Príliš slabá opozícia

Akákoľvek diskusia na tému aktuálnej politickej situácie sa dnes v Rusku obyčajne zúži len na také udalosti, ako sú konflikt Kremľa s niektorými gubernátormi, alebo masívny atak na niektoré médiá. Pritom na ruskej politickej scéne dozrievajú procesy, ktoré budú mať hlboký význam pre pozitívnu politickú budúcnosť krajiny.
Počet zobrazení: 1648

Akákoľvek diskusia na tému aktuálnej politickej situácie sa dnes v Rusku obyčajne zúži len na také udalosti, ako sú konflikt Kremľa s niektorými gubernátormi, alebo masívny atak na niektoré médiá. Pritom na ruskej politickej scéne dozrievajú procesy, ktoré budú mať hlboký význam pre pozitívnu politickú budúcnosť krajiny.

Špecifickou črtou súčasného vzťahu vládnej moci a opozície na pravom (Zväz pravých síl, JABLOKO) a ľavom (Komunistická strana Ruskej federácie) brehu v Štátnej dume je, že akoby zmizli oponenti a odporcovia činnosti Kremľa. Prakticky bez väčších ťažkostí sa ratifikoval dokument START 2 (čo sa napriek nekompromisnej snahe B. Jeľcina za jeho éry nepodarilo), reforma federálnych a regionálnych mocenských štruktúr pokračuje bez zásadného odporu tých, ktorých sa to týka - gubernátorov.

Do konca roku 2000 sa pritom uskutočnia regionálne voľby v 30 subjektoch Ruskej federácie (z celkového počtu 89), kde sa k postom postupne prepracovávajú muži s vojenskou minulosťou. Dnes majú jednoducho generáli v Rusku cveng. Ale pozor! Sú síce dobrí administrátori, no nemožno predpokladať, že by boli práve oni nositeľmi modernizačných impulzov. Zrejme táto historicky overená misia - iniciovať a riadiť impulzy - ostane zasa len na Moskve a Sankt-Peterburgu. Aj najproblémovejší zákon prakticky vo všetkých krajinách sveta (kde ako tak funguje demokracia) - čiže rozpočet na ďalší rok - sa zdá byť nekonfliktnou záležitosťou. Namieste je otázka: Existuje vôbec v Rusku opozícia? Ak áno, tak v čom je jej systémová podstata?

Strach z marginalizácie

Pravé spektrum opozičných subjektov prežíva povolebnú "kocovinu" a žije pod tlakom strachu marginalizácie. Zrejme preto sa aj zväz pravých síl Borisa Nemcova a spol. a najmä JABLOKO G. Javlinského už dlhší čas vyhýbajú vyjasneniu si svojich principiálnych stanovísk s Kremľom a medzi sebou. JABLOKO známe svojou frontálnou kritikou a tým, že sa neustále pohybuje na hranici zvoliteľnosti, prežíva vnútornú krízu. Časť jeho špičiek vedená Vladimirom Lukinom po odchode Jurija Boľdyreva (tretím zakladateľom a autorom názvu strany: JAvlinskijBoľdyrevLukin a KOmpany) sa obzerajú po novom lídrovi. G. Javlinskij, autor známeho radikálneho ekonomického programu 500 dní, ktorý sa však nikdy nerealizoval, má dnes zdravotné ťažkosti, no najmä už nie je tým, čím býval. Ako opozičná strana sa zmohli len na kritiku možností získania doplnkových zdrojov do rozpočtu.

Centristi, čiže zoskupenie OVR (Obščestvo Vsja Rossija) postupne strácajú svoju principiálnosť, ktorá sa roztápa v priamej úmere k úrovni kontaktov s Kremľom a následného personálneho uspokojovania. Celá opozičná práca sa žiaľ nezúžila na hľadanie alternatív, ponúkania relatívne lepších riešení, ale na personálne súboje a personálnu kritiku prezidenta a predsedu vlády. Politici, ktorí by mali obhajovať záujmy voličov, sú v menšine, ale inštrument "v mene voliča" je prevažujúcim v osobných súbojoch na najvyšších poschodiach moci. Tá potom musí sústreďovať a dávať do obehu veľké prostriedky na udržanie si svojho vlastného imidžu a stráca sily zbytočnými súbojmi namiesto toho, aby boli zainteresované v modernizácii krajiny.

Bez pravidiel sa nedá

Prezident Vladimir Putin, vláda a vôbec celá mocenská schéma krajiny by mohli fungovať omnoho efektívnejšie, ak by mali dohodnutý a akceptovaný manévrovací priestor. Ak by sa vykryštalizovala a stabilizovala politická scéna. Zatiaľ sa Rusko musí vysporiadať s dedičstvom politického štýlu a chápania politickej kultúry svojho prvého prezidenta, čiže súbojmi rôznych skupín elít - rodiny, zbrojárskej loby, liberálmi, skupinou zo Sankt-Peterburgu...

Korektná a neskorumpovaná opozícia patrí do každého normálneho systému. Je jeho súčasťou, inšpirátorom a indikátorom jeho zdravia. Opozícia jednoducho nedá šancu moci zabudnúť na zodpovednosť pred voličmi. Ďalej pred svojimi voličmi neustále hľadá nové, predovšetkým sociálne témy. Ak by bola v Rusku skutočne dobrá opozícia, nedovolila by, aby politický priestor zamínovali oligarchovia, alebo aby súkromné médiá čokoľvek diktovali. Konštruktívna opozícia je prvok, ktorý potrebujú všetci aktéri politiky. V Rusku ju bude stále viac a viac potrebovať prezident, pretože práve ona môže napomôcť k formálnej a praktickej legitimizácii ďalších pokusov o reformu Ruska a úspechu misie Vladimira Putina.

Konsolidácia realitou

Konsolidácia ruskej spoločnosti a politických elít, ktorá je neodškriepiteľná, sa začína prejavovať v hľadaní priezračnejšieho právneho rámca činnosti politických strán. Poslanci Štátnej dumy už majú vo svojich pracovniach návrhy zákonov O voľbách a O politických stranách z dielne poslanca Andreja Čujeva a predsedu Ústrednej volebnej komisie RF Aleksandra Vešnjakova. Okrem iného by sa mala zvýšiť hranica vstupu do parlamentu na 7, resp. 8 percent. Kandidátov na post prezidenta by mali navrhovať výlučne politické strany. Politická strana bude musieť mať minimálne 10 000 reálnych členov, ak chce získať štatút federálnej strany (a mať svoje štruktúry vo viac ako v 50 percentách subjektov Ruskej federácie).

Pri formovaní nových kontúr ruského straníckeho a politického systému budú zohrávať vážnu úlohu rôzne koalície. Spočiatku pôjde opäť o koalície na základe osobných sympatií, ale v roku 2003, keď sa začne nový volebný súboj, už pôjde o posuny a spojenia, ktoré budú základom niečoho nového. Malé a nevplyvné subjekty sa postupne vytratia a na scéne ostanú len stabilné, preverené a zväčša európsky kompatibilné subjekty. Tie, aby sa dištancovali od ľavice (ktorá je neustále spájaná výlučne s komunistami), sa všetky budú pasovať za pravičiarov. A výsledok? Na rozdiel od Slovenska ostane priestor stredu voľný a sociálni demokrati, ktorí by mohli vzísť z reformnej časti komunistov okolo predsedu Štátnej dumy Gennadija Selezňova (má dnes pre svoj reformizmus vnútrostranícke ťažkosti) sa nedokážu etablovať. Škoda.

Autor (1959) je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984