Reklama
Reklama

Vyvolá Irak džihád?

"Irak je prekvapený vyhlásením tej starej sivej dámy, ktorú omylom považujú za ženu, a tým, že si vôbec otvorila svoje špinavé ústa na Irak." Svojou typickou rétorikou takto zareagoval najvplyvnejší iracký denník Babel na oznámenie americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej, že USA použijú vojenskú silu proti Bagdadu, v prípade, že Irak bude ohrozovať svojich susedov.
Počet zobrazení: 1029

"Irak je prekvapený vyhlásením tej starej sivej dámy, ktorú omylom považujú za ženu, a tým, že si vôbec otvorila svoje špinavé ústa na Irak." Svojou typickou rétorikou takto zareagoval najvplyvnejší iracký denník Babel na oznámenie americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej, že USA použijú vojenskú silu proti Bagdadu, v prípade, že Irak bude ohrozovať svojich susedov.

Hrozba od šéfky americkej diplomacie nasledovala po tom, čo Bagdad obvinil svojho kuvajtského suseda, že kradne irackú ropu. Denník Babel, ktorý vlastní najstarší syn irackého prezidenta Saddáma Husajna, v rámci reakcie na americké vyhrážky slovne zaútočil aj na vládu Kuvajtu a Saudskej Arábie za to, že dovolili vojenským lietadlám z krajín západnej Európy a USA používať ich vojenské základne pri kontrole bezletovej zóny v južnom Iraku. Tieto lietadlá podľa denníka zabíjajú stovky irackých civilistov a ničia iracké priemyselné stavby.

Odsúdenie summitu Rozpory medzi Irakom na jednej a Kuvajtom so Saudskou Arábiou na druhej strane pretrvávajú zvlášť silno od vojny v Perzskom zálive, a ani súčasná palestínsko-izraelská konfrontácia, ktorá dávala šancu na užšie zomknutie sa arabských krajín prostredníctvom mimoriadneho summitu Ligy arabských štátov, nepriniesla svoje ovocie vo forme priblíženia vzájomných stanovísk k otázke spoločného postupu. Zatiaľčo saudský korunný princ Abdalláh na summite v Káhire len vyzval arabské krajiny na zriadenie dvoch podporných fondov pre Palestínčanov, Irak (okrem toho, že okamžite poslal Palestínčanom 40 nákladných áut s potravinami a zdravotníckym materiálom) vyzval arabské krajiny na vyhlásenie džihádu (svätej vojny) proti Izraelu, s cieľom oslobodiť arabské územia okupované týmto štátom.

Kompromisné komuniké z Káhiry, ktoré inak Izraelu aj napriek nejednoznačným formuláciam postačilo na prerušenie mierových rozhovorov s Palestínčanmi, sa v Iraku stretlo podľa očakávania s ostrou kritikou. Vrcholnú schôdzku označil najskôr Bagdad za "neúspešnú a nepodarenú", a vo vyhlásení najvyšších irackých predstaviteľov na čele so Saddámom Husajnom bol summit dokonca nazvaný "jedom v arabskom tele s vražednými šípmi, namierenými proti arabskému národu". Závažnejšia je však pasáž s menej silnými slovami no s o to väčším dosahom, vyzývajúca arabské národy, aby povstali proti svojim vodcom. Hoci je výzva namierená predovšetkým proti vedeniu Saudskej Arábie, v žiadnom prípade neprispieva k zvýšeniu vzájomnej dôvery medzi Irakom a ostatnými

Obavy z nepredvídateľnosti Iracký prezident je (ako ostatne mnoho diktátorov) nevypočitateľný, o čom by mohli rozprávať v Izraeli, na ktorý Irak zaútočil počas krízy v Perzskom zálive. Radikálny zástanca palestínskych požiadaviek má nesporne na muške židovský štát aj teraz. Už začiatkom septembra uviedli USA preventívne do stavu pohotovosti svoju protiraketovú obranu dislokovanú v Nemecku pre prípad, že Bagdad pristúpi k ostreľovaniu Izraela v rámci vtedajšej vojenskej kampane proti Kurdom na severe krajiny, či šiítskym skupinám na juhu. Uplynulý týždeň Izrael opäť prejavil obavy v súvislosti s presunom irackej vojenskej kolóny so značnou útočnou silou k sýrskej a jordánskej hranici. Hoci šlo zrejme len o symbolický akt, dodal vierohodnosti izraelským požiadavkám voči USA, aby Kongres zvýšil mimoriadnu vojenskú pomoc pre židovský štát o 800 miliónov dolárov nad rámec pravidelnej vojenskej pomoci od Spojených štátov.

Hoci je pre Saddáma Husajna Izrael spolu s USA prioritným nepriateľom, tým prvým na rade v prípade agresie zo strany Bagdádu je susedný Kuvajt, ktorý pred 10 rokmi už zažil vpád irackých vojsk. Hoci nedávno Irak suseda obvinil, že kradne jeho ropu a pokoju na vzájomných hraniciach neprispelo ani usadenie sa stoviek beduínov v hraničnom pásme, dožadujúcich sa vstupu na kuvajtské územie, nepredpokladá sa, že by iracký vodca siahol k invázii. Ešte v prvých rokoch po útoku na Kuvajt označoval Bagdad jeho územie Kuvajtu za časť Iraku, no v roku 1994 v rámci úsilia o zrušenie sankcií Bagdad uznal Kuvajt ako nezávislý štát v hraniciach, ktoré vyznačila OSN. Na pozvanie Kuvajtu sa navyše v tejto arabskej krajine "dočasne" rozmiestnili ozbrojené sily Spojených štátov a ich spojencov. Tie sú prítomné aj v ďalších štátoch na Arabskom polostrove, no nie sú také viditeľné. V každom prípade obavy v Kuvajte naďalej pretrvávajú a pragmatické vedenie krajiny sa oficiálne dištancuje od vyhláseného cieľa USA zvrhnúť Saddáma Husajna.

