V prospech menšieho zla
Ak ľavičiari žiadajú ľudové hlasovanie na celo- štátnej úrovni, je to populizmus, z ktorého budú profitovať len radikálne sily. Dobro sa v politike vyskytuje zriedka a ľavica ho v uplynulých rokoch nezažila takmer vôbec. Preto si musíme vystačiť s takzvaným menším zlom. Samozrejme, vždy je nevyhnutné zistiť, či zlo, ktoré sa považuje za menšie, je naozaj to najmenšie.
Volebný úspech Jörga Haidera v Rakúsku nespočíval ani tak v jeho širokej popularite, ale celkom určite v tom, že celé generácie voličov považovali sociálnu demokraciu za najmenšie zlo. Pričom z nesprávnych, ale pochopiteľných dôvodov si mysleli, že alternatíva, ktorú ponúkol Haider, by mohla byť zlom ešte menším. A naopak, mnohí ľavičiari, ktorí nemajú s SPÖ veľa spoločného, podporujú práve ju, pretože oproti čierno-modrej koalícii sa zdá byť menším zlom. Keď sa rakúskej spisovateľky Elfriedy Jelinekovej opýtali na vládu, ktorú by si priala, vymenovala mužské kvarteto pozostávajúce z jedného sociálneho demokrata, dvoch zelených a jedného odvážneho nezávislého osamoteného bojovníka z katolíckeho prostredia. Dokonca aj bojovne naladená ľavicová feministka si spomenula iba na tento patriarchálny záprah, no na žiadne iné menšie zlo nie.
Prirodzene, vzhľadom na monštruózne prípady korupcie, oportunistické pokusy o zmenu a zradu predchádzajúcich nemenných princípov padne zaťažko ukázať sympatie práve reprezentantom politického establišmentu. A napriek tomu má reprezentatívna demokracia, teda parlamentné rozhodovanie prednosť pred rozhodovaním ľudu. Ako štátny monopol na moc je napriek početným prípadom zneužitia stále menším zlom ako faustovské právo. Ako inštitucionalizovaná justícia je napriek triednym predsudkom a politickej nespoľahlivosti menším zlom oproti lynčovnej justícii pochádzajúcej zdola.
Požiadavka ľudového hlasovania je v súčasných podmienkach populistická a slúži extrémistom. Lebo aj najkonzervatívnejší politici sú vo svojich rozhodnutiach civilizovanejší ako väčšina národa. Proti politike politikov sa musí bojovať na politickej úrovni, pomocou lepších alternatív. Kto dúfa vo väčšinové rozhodnutia mimo volieb, podstupuje veľké riziko. Predstava, že by národ mal mať pravdu, je romantická a nereflektuje skutočnosť. Nie náhodou to boli národní socialisti, ktorí si nárokovali na "zdravé ľudské cítenie". No nevyhnutným predpokladom na ľudové rozhodovanie by mala byť široká politická výchova, ktorá oprávňuje rozhodovať. Zo súčasného pohľadu a v porovnaní s priemerným obyvateľstvom sú politici z povolania v oblasti politiky lepšie vzdelaní. To nás síce neochraňuje pred nesprávnymi rozhodnutiami, sľubuje však aspoň minimum základných civilizačných hodnôt. Všetko naznačuje, že ak by záležalo na väčšine obyvateľstva, v Nemecku by bol trest smrti legalizovaný. Aj azylová politika by bola oveľa reštriktívnejšia ako tá, ktorá sa robí prostredníctvom rozhodnutí v parlamente.
Nakoľko znalosť pomerov, možných alternatív a z toho vyplývajúcich výsledkov je predpokladom na kompetentné rozhodnutia, je základná idea demokracie - o ktorú napokon v prípade referenda ide - o to zmysluplnejšia, čím viac sa približuje základni, teda hospodárskym jednotkám, podnikom a komunálnej oblasti. Avšak nie je náhoda, že o referende sa mnoho diskutuje na národnej alebo dokonca na európskej úrovni, no o spolurozhodovaní či dokonca o samostatnom rozhodovaní v podnikoch sa nediskutuje vôbec. Kde a kedy sa už len hovorí o redakčných štatútoch alebo modeloch spolurozhodovania v divadle?
Prirodzene, existujú dôvody, prečo referendum nejestvuje v podnikoch. V oblasti, kde padajú naozaj relevantné rozhodnutia, totiž v ekonomike, už politici dávno odovzdali svoje rozhodovacie kompetencie. V každom prípade je možnosť referenda v prípadoch, ktoré sa takpovediac netýkajú politickej štruktúry republiky. Teda kto chce viac demokracie, musí bojovať za účasť jedinca na rozhodovaní v jeho bezprostrednom okolí. Otázka rozširovania EÚ na východ, zákazu strán alebo reformy súdnictva by sa mala prenechať zvoleným zástupcom. A ak sme s ich rozhodnutiami nespokojní, nemali by sme ich zvoliť ďalší raz, teda vtedy, ak sa zasa ukáže, že menšie zlo sa stalo väčším zlom.
Autor prispieva do týždenníka Freitag Z nemčiny preložila Lýdia Kokavcová
