V znamení J. S. Bacha
Bratislavské hudobné slávnosti majú za sebou 36. ročník, môžeme teda sumarizovať, čo nám ponúkol. Hlavným usporiadateľom festivalu bolo Hudobné centrum, spoluusporiadateľmi Slovenská filharmónia, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a Magistrát hlavného mesta SR Bratislava. Záštitu nad festivalom, ktorý sa zároveň pripojil k podujatiam kampane "Európa, spoločné dedičstvo", prevzal prezident SR Rudolf Schuster.
Festival slávnostne otvoril predseda festivalového výboru Ladislav Burlas, primátor hlavného mesta Bratislavy Jozef Moravčík, minister kultúry Milan Kňažko a predseda rady Hudobného fondu Ivan Parík. Program spestrilo vystúpenie Musicy aeterny s umeleckým vedúcim Petrom Zajíčkom. Otvárací koncert tradične uviedla Slovenská filharmónia pod taktovkou významného českého dirigenta medzinárodného renomé Libora Peška so sólistom Vladimírom Krainevom. Na úvod zaznela brilantná Glinkova predohra Ruslan a Ľudmila, ktorá nasadila interpretačne vysokú latku. Nasledoval Prokofievov Koncert pre klavír a orchester, ktorý sa i napriek svojmu vzniku v exile nesie v optimistickom duchu s prvkami folklóru. Interpret ho predviedol suverénne a s nadhľadom. Druhá polovica programu patrila známej Beethovenovej Symfónii č. 3 "Eroice". Zvolené pomalšie tempo a nesústredenosť hráčov však narušili inak celkom dobrý dojem z koncertu.
Komorné koncerty Krajinu galského kohúta reprezentovali hobojista F. Leleux, fagotista J. F. Duquesnoy a klavirista E. Strosser. V prvej polovici programu zaujala skladba pre sólový hoboj Th. Pécoua. Hobojista predniesol skladbu muzikálne a s fantáziou, hádam by sa mu dal vyčítať trochu zastretý tón. V druhej polovici programu uviedol Sonatínu pre hoboj a klavír A. Joliveta, ktorý sa vyznačoval prekvapivosťou, impulzívnosťou a nepravidelným rytmom. Napriek vynikajúcim interpretačným výkonom bol koncert, najmä z časového hľadiska, poslucháčsky náročný.
Sopranistka Teresa Verdera a gitarista Piňeiro Nagy z Portugalska, hlavní účinkujúci na komornom koncerte venovanému 500. výročiu objavenia Brazílie, nenaplnili očakávania publika. Sopranistka nemala dostatočne disponovaný hlas, čo spôsobilo jej intonačnú nevyrovnanosť. Zaujímavým faktom je členstvo gitaristu vo výkonnom výbore Európskej asociácie festivalov so sídlom v Ženeve. V ich podaní zazneli diela španielskych, portugalských a brazílskych skladateľov.
Daniela Varínska a Moyzesovo kvarteto uviedli v Zrkadlovej sieni skladby Jozefa Sixtu, Romana Bergera a Dmitrija Šostakoviča. Premiérovo odznelo kvarteto č. 4 Juraja Beneša. Skladba obsahovala zašifrované ľudové a iné motívy so zmenou nálad. Koncert odznel na veľmi dobrej hráčskej úrovni.
Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca nebola jediným miestom komorných hudobných stretnutí. Vo vynovenej Moyzesovej sieni sa konal komorný koncert z diel Franza Schuberta, Juraja Hatríka a J. S. Bacha. Ako interpreti sa predstavili Radoslav Šašina - kontrabas, Dana Šašinová - klavír a Mikuláš Škuta - klavír, ktorý pohotovo zastúpil pre ochorenie manželku Eleonóru. Poslucháčsky vďačnú Schubertovu Sonátu, v excelentnom predvedení, vystriedala premiéra skladby Juraja Hatríka. Záver koncertu patril J. S. Bachovi a jeho štyrom tokátam v podaní Mikuláša Škutu. Úvody tokát poňal interpret viac romanticky, ale samotné rozvedenie prebiehalo v duchu Bachovej motoriky. Klavirista zaujal svojím koncentrovaným prejavom, precíznou hrou a nadhľadom.
