Relaxujem v Marianke
V rubrike, pomocou ktorej sa snažíme poodhaliť osobnosť politika, bol tentoraz naším hosťom sympatický vysokoškolský učiteľ, architekt, poslanec NR SR Jaroslav Paška.
Banská Štiavnica, Martin, Bratislava. Sú to len mestá, ktoré patria do vášho životopisu, alebo aj mestá vašich návratov?
Banská Štiavnica je mojím rodiskom. Býval som tam síce len do mojich šiestich rokov, ale mám k nej veľmi blízky vzťah. Je to veľmi pekné mesto, leží v atraktívnom prostredí a je prirodzené, že sa tam rád vraciam. Detstvo som prežil v Martine, kolíske národného života Slovákov, v meste, kde sa slávna história stretávala so súčasnosťou. Úprimne si želám, aby tak, ako kedysi, aj v budúcnosti zohrávalo mesto Martin v živote národa významnú úlohu. Do Bratislavy som prišiel ako stredoškolák, absolvoval som tu vysokoškolské štúdiá a pôsobím tu dodnes. V predchádzajúcom období utrpelo hlavné mesto necitlivými zásahmi do historickej časti, kde boli poškodené či zbúrané mnohé pamiatkové objekty. Napriek tomu má svoje čaro a myslím si, že je to mesto, ktoré má pred sebou peknú budúcnosť.
V súčasnosti bývate aj v Marianke...
Ako mladý architekt som si tam v roku 1986 kúpil malý domček, ktorý mal byť pôvodne ateliérom. Nebola tam ani voda, ani elektrina na kúrenie. Do jeho rekonštrukcie bolo treba veľa investovať. V súčasnosti domček prerábam tak, aby bol obytný, urobil som tam podkrovie, novú strechu. Oprava si vyžaduje ešte veľa roboty a preto tam trávim takmer každú voľnú chvíľu.
Donedávna bola samozrejmou súčasťou bývania na dedine záhrada, prípadne chov domácich zvierat. Zostávate aj vy verný tejto tradícii?
Ako som už povedal, dom sa prerába, takže v súčasnosti sa venujem skôr prácam, ktoré s tým súvisia. Žiadne zvieratá nechováme, o záhradu sa intenzívne starajú rodičia, ktorí majú bohaté pestovateľské skúsenosti, takže vďaka nim je v záhrade aj úroda ovocia.
V roku 1993, keď ste vstupovali do vlády, mali vaše dcéry 13 a 16 rokov. Z hľadiska dospievania dosť háklivý vek. Nechýbali ste im v tomto období?
To by bola skôr otázka pre ne. Ale myslím si, že obdobie dospievania zvládli dobre. Dnes sú to už dospelé slečny, staršia pracuje ako farmaceutka a mladšia študuje právo. Máme medzi sebou dobré vzťahy. Vzájomne sa snažíme vychádzať si v ústrety.
Vyštudovali ste dve vysoké školy, umeleckú i technickú, presnejšie architektúru. Neskôr ste pôsobili ako vysokoškolský pedagóg. Čo vás priviedlo od kreatívnej činnosti v oblasti priemyselného dizajnu k práci pedagóga?
Moja pedagogická činnosť bola zameraná na oblasť architektúry a dizajnu. Skúsenosti, ktoré som získal ako výkonný architekt a dizajnér, som využíval na fakulte architektúry, kde bol otvorený nový študijný odbor - priemyselný dizajn. Hovorí sa, že architektúra je spojením umenia a technického myslenia a podobne aj profesia dizajnéra musí spájať technické znalosti s výtvarným cítením. Vedomosti, ktoré som získal štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení a fakulte architektúry, doplnené skúsenosťami z práce, som sa usiloval využiť pri výučbe dizajnu.
Teda nespôsobuje to fakt, že ste Blíženec, o ktorom sa hovorí, že má rozdvojené záujmy a aby sám sebe vyhovel, venuje sa obom cestám, ktoré ho lákajú?
Určite nie, v tomto prípade ide skôr o syntézu, ako o rozdeľovanie.
Príjmy architekta a učiteľa sa nedajú porovnať. Napriek tomu ste volili to druhé. Prečo?
V čase, keď som sa pre pedagogickú činnosť rozhodol, nebol ten rozdiel až taký výrazný. Navyše škola poskytovala mnohé možnosti ďalšieho vzdelávania, čo bolo pre mňa motivujúce. Treba tiež pravdivo povedať, že práca na škole neobmedzuje tvorivého pracovníka natoľko, aby sa nemohol venovať aj kreatívnej činnosti. Myslím si, že väčšina dizajnérov, výtvarníkov a aj umelcov vykonáva popri práci v škole i svoju profesiu. Túto možnosť som aj ja počas pedagogickej práce využíval.
Ste zrejme študijný typ - študovali ste aj jazyky na FF UK a vo Francúzsku. Aká je vaša jazyková vybavenosť?
Je to najmä francúzština. Študoval som ju na strednej i vysokej škole a počas pobytu vo Francúzsku som sa v tomto jazyku zdokonalil. Využívam to pri zahraničných kontaktoch. Žiaľ, hoci je francúzština krásny jazyk, nie je natoľko rozšírená ako angličtina či nemčina. Anglicky síce rozumiem, ale hovorím pomenej.
Ste členom výboru pre kultúru a médiá. Ako je to s kultúrou vo vašom súkromí, nájde sa pre ňu priestor?
Priznám sa, že času je pomenej, a návštevy kultúrnych podujatí sú zriedkavé. Viac sa zaoberám, najmä v poslednom období, problémami, s ktorými naša kultúra zápasí.
A čo šport, patrí tiež k vášmu relaxu?
V mladosti som hrával volejbal za mládežnícke mužstvo Inter Bratislava a popri tom, ako asi všetci chlapci, som hrával futbal. Dnes si futbal zahrám príležitostne pri turnajoch poslancov s občanmi a na podujatiach SNS. K môjmu relaxu patria najmä drobné práce na chalupe v Marianke, ktorých sa tam nájde vždy dosť.
Aj po tomto rozhovore pribudla redakcii ďalšia kravata od nášho hosťa. Na čo nám kravaty politikov budú? Môžete si tipnúť a napísať nám do redakcie do konca októbra. Jeden z vás dostane malý darček.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
