Spor o 30. október 1918
Už na základnej škole sa robí fundamentálna chyba pri vyučovaní dejepisu, ktorej výsledkom je, že dejiny máme zafixované ako súhrn dátumov. Nazeranie na dejiny iba ako chronológiu môže viesť k tomu, že trebárs dátum označené ako významný sviatok chápeme vytrhnuto z historického kontextu. George Orwell vo svojej pochmúrnej vízii, v románe 1984 popisuje ako vládnuca klika prepisovala dejiny podľa svojich potrieb.
Takáto orwellovská spoločnosť u nás patrí minulosti. Je tu však iné nebezpečenstvo, ak zmeníme dejiny na následnosť dátumov, zvýrazňovaním niektorých si môžeme podľa svojich potrieb prispôsobovať historickú pravdu. Lenže prispôsobená pravda už nie je pravdou a aj historická pravda je iba jedna.
Štrnásť dní predtým Príslušníci staršej generácie by si mali pamätať, čo im v minulých desaťročiach učitelia dejepisu rozprávali o 14. októbri 1918. Podľa ich tvrdení československý štát "český pracujúci ľud" vyhlásil už v tento deň a iba "zrada reformistických a buržoáznych politikov" znemožnila, aby sa vyhlásenie samostatnosti stalo realitou.
V skutočnosti išlo o čosi oveľa zložitejšie. V októbri 1918 už bolo zrejmé, že Rakúsko-Uhorsko je na hranici rozkladu. Vtedy však rakúske úrady začali s vývozom potravín a surovín z českých krajín. Národný výbor združujúci popredných českých politikov dal podnet k tomu, aby sa začali organizovať dôsledne kontrolované protestné akcie proti tomuto vývozu.
Zámery Národného výboru však pochopila Socialistická rada združujúca popredných ľavicových politikov po svojom a 12. októbra sa rozhodla pripraviť oveľa rozsiahlejšie akcie. Na pondelok 14. októbra vyzvala robotníkov v českých krajinách ku generálnemu štrajku, ktorý sa nemal zďaleka obmedziť proti vývozu potravín. Vo výzve štrajkového výboru, ktorí tvorili sociálni demokrati a národní socialisti, sa hovorí: "Povstali sme k samostatnosti! Z vlastnej nezlomnej vôle a za súhlasu celého demokratického sveta prehlasujeme, že tu dnes stojíme ako vykonávatelia novej štátnej zvrchovanosti, ako občania slobodnej Republiky Československej."
Ostali pri prípravách Kým Národný výbor sa už dlhší čas efektívne pripravoval k prevzatiu moci, socialistickí vodcovia sa obmedzili iba na výzvy, okrem prípravy generálneho štrajku sami neuskutočnili prípravy na prevrat iného druhu, na skutočné uchopenie moci. Možno sa naivne domnievali, že tento prevrat spontánne uskutoční ulica. Na viacerých miestach českého vidieka na ľudových zhromaždeniach došlo k vyhláseniu republiky a boli zosadení okresní hajtmani. Všetky takéto pokusy však pomerne ľahko potlačilo vojsko. Ale vo Viedni si veľmi dobre uvedomovali reálnu situáciu, takže rakúske orgány neprikročili k perzekúciám a 14. októbra sa dosiahlo zastavenie vývozu potravín z českých krajín.
Za prvej ČSR prebiehal spor o 14. október. Členovia Socialistickej rady žiadali, aby sa tomuto dňu preukazovala úcta. Niektorí socialisti dokonca tento deň ako "deň proletariátu" dávali do protikladu s 28. októbrom. Neskôr komunisti vyzývali, aby sa namiesto 28. októbra slávil 14. október a v niektorých českých obciach, kde mala ľavica pod kontrolou obecné zastupiteľstvá, neboli Ulice 28. októbra, ale 14. októbra.