Veľký evanjelický kostol hosťoval počas BHS nevšedný vokálny súbor z Veľkej Británie The Swingle Singers. V rôznych úpravách zazneli v ich interpretácii prevažne skladby J. S. Bacha, úpravy skladieb Beatles a iných. Premiérovo odznela skladba Petra Zagara "Love in a Life". Osem vokalistov predviedlo premyslenú zaranžovanú šou, ktorá i vďaka pestrým kostýmom, mejkapom a gestikulácii pôsobila veľmi sviežo. K pestrosti prispelo aj kombinovanie spevu na spôsob sóla, dua, ansámblu a vzájomné premiestňovanie.
V rámci Veľkého jubilea roku 2000 v Koncertnej sieni Klarisky uviedli v novej úprave a v slovenskej premiére medzinárodný súbor Chorusom angelorum ensemble (orientujúci sa najmä na interpretáciu hudby 15. a 17. storočia) a Madrigal Quintet Brno Omšu za zomrelých Jeana Ockeghema. Dielo frankoflámskeho skladateľa predstavuje kontrapunktickú skladbu ovplyvnenú rôznymi kultúrnymi tradíciami. Nové predvedenie, zrealizované v spolupráci s francúzskymi a českými odborníkmi, prinieslo novú interpretáciu frankoflámskej a burgundskej tradície. Uvedenie omše takýmto spôsobom však zanechalo poslucháčsky rozpačitý dojem, ktorý vyvolali najmä dlhé pauzy po jednotlivých častiach. Rušivým momentom boli výrazovo i farebne nekompaktné hlasy sólistov.
Orchestrálne koncerty Medzi očakávania festivalu patrila slovenská premiéra uvedenia Misse de tempore in aevenum Flavia Colussa. Skutočne gigantické obsadenie, veď zbor tvorilo vyše 120 členov iných piatich zborov a veľký aparát orchestra s klavírom, organom, marimbou, xylofónom a čembalom, však nedokázalo vykompenzovať kompozične nevyváženú skladbu. Vynikla ale pôsobivá Sancta Maria s dojímavou melódiou, evokujúcou filmovú hudbu. Skladbu tvorili najmä efektné gradácie v rámci jednotlivých častí. Festivalový orchester a festivalový zbor sa podujal na náročnú úlohu, ktorú sa mu nie vždy darilo zvládnuť. Prejavovalo sa to najmä v neskorých nástupoch a v nepresnej súhre nástrojov. Omša "Národy spojené v mene Pána" bola nedávno uvedená i za prítomnosti Sv. Otca na Námestí sv. Petra v Ríme. Udalosťou festivalu malo byť uvedenie Veľkej omše h mol J. S. Bacha v podaní Sachského komorného orchestra a zboru z Lipska. Dielo, patriace svojím kompozičným spracovaním a náročnosťou predvedenia medzi skvosty hudobnej literatúry, pôsobilo napriek snahe o štýlovú interpretáciu prostredníctvom skracovania fráz šablónovite, bez fantázie. K dojmu určite neprispeli problémy v súhre a v nástupoch. Z vokálnych sólistov vynikla sopranistka a tenorista.
Pod taktovkou Dalie Atlas uviedol Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Spevácky zbor Lúčnica v slovenskej premiére diela Ernesta Blocha - symfóniu Izrael a epickú rapsódiu Amerika. V symfónii Izrael, ktorá zhudobňuje židovské sviatky, skladateľ využíva veľký aparát orchestra (klavír, gongy, dve marimby, zvonkohra, veľký bubon). Kompozične i poslucháčsky zanechala skladba dobrý dojem. Komerčnejšia epická rapsódia vznikla na podnet súťaže, ktorú vyhlásil magazín Musical America. Programovo je inšpirovaná ideálom Ameriky a vzdáva hold krajine, ktorá mu poskytla útočište. Nachádzajú sa v nej citácie černošských piesní, vrchol tvorí zbor s vlasteneckou hymnou evokujúcou Beethovenovu 9. symfóniu. Dramaturgickú vsuvku medzi dielami tvorili Tri meditácie Leonarda Bernsteina pre violončelo, sláčikový orchester a bicie. Sólista Eugen Prochác podal očakávaný spoľahlivý výkon. Koncert sa interpretačne zaradil medzi skvosty festivalu aj vďaka svojej izraelskej dirigentke.