Podpora pre opozíciu V polovici septembra neznámi útočníci vystrelili na obytné štvrte Bagdádu tri 122-milimetrové rakety, ktoré zasiahli aj jeden z palácov irackého prezidenta. Vzhľadom na pretrvávajúce napätie vo vzťahu Iraku s Iránom, udržiavané prestrelkami medzi iránskym opozičným zoskupením Mudžahiddín Chalk útočiacim aj z irackého územia a iránskymi ozbrojenými silami, obvinilo iracké vedenie z incidentu Teherán. Na tlačovej konferencii v iránskom hlavnom meste sa však k tomuto útoku prihlásila jedna z najväčších irackých opozičných skupín, vedená ajatolláhom al-Hakimom. Vodca Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku (SCIRI) oznámil, že táto organizácia, ktorá má na území Iraku údajne 4 až 8 tisíc bojovníkov, bude pokračovať v džiháde proti Saddámovi Husajnovi.

USA v boji proti diktátorovi uprednostňujú Iracký národný kongres (INC) sídliaci v Londýne, s ktorým americké ministerstvo zahraničných vecí začiatkom októbra uzavrelo aj oficiálnu dohodu. Na jej základe poskytne Washington INC štyri miliardy dolárov na posilnenie organizácie a jej infraštruktúry. Z peňazí sa má financovať aj príprava operácií humanitárnej pomoci, verejný informačný program a obhajovacie misie v medzinárodných organizáciách. Iracké vedenie začalo svoju propagandistickú ofenzívu už v máji, keď predseda parlamentu Sádún Hammadí opozičným skupinám, ktoré nemajú napojenie na USA, prisľúbil v rámci vtedy pripravovaného zákona povolenie zúčastniť sa na politickom živote v krajine vytvorením politických strán. Zákon, ktorým by sa mali riadiť, je však značne zväzujúci: každá nová strana musí brániť suverenitu a jednotu Iraku, byť "verná odkazu" roku 1958, kedy bola zvrhnutá monarchia a nastolená republika a tiež revolúcii z júla 1968, kedy sa dostala k moci vládnuca strana BAAS. Strany nesmú vznikať na základe rasy, regionalizmu, ateizmu, nesmú mať protiarabský charakter a zákon navyše zdôrazňuje vedúcu úlohu strany BAAS v krajine. Podľa očakávania žiadna nová politická strana na základe tohto "vábenia" nevznikla.

Lietadlá lámu sankcie Medzinárodná izolácia Iraku, v ktorú dúfali od počiatku zavedenia sankcií OSN proti tejto krajine Spojené štáty, sa nikdy nestala realitou a v poslednom čase dostáva čoraz zreteľnejšie trhliny v podobe "lietadlovej diplomacie". Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Ivanov ubezpečil koncom júla v Moskve podpredsedu irackej vlády Tárika Azíza, že Rusko urobí všetko, čo je v jeho silách, aby dosiahlo čo najrýchlejšie zrušenie medzinárodného embarga proti Iraku. Aj prezident Putin vtedy prisľúbil ďalšiu politickú podporu Iraku, no zdôraznil, že podpora by mohla byť efektívnejšia, ak by Irak povolil OSN pokračovať v zbrojných kontrolách na jeho území. O pár dní na to bývalý zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter v rozhovore pre Washington Post oznámil, že Saddám Husajn jeho tímu dovolil prístup do všetkých zariadení na výrobu zbraní v Iraku s cieľom ukázať svetu, že po odchode zbrojných inšpektorov Irak svoje arzenály neobnovil. O dva týždne neskôr pristálo v Bagdade na vynovenom medzinárodnom letisku po 10 rokoch prvé zahraničné lietadlo s oficiálnou ruskou delegáciou.

Mesiac po pristátí ruského Jak-22 na bagdadské letisko dosadlo ďalšie ruské lietadlo, na to priletel francúzsky Boeing 737 a hneď za ním ruský Tupolev 154 a ďalšie francúzske lietadlo. Ďalšie (prvé arabské po 10 rokoch) priletelo z Jordánska, potom z Jemenu, Maroka... Irak s Ruskom sa dohodli o obnovení pravidelnej leteckej dopravy, čím sa letecký koridor do Bagdadu otvoril aj s ďalšou perspektívou. Možno aj toto psychologické víťazstvo Iraku prispelo k novej radikalizácii Bagdadu ohľadne izraelsko-palestínskej konfrontácie. Saddám Husajn, ktorý nikdy neskrýval snahu viesť celý arabský svet, má pri svojej postupujúcej rakovine jednu z posledných šancí zmobilizovať arabských radikálov k svätej vojne pod svojím vedením. Svetová diplomacia musí byť v takej chvíli veľmi zodpovedná a hľadať akékoľvek nevojenské východiská, ktoré by zabránili ďalšiemu rastu napätia na Blízkom a Strednom východe.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama