateľstva z postihnutých oblastí.

Obavy susedov

Štáty susediace s Kolumbiou sa oprávnene domnievajú, že následky represívnych akcií pocítia veľmi negatívne aj ony - pestovanie koky a výroba narkotík sa vo zvýšenej miere presunie na ich územie, pribudú kolumbijskí utečenci a s nimi príde aj gerilová vojna. Ekuádorský minister obrany upozornil, že jeho krajina má z avizovanej pomoci dostať len 20 miliónov dolárov, čo nepostačí, aby sa mohla efektívne brániť negatívnym faktorom amerického zásahu. Minister tiež pripomenul, že v pralesnej pohraničnej oblasti Sucumbios nie je žiadna kolumbijská vládna jednotka, ale ovládajú ju gerily z krajiny severného suseda. Na problémy s priepustnosťou prírodných hraníc poukázala aj Brazília, ktorá síce posilnila pohraničnú stráž sedemnásobne, no aj tak existujúcich 1550 kilometrov hranice s Kolumbiou kontroluje len 170 jej policajtov.

Osobitné obavy z internacionalizácie (či skôr amerikanizácie) konfliktu v Kolumbii vyslovil venezuelský prezident Hugo Chávez. Jeho krajina, ktorú spája s Kolumbiou vyše 2000 kilometrov dlhá hranica, je totiž dlhší čas tŕňom v oku Washingtonu pre svoju nezávislú zahraničnú politiku. Na októbrovej konferencii ministrov obrany latinskoamerických krajín v brazílskom Manause, kde USA obhajovali plánovanú akciu v Kolumbii, zazneli ďalšie nesúhlasné názory a obavy. Nie bezpredmetne kritizoval brazílsky poslanec Joao Herrmann Neto na záver stretnutia ministrov "typickú severoamerickú nadradenosť" v rokovaní s latinskoamerickým partnermi. Zástupca námestníka ministra obrany USA James Bodner na záver rozporuplných diskusií konštatoval, že Spojené štáty plánujú akciu zrealizovať. Nemenovaný predstaviteľ Pentagónu reagoval na latinskoamerické výhrady už bez diplomatických okolkov: "Naše stanovisko znie: urobíme to tak či tak. Ak sa pripojíte, tým lepšie."

Problémy s gerilou

V rámci svojej kampane na severe juhoamerického kontinentu USA nevylúčili pomoc povstaleckým skupinám v Kolumbii, ak sa tieto zaviažu k spolupráci na protidrogovom pláne a upustia od únosov a vrážd. Najznámejšie gerilové zoskupenie FARC, operujúce najviac práve na juhu krajiny, ovláda v tejto oblasti územie veľké ako Švajčiarsko s rozsiahlymi plantážami koky. Ľavičiarskymi myšlienkami ovplyvnené zoskupenie, podporované kedysi Kubou a niektorými ďalšími socialistickými štátmi, od pádu väčšiny svojich sponzorov financuje márnu snahu o ozbrojené zvrhnutie "vlády kapitálu" narkodolármi. Na biznise s kokaínom a heroínom však zarábajú aj pravicové Kolumbijské sebaobranné oddiely, vytvorené kedysi armádou na boj proti ľavicovej gerile. Ultrapravicové oddiely sa dávno vymkli neúčinnej kontrole a dnes tieto nenávidené eskadry smrti len prehlbujú spoločenskú krízu v krajine a spolu s ultraľavicou ohrozujú miestne obyvateľstvo.

Štyrmi desaťročiami občianskej vojny zdevastovaná 40-miliónová Kolumbia potrebuje mier ako soľ. Len za posledné desaťročie prišlo o život v konfliktoch 35 000 občanov a z milióna Kolumbijčanov sú dnes utečenci vo vlastnej krajine. Prezident Pastrana, ktorý má v krajine len tretinovú podporu, sa márne usiluje zjednať v Kolumbii mier s povstalcami a zlikvidovať narkomafiánske gangy z Cali a Medellínu. Na poslednej konferencii v kostarickom San José sa síce zišlo prvý raz niekoľko stoviek predstaviteľov vlády, gerily, indiánskeho obyvateľstva i občianskych organizácií, no zástupcovia najsilnejšej gerily FARC sa z bezpečnostných dôvodov nedostavili a predstaviteľov ultrapravicových oddielov ani nepozvali. Americké vrtuľníky však tento komplexný problém určite nevyriešia a situáciu môžu ešte skomplikovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984