Mimoriadne umelecké zážitky Obohatením festivalu bolo uvedenie 3. symfónie poľského skladateľa H. M. Góreckeho v podaní Košickej filharmónie pod taktovkou Tadeusza Strugala. Skladateľ známy svojím sonorickým prístupom využil rôzne zvukové efekty jednotlivých techník nástrojov, pričom symfonické pradivo vrcholilo v rozložených akordoch. V druhej časti koncertu zaznel poslucháčsky prístupný virtuózny koncert pre husle a orchester Arama Chačaturiana v podaní vynikajúceho sólistu J. Ter-Mergueriana z Arménska. Akýsi apendix dramaturgie z hľadiska poslucháčskej stráviteľnosti stelesnila symfonická báseň poľského skladateľa W. Killara.
K mimoriadnym umeleckým zážitkom určite patrila Sinfonia Varsovia so spontánnym muzicírovaním. Svojím dielom prispela aj excelentná interpretácia Andrzeja Bauera, momentálne patriaceho k popredným poľským violončelistom. Nedá mi nespomenúť aj prvú flautistku orchestra Agatu Igras, ktorá vynikala medzi hráčmi orchestra. Temperament brazílskeho dirigenta sa odrazil na rýchlejších tempách skladieb.
Vynikajúci Royal Scottish National Orchestra s dirigentom Walterom Wellerom a sólistom Borisom Pergamenščikovom uviedol diela P. Dukasa, E. Elgara a P. I. Čajkovského. Violončelista sa nášmu publiku predstavil už niekoľkokrát. Programová zostava však neumožňovala dostatočne vyniknúť ani interpretovi, ani orchestru.
Milovníci džezu si určite nenechali ujsť vystúpenie Big Bandu Gustava Broma s dirigentom Vladimírom Valovičom konaného pri príležitosti 60. výročia vzniku orchestra. Hosťami boli Berco Balogh a legenda slovenského džezu Gabriel Jonáš. Žiaľ orchester svojou interpretáciou nenaplnil parametre povesti. ktorú si vytvoril počas svojho účinkovania. Absentovali viaceré hráčske osobnosti, možno by stálo za to pouvažovať nad vekovým zložením orchestra.
K bonbónikom festivalu patril Moskovský symfonický orchester s dirigentom Vladimirom Zivom. Uviedli Musorgského Noc na Lysej hore, Prokofievov Koncert pre husle a orchester so sólistkou Lianou Isakadze z Gruzínska, ktorá tiež prispela k vynikajúcemu dojmu z koncertu. V druhej polovici programu odznela 6. symfónia gruzínskeho skladateľa Giju Kančeliho. Mimoriadne pôsobivá a interpretačne náročná skladba obsahovala okrem iného gradácie s exponovanými vrcholmi sekciou bicích.
Ani tento ročník BHS nesklamal Záverečný koncert patril, ako je zvykom, Slovenskej filharmónii, ktorá predniesla pod taktovkou Ondreja Lenárda Piesne z Gurre Arnolda Schönberga. Romanticky vyznievajúce dielo nesie, najmä zvukomaľbou a príznačnými motívmi, stopy Richarda Wagnera. Podobne i dĺžka skladby evokovala priblíženie sa k tomuto skladateľovi. K vylepšeniu celkového dojmu by možno prispelo aj kvalitnejšie predvedenie.
Okrem operných predstavení stojí za to spomenúť hosťovanie Národného divadla z Prahy a uvedenie premiéry opery Ambroisa Thomasa Hamlet v podaní súboru Opery SND.
Čo ešte k 36. ročníku BHS dodať? Snáď len toľko, že návštevnosť koncertov, aspoň tých, ktorých som sa zúčastnila, bola veľmi dobrá. Po dramaturgickej stránke dominovali skladby J. S. Bacha, ktorého 250. výročie úmrtia si tento rok pripomíname a skladby 20. storočia autorov ako Górecki, Penderecki, Poulenc, Jolivet, Stravinskij, Šostakovič, Kančeli, Schönberg a iní. I keď sa na festivale zúčastnilo pomerne široké spektrum krajín, chýbali škandinávske krajiny. Dominoval klavír, gitara a vokálni sólisti, dostatočný priestor dostala aj stará hudba a džez. Na festivale odzneli štyri premiéry slovenských skladateľov - Petra Zagara, Juraja Beneša, Ilju Zeljenku a Juraja Hatríka. V slovenskej premiére odzneli skladby Ernesta Blocha, Flavia Colussa a Jeana Ockeghema.
Autorka (1974) je muzikologička
