Umenie zostať
Keď na druhej časti 6. zjazdu SDĽ vrcholila polemika o vytvorení názorových platforiem, istý delegát vyzval jedného z predsedových oponentov, aby načas odišiel z politiky, oddýchol si, zotavil sa a potom sa vrátil s tým, že možno bude opäť jednička. Pričom zdôraznil, že osloveného po novembri 1989 vždy považoval za svoj politický idol. Hádam trocha kruté slová, no neboli vyslovené spontánne len tak do vetra. Som presvedčený, že to jeden z pol miliónovej armády nezamestnaných na Slovensku myslel úprimne a nevyjadril iba osobné stanovisko. Veď mnohých v uplynulom desaťročí viacerí politici nadchli, a neskôr sklamali - prechmatmi v politickom ringu i tak akosi ľudsky.
Diskusia pokračovala iným smerom, no predsa len v mnohých prítomných po tejto epizóde neostal iba prázdny pocit, ako keď hodíte kamienok do jazera a kruhy na hladine sa uzavrú. Kedy, ako a kam odísť? Večná otázka pre špičkového politika, úradníka či manažéra, ale i pre starostu v najzapadlejšej dedine, dobrovoľného funkcionára, športovca, umelca... Dilema o to bolestivejšia, o čo mladší je ten, kto by mal nad tým rozmýšľať. A dnes sa do vrcholovej politiky dostáva čoraz viac mladých. No ani obohranosť platne vždy nesúvisí s rokom jej výroby.
Na druhom konci republiky sa konal snem inej strany, ktorá sa tiež trmáca po cestách, ktoré nemusia vyústiť do parlamentného raja. Takmer polovica rokovania sa niesla v znamení ód na odchádzajúceho predsedu, bez ktorého by bola slovenská politická scéna posledného desaťročia fádnejšia. Ale on sa po zrelej úvahe rozhodol, že už nebude kandidovať, ostane iba radovým členom KDH. Uvedomil si, že sa stal brzdou pre svoje hnutie. Napriek mnohým prešľapom dokázal, že vie, čo je to UMENIE ODÍSŤ. Skutočná rarita v dejinách Slovenska. Azda preto tie zaslúžené oslavy. Ešteže, starý lišiak, vyhlásil, že z politiky celkom neodchádza, ostáva v nej ako minister. Koľko kriku a nedôstojného handrkovania sprevádza obdobná výmena čestnej stráže v iných partiách!
Mimoriadne chúlostivá záležitosť, hlboko sa dotýkajúca každého EGA, ktoré majú najmä podaktorí muži nadmieru vyvinuté. Na svetovom politickom nebi žiarili, či už iba blikajú všelijaké stálice. Máloktorí sú si schopní odrieknuť priam opojný návyk rozhodovania o osudoch miliónov, či aspoň tisícok ľudí a pobrať sa do politického dôchodku. A to nielen diktátori rozličného razenia. Konzervatívci museli chýrnu železnú lady vypoklonkovať z kresla ministerskej predsedníčky v polovici tretieho volebného obdobia, keď to išlo s britskou ekonomikou dolu kopcom. Predchádzajúci nemecký kancelár sa poďakoval až po dvanástich rokoch, keď kresťanskí demokrati utrpeli volebný debakel, no ani teraz sa v súvislosti s odhalením finančných škandálov neodhodlal k sebakritike. Nielen cisár z Korziky, ale ani argentínsky populista, francúzsky generál či indická premiérka sa nezmierili s porážkou a s veľkou pompou sa vrátili na svoje posty, no opakovane zlyhali.
Na Slovensku si pestujeme exemplárneho politika, ktorý sa napriek opakovaným prehrám o comeback pokúša tretí krát. Iní sa zubami-nechtami držia vo funkciách, až budú tými poslednými, čo v pustej rokovacej sále zhasnú svetlo. Demokracia je demokracia. A tak mnoho ostáva na umení politikov, ako dlho dokážu vo vysokej politike úspešne pôsobiť bez toho, aby znásilňovali nielen radových občanov a svojich fanúšikov, ale aj samých seba.