Rozhodujúci deň To, čo sa udialo 28. októbra v Prahe, nemožno odtrhnúť od iných historických udalostí. Nie je to osamotený dátum. Súvisí s 18. októbrom, keď vyhlásili Washingtonskú deklaráciu o samostatnosti československého štátu. Vtedy sa očakávala reakcia amerického prezidenta Thomasa Woodrowa Wilsona na nemeckú a rakúsku mierovú ponuku z 8. októbra 1918. Wilsonova odpoveď už akceptovala túto skutočnosť. Došlo k paradoxnej situácii: hoci československé územie bolo pod kontrolou Rakúska-Uhorska a Česi a Slováci boli ešte poddanými monarchie, existovala tu už medzinárodne uznaná československá vláda, s ktorou mala Viedeň rokovať ako rovný s rovným.
Podnetom k 28. októbru bola Andrássyho nóta, ktorá obsahovala oznámenie o kapitulácii habsburskej monarchie. Tak ju aspoň pochopili v Prahe, kde dochádzalo k prevzatiu moci. Treba však zdôrazniť niekoľko podstatných okolností. Národný výbor mal pod kontrolou samosprávne orgány obcí a zároveň správne orgány. Disponoval aj istými vojenskými a politickými silami. 28. október preto znamenal vlastne skutočný vznik štátu, hoci jeho územie bolo na istý čas vymedzené voči Nemcom v českých krajinách etnickými hranicami. Územie Slovenska bolo pod úplnou kontrolou vlády v Budapešti. Ako sa to prevalilo na Slovensku
Kým Česi dali v rokoch 1917 a 1918 najavo viacerými akciami, že si už neželajú ostať súčasťou monarchie, jedinou slovenskou výnimkou bol 1. máj 1918 v Liptovskom sv. Mikuláši. Treba zdôrazniť kľúčovú okolnosť - rozdielne pomery v rakúskej a uhorskej časti monarchie. Veď Národný výbor v Prahe nemal iba deklaratívny vplyv, ale disponoval i reálnou mocou. Existovali českí úradníci, českí učitelia a profesori, českí dôstojníci armády a polície. Na území českých krajín mohol čs. štát prevziať už existujúci aparát. Na Slovensku maďarizácia od počiatku storočia zaznamenala veľké "úspechy", mnoho ľudí sa muselo v novom štáte reslovakizovať a slovenskí úradníci, učitelia, policajti a vojaci sa vlastne zjavili až v československom štáte.
24. októbra výzvou v novinách i osobnými listami zvoláva Matúš Dula na 30. októbra 1918 popredných slovenských predstaviteľov na schôdzu do Turčianskeho sv. Martina. Uhorským úradom ohlásil schôdzu výboru Národnej strany, no v skutočnosti sa mal konštituovať orgán, ktorý by reprezentoval túžby a žiadosti celého národa. Vláda v Pešti ostatne mala k dispozícii dosť odrodilcov, ktorých mohla vyhlasovať za reprezentantov slovenského ľudu.
Martinská deklarácia 30. októbra Slovenská národná rada prijala Martinskú deklaráciu. SNR mala nepochybne historický význam, no zároveň si treba uvedomiť, že nedisponovala s takým vplyvom ako český Národný výbor. Napr. vojaci slovenskej národnosti ostali verní uhorskej vláde, až na výnimku oddielu v Skalici.
Pre ďalšie osudy Slovenska je dôležitý aj iný dátum - 2. november 1918. České vojsko vtedy začalo prichádzať na Slovensko. Vtedy sa však udiali udalosti s vtedy netušeným historickým dopadom. 4. novembra menovali dočasnú slovenskú vládu. Neutvorila ju však SNR, ale ju poslali z Čiech. Aj pražskí Slováci súhlasili s tým, že sa bude Slovensku vládnuť centralisticky z Prahy. Kým 28. október 1918 znamenal vznik nového štátu, orgán slovenského národa, ktorý 30. októbra vyjadrili vôľu po spoločnom štáte s českým národom, sa novou ústrednou mocou nerešpektoval.
