Spory a obviňovanie

Desiate výročie zjednotenia Nemecka prebiehalo v znamení obviňovania sociálnych demokratov z toho, že na území bývalej NDR chceli údajne zachovať režim SED. Boli iniciátormi zjednotenia Nemecka výlučne kresťanskí demokrati? Čo viedlo k zániku NDR?
Počet zobrazení: 995

Desiate výročie zjednotenia Nemecka prebiehalo v znamení obviňovania sociálnych demokratov z toho, že na území bývalej NDR chceli údajne zachovať režim SED. Boli iniciátormi zjednotenia Nemecka výlučne kresťanskí demokrati? Čo viedlo k zániku NDR?

Pokiaľ existovala protihitlerovská koalícia, Veľká trojka (ZSSR, USA a Veľká Británia) uvažovali, ako zabrániť tomu, aby sa Nemecko znova stalo hrozbou pre mier v Európe a vo svete. Jednou z možností bolo jeho rozdelenie. Lenže ku vzniku dvoch nemeckých štátov nedošlo ani tak preto, že by spojenci chceli zabezpečiť svetový mier, ale priam z opačného dôvodu. Zo spojencov sa stali nepriatelia a línia deliaca Nemecko bola potenciálnym frontom. Na fronte tretej svetovej vojny by však boli na seba strieľali Nemci, hoci v rôznych uniformách.

Dva štáty - dôsledok studenej vojny Treba si však uvedomiť niektoré sprievodné okolnosti. Východná časť Nemecka, ktorú sovietske vojská na konci druhej svetovej vojny dobyli, patrila k ekonomicky najmenej rozvinutým oblastiam, kým západné Nemecko bolo bohatšie a ekonomicky silnejšie. Patrí však k historickým paradoxom, že táto najchudobnejšia časť Nemecka bola zároveň najbohatšou a ekonomicky najrozvinutejšou časťou sovietskeho bloku.

Sovietske plány Pre "jastrabov" v sovietskom vedení bolo poslanie NDR jasné - budúce bojisko. Lenže aj tam pôsobili realisticky zmýšľajúci politici a po vzbure východných Nemcov v lete 1953 sa v politbyre objavili návrhy, že NDR sa treba nejakým spôsobom zbaviť, pretože jej existencia prinášala pre ZSSR viac nevýhod ako výhod. Keď sa však Nemecká spolková republika stala členským štátom NATO, sovietskou podmienkou pri všetkých diskrétnych ponukách na zjednotenie Nemecka bola jeho neutralizácia, čiže podobné riešenie, aké sa v roku 1955 prijalo v prípade Rakúska. Západ však nechcel a ani nemohol akceptovať vytrhnutie Nemecka zo svojej sféry. NSR bola nielen nezanedbateľnou súčasťou NATO, ale aj jedným z kryštalizačných jadier zjednocujúcej sa Európy. Eliminácia úlohy Nemecka v tejto oblasti by bola mala nedozierne dôsledky pre budúcnosť Európy. V 80. rokoch bolo zrejmé, že existencia sovietskeho bloku začína byť neudržateľná. Michail Gorbačov patril k tým politikom, čo to veľmi dobre pochopili. Zmyslom jeho snáh však bolo udržať proces rozpadu sovietskeho bloku pod kontrolou tak, aby boli čo najmenej poškodené záujmy ZSSR. Do akej miery sa mu tieto zámery podarili, to je už iná kapitola.

Kresťanskí demokrati a sociálni demokrati reprezentovali dve rôzne koncepcie vnútronemeckých vzťahov. Jedna nazerala na NDR ako bábkový štát, ktorého existenciu bolo treba ignorovať a Nemeckú spolkovú republiku vyhlasovať za jediného predstaviteľa nemeckého národa. Táto koncepcia dostala napríklad formu Hallsteinovej doktríny. Sociálni demokrati si tiež želali zjednotenie Nemecka, no zároveň zdôrazňovali, že izolácia NDR napomáha sovietskym jastrabom a ich východonemeckým pomáhačom. Kontakty medzi oboma nemeckými štátmi nepomáhali ani tak vedeniu NDR, ako skôr jeho obyvateľom. Našťastie, napriek existencii berlínskeho múru, sa nepodarilo oba nemecké štáty vzájomne izolovať natoľko, ako sa to napríklad stalo v prípade kórejského polostrova.

Rozklad režimu Keď sa pod vplyvom gorbačovovskej perestrojky začali vo východnej Európe rozkladať staré mocenské štruktúry, začala sa prejavovať nespokojnosť aj v NDR. Tamojšie prestarnuté stranícke a štátne vedenie patrilo v sovietskom bloku medzi najrigídnejšie. Odpor voči režimu sa prejavoval najprv v "hlasovaní nohami". Začali sa masové úteky cez Maďarsko, kde v máji 1989 odstránili na hraniciach ostnatý drôt a potom utečenci z NDR hľadali útočisko na západonemeckom veľvyslanectve v Prahe. Už v roku 1953 zachránil východonemecký režim pred zrútením iba zásah sovietskych vojsk. Slová Michaila Gorbačova na oslavách 40. výročia NDR boli jasné: tentoraz si Nemci budú môcť svoje problémy vyriešiť sami. Vo veľkých východonemeckých mestách dochádzalo k masovým demonštráciám, ktoré nakoniec viedli k pádu režimu.

Ako to naozaj bolo Bývalý nemecký kancelár dnes akosi zabúda, že 28. novembra 1989 vystúpil pred spolkovým snemom s desaťbodovým plánom budúcej nemeckej politiky. Po nadviazaní užšej spolupráce medzi nemeckým štátmi malo byť vytvorené "zmluvné spoločenstvo", ktoré by viedlo k vytvoreniu najprv nemeckej konfederácie a až potom k splynutiu do federácie. Kancelár Helmut Kohl teda vyslovil podobné stanovisko ako sociálni demokrati, že zjednocovanie Nemecka by mal byť dlhodobejší proces. Možno však vysloviť predpoklad, že toto Kohlovo stanovisko bolo ovplyvnené predovšetkým zahraničnopolitickými dôvodmi. Išlo tu najmä o postoj ZSSR, ktorý v predgorbačovovskom období dával diskrétne najavo, že jednou z podmienok zjednotenia Nemecka bude jeho zrieknutie sa členstva v NATO. 18. marca 1990 sa konali na území NDR voľby. Východní Nemci dali hlas predovšetkým tým stranám, ktoré si želali rýchle zjednotenie oboch častí krajiny. Z dnešného hľadiska sa dá povedať, že čakali od zjednotenia Nemecka zázrak, ktorý sa však nekonal. Vôľu Nemcov nakoniec rešpektoval aj ZSSR - 16. júla 1990 dal pri stretnutí Kohla a Gorbačova na Kaukaze ZSSR súhlas, aby zjednotené Nemecko zotrvalo v NATO. 12. septembra 1990 podpísali v Moskve ministri zahraničných vecí ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska a oboch nemeckých štátov zmluvu o úprave zjednotenia Nemecka podľa princípov medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí sa dohodli, že 3. októbra 1990 zaniknú práva štyroch okupačných mocností a zjednotené Nemecko sa stane suverénnym štátom. Tento deň oslavovali Nemci zjednotenie krajiny.

Z pohľadu desiatich rokov je zrejmé, že východní Nemci mali o svojom západonemeckom "veľkom bratovi" priveľa naivných ilúzií, že veľa nádejí, ktoré spájali so zjednotením krajiny, sa nenaplnilo. Zostal im napríklad zúfalý život v panelových sídliskách, ktoré sa stali rezervoárom krajnej pravice i ľavice.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984