Veriaci a bezverci
V súčasnosti sa v médiách výdatne pretriasa zmluva s Vatikánom, ktorú na svojich stránkach viackrát hodnotil aj týždenník SLOVO. Je to téma, ktorá zamestnáva redaktorov, analytikov, právnikov. Slovensko sa prezentuje ako kresťanský štát s prevahou katolíckeho obyvateľstva. Do útoku zatrúbil i ochranca kresťanskej morálky, vodca kresťanských demokratov Ján Čarnogurský. Kresťanská - tu by sme mali asi použiť prívlastok katolícka - morálka má presne ohraničené mantinely. Bojuje proti nevercom, prostitútkam, homosexuálom, prerušeným tehotenstvám, potratom. A hlásateľom, bojovníkom za dokonalú mravnosť sa stáva práve minister spravodlivosti.
Katolícki predstavitelia hlásajú zaujímavú teóriu. Napríklad to, že tu bol štyridsať rokov sústavne vychovávaný ateista, neveriaci človek. Teda veriaci a neveriaci. Kto má právo takto zjednodušene ľudí škatulkovať do dvoch základných skupín? Ja, ako evanjelik a človek s ľavicovým cítením, to vidím trochu inak. Pomôžem si citáciou z diela významného švédskeho evanjelického farára Bengta Pleijela. Tento farár má hlboké znalosti Biblie a jedinečné skúsenosti v oblasti duchovnej starostlivosti. Vo svojej knihe Brána viery otvorená (Tranoscius, Lipt. Mikuláš) napísal: "Jestvuje Boh?" Na túto otázku sú rôzne odpovede. Tí, čo takto hovoria, sa nazývajú agnostici. Toto slovo znamená nevedieť. Ale aj ten, čo hovorí - Neviem, či existuje nejaký Boh - verí. Má agnostickú vieru. Tí, čo odpovedajú nie, sú ateisti. Je to slovo, ktoré znamená "Nie Boh". Ale aj ten, čo tvrdí, že Boha niet, verí. Má ateistickú vieru. Áno, tak hovoria ľudia Biblie. Pre nich je samozrejmé, že Boh je. Povedať opak je pre nich číre bláznovstvo. Žalm 14: "Vo svojom srdci blázon hovorí - Niet Boha."
Každý človek má svoju vieru, v niečo verí, dôležité je v čo, aké hodnoty vyznáva. Dnešný svet je postavený i na viere v peniaze, v kapitál. Nemôžeme to odsudzovať, tých ľudí nenapravíme, veria vo veci pominuteľné a netušia, že ich viera nie je tá správna. Tu Čarnogurský nepostupuje ako správny kresťan, ale ako zarytý fundamentalista a falošný mravokárca. Už nie ateisti, neveriaci kacíri sa stávajú najväčšími nepriateľmi kresťanskej spoločnosti. Našli sa noví nepriatelia v podobe homosexuálov, prostitútiek a žien podrobujúcich sa potratom. Čarnogurský akoby zabudol na kapitolu 13 v Liste apoštola Pavla Korintským: "A čo by si mal takú vieru, že by si hory prenášal a lásky by si nemal, nič nie si." Snaží sa ľudí v našej spoločnosti vydeliť. Prostitútky zlikvidovať neustálym šikanovaním po policajných staniciach. Homosexuálov ignorovať, zabrániť legalizovaniu ich partnerského vzťahu. Kresťanská láska ide bokom, hlavná vec, že niekto dostáva politické body.
Aj z tohto hľadiska sa musíme pozerať na zmluvu s Vatikánom, i tu ide o získavanie politických bodov. My sme tí dobrí a tí ostatní, ktorí jej neprajú, sú tí zlí. A kto jej vlastne nepraje? No predsa bývalí komunisti, ateisti, evanjelici a kozmopoliti! Preto by bolo správne, keby sa prijal zákon o rovnoprávnom postavení všetkých cirkví v našej spoločnosti, ktorý by dal každému rovnakú šancu. V našom štáte by si všetci mali byť pred zákonom rovní. A rovnosť šancí, rovnosť pre každého, by mala prevažovať nad preferovaním určitej časti spoločnosti.
